alt : header1.swf



Tue08202019

Posledná aktualizácia23:58:42

Slovenské pamätné miesta v Maďarsku

mlykon01Pamätné tabule, sochy, pomníky, náhrobné kamene Vypracovať zoznamy našich pamätných miest Organizovať sympózia, slávnosti a vlastivedné zájazdy Chýbajú verejné priestory pomenované po významných historických postavách slovenského národa Inštitúcie s menami významných rodákov

Pavol Beňo: Postrehy z oblasti starostlivosti
o historické dedičstvo Slovákov v Maďarsku

Motto: Jedným zo základných predpokladov
uvažovania o budúcnosti je znalosť minulosti

mlykon02Vo svojom príspevku sa chcem podeliť o svoje postrehy z posledných rokov v oblasti starostlivosti o pamätné miesta patriace do univerzálneho historického dedičstva slovenského národa, ako aj slovenskej komunity žijúcej v Maďarsku, nachádzajúce sa na území Maďarska. Všeobecne sa dá konštatovať, že mnohé slovenské organizácie a samosprávy v období posledných dvadsaťpäť rokov vynaložili veľké úsilie na vypátranie miest, kde v minulosti - v časoch Uhorska, alebo po jeho rozpadnutí na území dnešného Maďarska - žili a pôsobili významné osobnosti, dejatelia slovenského spoločenského, politického, kultúrneho alebo cirkevného života. V tomto smere je namieste vyzdvihnúť aktivity slovenských samospráv v 6., 8., 12. 13. a 14. mestskej časti Budapešti, ako aj Slovenskej samosprávy Budapešti.

Vďaka ich húževnatosti v priebehu uplynulého desaťročia boli osadené pamätné tabule na rôznych budovách v Budapešti, pripomínajúce pôsobenie takých významných cirkevných hodnostárov ako: Šimon Klempa, Ján Kollár, Štefan Moyzes, Ján Palárik, Eduard Sándorfi, Vojtech Uhlár, Jozef Viktorín a úspešných podnikateľov ako: Ján Nepomuk Bobuľa a Jozef Pozdech, poslanca uhorského parlamentu Ferdiša Jurigu, významného mlykon03pedagóga L. Sziklaya, diplomata Antona Straku, či fotografa Ivana Vydareného. Ďalej bola odhalená aj socha významného politického činiteľa Ondreja L. Áchima ako aj pomník pripomínajúci slovenských prisťahovalcov z horniakov na pltiach do mestskej časti „Angyalfőld“. Z tohto zoznamu nesmie chýbať ani súsošie Sv. Cyrila a Metoda v Blatnohrade (Zalavár), socha Milana Rastislava Štefánika v Sarvaši, či pamätník odhalený začiatkom októbra v Starej Hute (Bükkszentlászló) pri príležitosti 195. narodenín českej spisovateľky Boženy Němcovej alebo náhrobné kamene na iršanskom cintoríne pripomínajúce miesta posledného odpočinku spisovateľa Pavla Michalka, ktorý tu pôsobil ako evanjelický farár a Michala Martíniho, ďalšieho evanjelického farára v Slovákmi osídlených obciach a mestách na území dnešného Maďarska (Jača, Maglód, Malý Kereš, mlykon04Cinkota, Irša), ktorý v Malom Kereši pokrstil novorodeného Alexandra Petroviča.

Hodno je si tu ale pripomenúť aj to, že nebolo jednoduché dosiahnuť tieto výsledky. Iniciátori týchto aktivít sa často stretli na strane príslušných štátnych, samosprávnych či cirkevných orgánov s nepochopením, obštrukciami či dokonca aj s odmietnutím. Získanie nevyhnutných povolení, ako aj zabezpečenie potrebných finančných zdrojov si vyžadovalo veľa energie, húževnatosti a trpezlivosti.

Na základe tohto zoznamu sa zdá, že celkom úspešne sa darí zachovávať slovenské historické dedičstvo na území Maďarska. Táto naša snaha má však aj svoje nedostatky. V prvom rade spočívajú v tom, že zostáva v úzkych medziach slovenských organizácií. Bohužiaľ, nedarí sa presadiť, aby si tieto osobnosti uctievalo aj širšie spoločenské prostredie. Kvôli tomu neprešla iniciatíva Slovenskej samosprávy v Slovenskom Komlóši zameraná na to, aby boli pomenované ulice po významných rodákoch mesta, napríklad zbormajstrovi Ondrejovi Franciscim, ktorého 100. výročie narodenia sme si pripomenuli koncom r. 2015. Všeobecne sa dá konštatovať, že v mestách a dedinách obývaných Slovákmi chýbajú verejné priestory pomenované po významných historických postavách slovenského národa. Miestne samosprávy a organizácie by aj v tomto smere mali mlykon05vynaložiť viac iniciatív.

Starostlivosť o historické dedičstvo nekončí odhalením pamätnej tabule či sochy. Nemenej dôležité je aj sústavné udržiavanie týchto pamätných miest a osobností v kolektívnej pamäti našej menšinovej komunity. Ich začlenenie do živých tradícií Slovákov v Maďarsku. Na prvý pohľad aj v tomto smere môžeme konštatovať, že všetko je v poriadku. Pravidelne sa koná kladenie vencov, organizujú sa sympózia. Problémom je ale nízka účasť na týchto slávnostiach a čo je ešte väčším nedostatkom, to je absencia mladých ľudí na týchto podujatiach. Toto nám už vytkol aj farár slúžiaci svätú omšu v Blatnohrade pri kladení vencov pri súsoší Sv. Cyrila a Metoda. Podobné to bolo aj v prípade sympózia a kladení mlykon06vencov pri pamätných tabuliach Šimona Klempu a Jána Palárika v Budapešti.

Pokiaľ to bude takto pokračovať, potom sa čoskoro môže stať, že po pominutí generácie súčasných aktivistov, ktorí sa zaslúžili o zriadenie týchto pamätných miest, sa opäť zabudne na tieto pomníky a naše terajšie úsilie vyjde nazmar, alebo ich osud bude rovnaký ako osud tabule na rodnom dome Ladislava Novomeského v Budapešti (na Szövetség ulici č. 30/A), ktorú úrady odstránili bez uvedenia dôvodu, ako aj bez predbežnej konzultácie so slovenskou samosprávou alebo príslušnými orgánmi Slovenskej republiky.

Za ďalší nedostatok považujem nevyváženosť týchto aktivít. Prevažne sú charakteristické pre činnosť slovenských samospráv v hlavnom meste a chýbajú podobné iniciatívy slovenských organizácií a samospráv v regiónoch mimo Budapešti. Mali by sme si uvedomiť, že posilňovanie zdravej národnej identity - čo pre príslušníka daného menšinového kolektívu znamená národnostnú identitu - nie je možné bez poznania dejín vlastného materského národa a minulosti menšinového kolektívu. Bolo by preto namieste, aby sa spolky a samosprávy popri starostlivosti o pamiatky ľudovej kultúry a národopisné zbierky venovali aj odhaľovaniu mlykon07„bielych miest“ slovenskej minulosti svojho bydliska, vyzdvihovali zo zabudnutia osobnosti, ktoré sa zaslúžili o dobro Slovákov v danej osade alebo aby nedali upadnúť do zabudnutia také osobnosti, ktoré sa vypracovali na všeobecne uznávanú úroveň a mali by byť uznávané aj v maďarskom prostredí. Mali by sa zasadzovať aj o to, aby nedošlo k zabudnutiu alebo zamlčaniu toho, že dotyčný slávny človek je alebo bol slovenského pôvodu, mali by iniciovať zvečnenie ich pamiatky umiestnením pamätnej tabule, pomenovaním verejného priestranstva či verejnej inštitúcie (školy, kultúrneho domu) alebo busty dotyčného.

Mali by sme pouvažovať, ako zlepšiť činnosť v oblasti starostlivosti o naše historické mlykon08dedičstvo. Podľa mojej mienky:

1.) V každej Slovákmi obývanej lokalite by sa mal vypracovať zoznam pamätných miest s orientačnou mapou a stručným popisom jednotlivých pamätihodností (akýsi „turistický sprievodca“).

2) Miestne samosprávy a organizácie by mali vynaložiť iniciatívy na pomenovanie verejných priestorov a inštitúcií po významných rodákoch slovenského pôvodu, ktorých činnosť bola spojená so životom danej osady.

3) V kalendári podujatí Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku a Zväzu Slovákov v Maďarsku by sa každý rok mali spomenúť výročia súvisiace s našimi významnými predkami a mali by sa organizovať sympózia, slávnosti a vlastivedné zájazdy na tieto miesta.

4) Na podporu výučby predmetu „Slovenská vzdelanosť“ by sa mali organizovať pravidelné vlastivedné zájazdy žiakov škôl na tieto pamätné miesta: žiaci budapeštianskej školy a pilíšskych škôl by mali absolvovať výlet na Dolnú zem (Sarvaš, Békešská Čaba, Slovenský Komlóš, Pitvaroš, atď.) a žiaci dolnozemských mlykon09slovenských škôl, či školy z Nového Mesta pod Šiatrom alebo Novohradu či Matry zase do Budapešti a do Blatnohradu. V rámci týchto výletov by sa na mieste mohli presvedčiť o tom, akým spôsobom sa naši predkovia pričinili k založeniu jednotlivých osád, k ich rozvoju, aké mali zásluhy na rozkvete miestnej slovenskej komunity alebo slovenského národa.

Tejto otázke by sme mali venovať zvýšenú pozornosť už aj kvôli tomu, že v nasledujúcich mlykon10rokoch si pripomenieme významné výročia znovu osídlenia našich rodísk Slovákmi v Pilíši a na Dolnej zemi. 2016: Slovenský Komlóš - 270 rokov, 2017: Békešská Čaba - 300 rokov, Malá Tarča - 290 rokov, Mlynky - 270 rokov; 2022: Sarvaš, Poľný Berinčok - 300 rokov, atď. Nemali by sme opomenúť ani tie významné výročia, akými budú v roku 2016: 70. výročie podpisu zmluvy o výmene obyvateľstva medzi Maďarskom a Československom a v roku 2018: 100. výročie vzniku Československej republiky. V tejto súvislosti by sa mal zintenzívniť aj vedecký výskum histórie dejín Slovákov v Maďarsku v období rozpadu Uhorska, v medzivojnovom období a po II. svetovej vojne.

V tomto smere by mal byť aktívnejší Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku. Miestne slovenské samosprávy a miestne organizácie Zväzu Slovákov v Maďarsku by mali využiť možnosti v oblasti podávania žiadostí o podpory z grantového fondu Ministerstva ľudských zdrojov (Emberi Erőforrás Támogatáskezelő) na zabezpečenie finančného krytia vlastivednej činnosti. Zväz Slovákov Maďarsku a Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku by mali podnecovať miestne organizácie a samosprávy k prehĺbeniu záujmu o historické dedičstvo, poskytnúť metodickú a materiálnu podporu pre dôstojnú realizáciu takýchto projektov.

Pavol Beňo - Foto: (oslovma.hu)

Pre maďarské médiá sme často len zámienkou
http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/942-pre-maarske-media-sme-asto-len-zamienkou

Činnosť slovensko-maďarských medzivládnych zmiešaných komisii a ich význam z hľadiska Slovákov v Maďarsku
http://www.oslovma.hu/index.php/sk/dokumenty/176-dokumenty1-dokumenty1/1110-zmieane-komisie-aj-pre-slovakov-v-maarsku

Nad výsledkami sčítania obyvateľov v r. 2011
http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/994-nad-vsledkami-sitania-obyvateov-v-r-2011