alt : header1.swf



Thu09192019

Posledná aktualizácia03:58:07

Pod Pilíšom, tam je (aj) krásny slovenský svet...

FranoS01Spisovateľ, prekladateľ a vydavateľ zo Senváclavu Rudo Fraňo hosťom Matičného domu v Štúrove.Jánošík v Pilíši - pre Slovákov aj pre MaďarovVyberme sa za našimi južnými krajanmi, zaujímajme sa o ich osudy, spoznávajme ich tam, kde žijú a bývajú! Dajme im na vedomie naše spoločné korene!

Beseda s Rudom Fraňom v Štúrove

Štúrovskí matičiari pokračujú v spoznávaní svojich najbližších susedov - Slovákov z Pilíša. Na tohtoročnú marcovú besedu do Matičného domu v Štúrove zavítal Rudo Fraňo zo Senváclavu (Pilisszentlászló). Mesiac marec na Slovensku stále doznieva ako mesiac knihy a Rudo svoju osobnosť polyhistora a majstra mnohých zručnosti pre tentokrát ukázal v podobe majstra knihy. Predstavil sa ako spisovateľ, prekladateľ a vydavateľ.

FranoS02Pre tých, ktorí náhodou nepoznajú súvislosti: Rudo Fraňo žije celý svoj bohatý život v Senváclave, pôvodne slovenskej obci v Pilíšskych vrchoch nad Vyšehradom (Visegrád). Povolaním je staviteľ, podniká aj v cestovnom ruchu a predovšetkým je zanietený lokálny vlastenec. Po tri funkčné obdobia bol úspešným starostom svojej rodnej obce a aj dnes vedie obecnú slovenskú samosprávu. Štúrovčania sa s nim zoznámili aj ako s úspešným „robotníkom“ na poli knižnej kultúry.

V úvodnom slove prezradil aj cestu k literárnej tvorbe. Svoje poznanie o rodnej obci a jej okolí obohacoval pozorným počúvaním a sledovaním rozhovorov, výpovedí, poznámok tunajších obyvateľov, Pilíšanov. Povedal si, že bohatstvo každodenného života Slovákov a všetkých Pilíšanov si zaslúži zachovať ho na veky. A tak v roku 1999 „uzrela svetlo FranoS03kníhtlačiarenského stroja“ jeho prvá kniha: História Pilíš s podtitulom rozprávanie o dejinách rodnej obce. Kniha napísaná v maďarčine, ale so slovenským resumé. V roku 2005 napísal a vydal v maďarčine knihu Ľudové staviteľstvo v Senváclave, v ktorej zúročil svoje odborné znalosti vrchovatou mierou. Za sedem rokov dve knihy, na podnikateľa v iných odvetviach veľmi dobré!

Ako prezradil Rudo účastníkom besedy, určitým prelomom bol rok 2006 a Jánošík. Od detstva rád počúval, najmä od svojho otca, rozprávania o Jánošíkovi. Aj preto už pred tridsiatimi rokmi postavil a doteraz prevádzkuje Jánošíkovu krčmu vo svojej obci. Čítate dobre - názov krčmy na jej priečelí je po slovensky. O Jánošíkovi číta a študuje všetko možné. Najviac si však cenní román Jánošík od Milana Ferka. Preto sa rozhodol román FranoS04preložiť do maďarčiny a vydať ho. Potreboval súhlas pána spisovateľa a vtedy som vstúpil do života Ruda Fraňa ja - autor týchto riadkov. Vzájomný kontakt a súhlas sa vydaril, v októbri 2006 sa uvádzal „Jánošík pod Rákócziho zástavou“ do života v Klube spisovateľov v Bratislave. „V maďarčine, konečne si ho môžu prečítať aj Slováci v Maďarsku“ - dodáva položartovne prekladateľ Rudo Fraňo.

Odvtedy sa roztrhlo vrece s autorskou literárnou, prekladateľskou a edičnou prácou Ruda Fraňa. Pokračoval v prekladaní kníh Milana Ferka: Krádež svätoštefanskej koruny, Matúš Čák, Kráľovské vraždy, ... povesti slovenské. Viaceré z nich mali prezentácie za jeho prítomnosti. Preložil aj knihu Jána Domastu: Veľké skúšky či Slovenské dejiny v obrázkoch. Ich výber nebol náhodný. Čiastočne sa odohrávali v Pilíši a zvyšovali národné povedomie FranoS05Slovákov nielen z Maďarska. Tvoril a vydával aj knihy literatúry faktu. Sprístupnil fakty a legendy o Jánošíkovi, opísal povolania a remeslá miestnych Slovákov v Pilíši, zdokumentoval pilíšske školstvo. Spracoval miestne matriky. Spolupodieľal sa aj na dvojdielnom Sprievodcovi po slovenskom Pilíši. Pilíšski Slováci majú svoju históriu sprístupnenú!

Rudo na besede v Matičnom dome v Štúrove porozprával aj o svojej vlastnej autorskej tvorbe. Vychádza predovšetkým zo života miestnych obyvateľov. Žriedlom mu často boli vojnové zážitky tunajších Slovákov z prvej a najmä druhej svetovej vojny. Knihy Pochodovali na smrť a súbor poviedok Slovenské osudy to dokazujú. Tieto knihy vydal aj v slovenčine. Veselšie stránky tunajšieho života ukazuje v troch zväzkoch krátkych príbehov: Humor FranoS06našich predkov. Naposledy mu vyšla kniha o Vajzlíkovi, pilíšskom beťárovi (zatiaľ len maďarsky), v ktorej vyslovene beletristicky spracováva viaceré miestne povrávky a komponuje ich v širších historických súvislostiach 18. storočia v Uhorsku. Rudo Fraňo autorsky pripravil, podieľal sa a vydal do dnešného dňa 22 knižných jednotiek, z toho 5 v slovenčine. Pridal aj 8 prekladov.

Beseda, voľná diskusia a autogramiáda trvala tri hodiny, potom som musel ísť na vlak. Inak by príjemné stretnutie pokračovalo. Ako všetko zhodnotiť? Určite len v superlatívoch. A želať si, aby takýchto besied bolo čo najviac. Nielen s Rudom Fraňom. Slováci v Maďarsku majú množstvo osobností, ktorí majú čo povedať aj nám, Slovákom v materskej krajine. Nielen v Štúrove, ale po celom Slovensku. A poznávanie Slovákov v Maďarsku neobmedziť FranoS09len na ich prizývanie k nám. Ďaleko účinnejší spôsob je „in situ“. Vyberme sa za našimi južnými krajanmi, zaujímajme sa o ich osudy, spoznávajme ich tam, kde žijú a bývajú! Dajme im na vedomie naše spoločné korene!

Jozef Schwarz

Rudo Fraňo: Príbehy Pilíšanov, ktoré písal život
http://www.oslovma.hu/index.php/sk/literatura/163-literatura3-literatura3/1115-rudo-frao-pribehy-pilianov-ktore-pisal-ivot

Pilíšska antológia v Bratislave (2009)
http://www.oslovma.hu/pilis-slovak.hu/literatura/17-irodalom/69-tato-pekna-knizka-dava-nadej-pilisska-antologia-v-bratislave

Rudo Fraňo o Jurovi Jánošíkovi
http://www.oslovma.hu/pilis-slovak.hu/literatura/17-irodalom/210-rudo-frano-o-jurovi-janosikovi

R. Fraňo: Ľudové staviteľstvo v Senváclave
http://www.oslovma.hu/pilis-slovak.hu/publikacie/23-publikacie/56-rudolf-frano-ludove-stavitelstvo-v-senvaclave

Franyó R.: A névtelen ló - Itt, a pilisi erdő alján...
http://www.oslovma.hu/index.php/hu/magyarul/172-magyarul3-magyarul3/879-franyo-rudolf-a-nevtelen-lo-itt-a-pilisi-erdo-aljan

Pilisi történet (1944-1945) - Menetelés a halálba
http://www.oslovma.hu/index.php/sk/magyarul/172-magyarul3-magyarul3/1065-pilisi-tortenet-1944-1945-meneteles-a-halalba