alt : header1.swf



Tue10232018

Posledná aktualizácia19:55:36

Na slávnosti v hlavnom meste gaštana jedlého

modrka01Gaštanové: zákusky, pečivo, palacinky, podpecníky, ale aj pečené gaštany, gaštanová zmrzlina, gaštanový med a medonáda...  Okrem hradu symbolom mesta Modrý Kameň je gaštan jedlýPamätá pobyt OsmanovKomplexný projekt veľkosadov po roku 1989 zanikolProjekt slovensko-maďarskej spolupráce

Okrem hradu
symbolom mesta Modrý Kameň je gaštan jedlý

Modrý Kameň bol do roku 1960 sídlom okresu, roku 1968 získal štatút mesta a odvtedy je jednoznačne najmenším mestom na Slovensku. Pri ostatnom sčítaní roku 2001 v ňom napočítali iba 1 434 obyvateľov. Na kopci nad týmto mestom sa vypína stredoveký hrad s rovnomenným modrka02názvom. Pramene prezrádzajú, že jeho začiatky siahajú do 13. storočia a o tri storočia neskôr už patril medzi najvýznamnejšie hrady vtedajšieho Uhorska. Hrad Modrý Kameň bol viackrát zničený, najviac osmanskými hordami, ktoré podnikali útoky na celý Novohrad a dlho ho aj okupovali. Veľké boje boli v roku 1575, keď na hrad zaútočili Turci aj delami a po trojdňovom boji sa ho zmocnili a usadili sa na ňom do roku 1593. Roku 1609 poškodený hrad cisár vrátil Žigmundovi Balašovi, ktorý ho opravil a dal mu aj novú podobu. Výboje Osmanov neprestávali a roku 1604 sa ho nakrátko opäť zmocnili. Znovu až do roku 1678 ho mali v rukách Balašovci a potom Tökölyovci. Po porážke kuruckých vojsk na ňom od roku 1694 sídlili dediční páni z rodu Balašovcov. V roku 1730 dal Gabriel Balaša na dolnom hrade postaviť kaštieľ a horný hrad zostal v ruinách. V kaštieli, ktorý dodnes stojí a slúži ako muzeálny objekt, dal roku 1759 Pavol Balaša postaviť kaplnku, ktorá svojou architektúrou aj dnes patrí medzi najvzácnejšiu časť kaštieľa.

Hrad Modrý Kameň patril do polovice 19. storočia šľachtickému rodu Balašovcov, potom sa stal majetkom Forgáčovcov, sídliacich v neďalekom zámku v Haliči. Koncom 19. storočia ho Forgáčovci predali Károliovcom. modrka03Poslednou majiteľkou hradu a funkčného kaštieľa bola Károliho dcéra Gabriela Almášiová. Po rozpade monarchie a vzniku československého štátu sa objekt a najmä kaštieľ stal administratívnym sídlom okresných úradov. Po druhej svetovej vojne slúžila časť kaštieľa pre účely okresného archívu a skladu liečiv. Dnes je priestor hradu a kaštieľa v správe Slovenského národného múzea a sídli v ňom celoslovenské Múzeum hračiek a bábkarských kultúr. Kým hradby stredovekého hradu sa opravujú, v kaštieli popri stálych muzeálnych expozíciách sa v jeho vnútorných, ale najmä vonkajších priestoroch (na hradby je obmedzený prístup) každoročne uskutočňujú atraktívne kultúrne a historicky zaujímavé podujatia pre mládež a dospelých.

Gaštan jedlý patrí na Slovensku medzi pomerne málo známe cudzokrajné dreviny aj napriek tomu, modrka04že poskytuje všestranný úžitok a má mnohostranné použitie. S pochúťkami vyrobenými z plodov gaštana jedlého sa môžeme v jesennom období stretnúť v cukrárňach, ale najmä na uliciach väčších miest, kde ponúkajú pečené gaštany alebo chutné gaštanové jazýčky. Mnohí konzumenti však nevedia, ako strom gaštana jedlého vyzerá a kde rastie. Jeho domovom a najviac rozšírenou oblasťou je Stredomorie. Hlavné ťažisko výskytu je vo Francúzsku, Taliansku, Španielsku, Ruskej federácii, Portugalsku a Chorvátsku. Vedecké a národné pomenovanie gaštana je odvodené z gréčtiny, z pomenovania mesta v starovekej Tesálii, ktoré sa volalo Kastana a okolo ktorého vraj rástlo veľa gaštanových stromov. Podľa rozličných antických autorov možno usudzovať, že lepšie a chutnejšie gaštanové odrody sa dostali asi v 5. storočí pred n. l. z Malej Ázie do Grécka a odtiaľ neskôr do južného Talianska a Španielska. Gaštanový strom a jeho plody boli obľúbené už v dávnoveku; v severnom Taliansku sa našli doklady o gaštanovníkoch už v kolových stavbách z doby bronzovej. Gaštanové drevo je veľmi husté a v južnej Európe sa z neho vyrábali vinné sudy. Jedlé pečené gaštany boli v antike pokrmom vidieka, rozomieľali sa na múku a mestskí kuchári vymýšľali všelijaké recepty na gaštanové plnky a pokrmy. Gaštan dávno známy ako liečebný modrka05prostriedok, je aj medonosný.

Komplexný projekt veľkosadov po roku 1989 zanikol

Aj na území Slovenska patrí gaštan k najstarším drevinám, ktoré sa u nás ujali. V malokarpatskej pestovateľskej podoblasti vďačí za svoju 1500-ročnú tradíciu príchodu Rimanov. V oblasti Inovca a Tríbeča sa pestuje v okolí hradu Gýmeš v Jelenci už od 13. storočia a v 16. storočí zaviedli jeho pestovanie v okolí Modrého Kameňa Turci. Rastie tu približne tritisíc plodných stromov - najviac v Modrom Kameni a v Stredných Plachtinciach. I keď množstvom plodných stromov sa radí na druhé miesto za Jelenec, ročná produkcia v tejto oblasti je väčšia. Ročne sa tu ešte nedávno urodilo okolo päť vagónov jedlých gaštanov. Rastie tu aj marón Víťazstvo, ktorý patrí k najvynikajúcejším modrka06odrodám. V ostatných rokoch je gaštan jedlý v tejto oblasti napadnutý chorobou a vyschýna. Od roku 1993 ho ohrozuje huba Cryphonectria parasitika - pôvodca rakoviny kôry, atramentovej choroby koreňov a škvrnitosť listov, ktorá napadla až 85 % starších stromov.

Koncom sedemdesiatych rokov minulého storočia počas fungujúcej veľkovýroby na družstvách a štátnom majetku modrokamenského gaštanového regiónu sa pripravoval komplexný projekt na zakladanie veľkosadov gaštana jedlého. Okrem vedcov a výskumníkov z Dendrologického ústavu SAV - Arborérum Mlyňany, Štátnej melioračnej správy, podieľali sa na ňom aj potencionálni pestovatelia: roľnícke družstvá Plachtince a Závada a Štátny majetok Veľký Krtíš. Výsledky z dlhodobých výskumov odborníkov ukázali, že lokalita modrokamenských gaštanov bola zo všetkých lokalít Slovenska najvyhovujúcejšia, pretože plody tu dosahujú najuspokojivejšiu váhu, veľkosť a konzumnú kvalitu. Dôležitým argumentom na pestovanie gaštana jedlého v sadoch ako ovocného stromu tejto oblasti bola špecifickosť kultúry, osobitosť tohto kraja a navyše aj ekonomický faktor, lebo v daných polohách nemala na vyšší finančný efekt nádej žiadna iná kultúra s takými minimálnymi nákladmi. Tento projekt sa začal realizovať v lokalite modrka07Modrý Kameň na pozemkoch, ktoré vtedy obhospodaroval ŠM Veľký Krtíš, kde vysadili prvé hektáre tohto stromu. Celkom mali v Modrom Kameni do roku 1983 vysadiť 83 hektárov, v Závade 20 hektárov a Plachtinciach do konca ôsmej päťročnice až 90 hektárov. Začatý projekt od začiatku narážal na problémy a jeho zánik spečatili spoločensko-ekonomické zmeny v roku 1989 a následná transformácia a reštitúcie. Stromy jedlých gaštanov a ich plody v Modrom Kameni a v Plachtinciach sú teraz opäť v rukách nielen pôvodných vlastníkov, ale aj cudzích nepovolaných zberačov, ktorí si zbieraním a predajom týchto plodov zo stromov roztrúsených na nestrážených chotároch zarábajú na každodenný chlieb.

Projekt slovensko-maďarskej spolupráce

modrka08Sortiment jedlých gaštanov je na Slovensku dosť bohatý. K ovocinársky výhodným patrí skupina veľkoplodých gaštanov, ktorá je u nás zastúpená vlastnou formou macrocarpa, vyskytujúca sa vo všetkých oblastiach. Treba pripomenúť, že mladé gaštany začínajú dávať prvú úrodu v 8.-10. roku, ale všeobecne plodnosť na voľnom priestranstve začína až v 15.-20. roku a v poraste okolo 30. roku. Storočný strom rastúci v sade alebo jednotlivo môže dať úrodu okolo 100 kg a sú jedince, ktoré dosahujú úrodu aj 200-300 kg. Vzhľadom na stále rastúci dopyt po jeho plodoch je súčasný stav rozšírenia gaštana jedlého ako ovocného stromu južného Slovenska neuspokojujúci. Jednou z príčin je aj uvedená choroba, ktorej sa dá zatiaľ brániť len biologickou ochranou. V rámci cezhraničnej spolupráce Slovenská republika - Maďarsko sa prostredníctvom projektu Európskeho fondu regionálneho rozvoja túto významnú problematiku od roku 2007 riešia dve samosprávy na Slovensku a v Maďarsku v spoločnom projekte. Zo Slovenska odborným garantom je tím docentky Gabriely Juhásovej z Ústavu ekológie lesa SAV Zvolen, pracovisko v Nitre. Zmluvu o spolupráci za Modrý Kameň a Nagymaros podpísali primátor mesta Modrý Kameň Aladár Bariak a primátor mesta Nagymaros László Petrovics.

Na slávnosti v hlavnom meste gaštana jedlého

modrka09V Modrom Kameni považujú tento strom za kráľa ovocných stromov - za jeden z jeho symbolov. Aj preto sa predstavitelia mesta, ktoré bolo do roku 1960 okresným sídlom, rozhodli oživiť staré tradície a spoločenský život. Z toho dôvodu sa v roku 2001 rozhodli každú jeseň usporadúvať Modrokamenské gaštanové slávnosti. Primátor mesta Modrý Kameň Aladár Bariak nazval Modrý Kameň hlavným mestom gaštana jedlého. Najvhodnejší termín je, keď už gaštany zo stromov padajú a zberajú sa aj ostatné plody farebnej jesene. Aj preto slávnosti začínajú ďakovnou omšou v hradnej kaplnke. Kým prvé ročníky tohto podujatia sa odohrávali na námestí, centrom slávností ostatných ročníkov sa stalo nádvorie modrokamenského hradu a kaštieľa, v ktorom sídli celoslovenské Múzeum bábkarských kultúr a hračiek, kde jeho riaditeľkou je Helena Ferencová. Tu sa v prvú októbrovú sobotu uskutočnil už v poradí trinásty ročník Gaštanových slávností. Jeho usporiadateľom bolo mesto Modrý kameň a Múzeum bábkarských kultúr a modrka10hračiek, sídliace na hradnom návrší. Za roky trvania sa z malého, možno povedať okresného podujatia v ostatných rokoch stalo vyhľadávané jesenné podujatie, ktoré už prekročilo nielen hranice okresu, ale aj celého regiónu. Do tohto malého mestečka s úzkymi ulicami prichádza čoraz viac labužníkov gaštanových pochúťok, ktoré majú rôzne podoby. Každým rokom sa tu hosťom ponúka bohatší program, ktorý je zameraný pre všetky vekové kategórie. Počet obyvateľov mesta sa počas slávností zväčší až na trojnásobok a inak to nebolo ani v tomto ročníku. Bolo to vidieť aj na počte motorových vozidiel, ktorých „ešpézetky“ prezrádzali, že hostia gaštanových slávností sem prišli z viacerých krajov. A iste neobanovali. Mali možnosť ochutnávať a zakúpiť si pečené gaštany, gaštanové zákusky, gaštanové pečivo, gaštanové palacinky, gaštanovú zmrzlinu, gaštanové podpecníky, gaštanový med a medonádu. A tí, čo sa rozhodli rozšíriť vo svojich záhradách a sadoch pestovanie gaštana jedlého, mali možnosť zakúpiť si jeho sadenice, a to aj s odbornými radami o jeho pestovaní a ošetrovaní od tých najpovolanejších. Nechýbali ani tradičné súťaže o najlepší gaštanový zákusok a odhad počtu gaštanov v sklenej nádobe. program obohatila aj výstavka a ponuka širokého sortimentu vín pochádzajúcich od pestovateľov modrokamenského vinohradníckeho regiónu, výstava a súťažná ochutnávka medu a medoviny, domácej ľudovej gastronómie a iných krajových špecialít. Na nádvorí pripraveného javiska hosťovalo Bábkové divadlo Nitka z Písku v Českej republike. Veľká časť návštevníkov slávností využila možnosť prehliadnuť si expozície Múzea bábkarských kultúr a hračiek. Pre oddych a zábavu v rámci kultúrneho programu popri dychovej hudbe Hradčanky a folklórneho súboru z Hriňovej organizátori zaradili do programu štyri hudobné skupiny, ktoré boli určené najmä pre mladších. Popri koncerte skupiny HEX mladší čakali vo večerných hodinách na záverečnú diskotéku. N hrade a v jeho širšom okolí a parku sa konal ďalší rad sprievodných podujatí. Medzi nimi i výstava žiakov základnej školy mesta, zameraná k plodom jesene. Nakoniec sa na slávnostiach účastníci dočkali aj dlho prichádzajúceho babieho leta.

Text a foto: Ján Jančovic

modrka14
modrka15
modrka16
modrka17
modrka18
modrka19