alt : header1.swf



Tue08212018

Posledná aktualizácia00:08:38

Čabiansky rodák Ján Valašťan Dolinský

dolins01Kládol základy hudobného života na SlovenskuPäťdesiate výročie úmrtia všestranne nadaného a účinkujúceho pedagóga, zberateľa ľudových piesní, publicistu Jána Valašťana Dolinského, ktorý predovšetkým ako skladateľ vyvíjal bohatú, rozsiahlu a záslužnú činnosť v hudobnom živote Slovákov.

Ján Jančovic:
K päťdesiatemu výročiu úmrtia Jána Valašťana Dolinského
Kládol základy hudobného života
na Slovensku

dolins02Ján Valašťan Dolinský sa narodil 15. februára 1892 v Slovákmi osídlenom meste Békešská Čaba, najväčšom evanjelickom cirkevnom zbore v Uhorsku, známom ako Sion uhorských (slovenských) evanjelikov. Jeho otec Ján Valašťan bol remeselníkom – tesárom, veľmi skoro umrel a tak celá ťarcha rodiny zostala na matku Žofiu, rodenú Belicovú. Okrem syna Jána vychovávala ešte dcéru Žofiu, ktorá bola od brata staršia. Ján Valašťan šesť ročníkov evanjelickej ľudovej školy (1899-1905) a štyri ročníky nižšej strednej školy (1905-1909) vychodil v rodisku. Potom s matkinou a čiastočne sestrinou podporou vyštudoval v Arade učiteľský ústav (1909-1913), kde pod vedením Mateja Zoltaiho získal aj základy hudobného vzdelania. Po skončení štúdia nastúpil na krátky čas za učiteľa v jednej evanjelickej salašskej škole v Telekgerendáši.

Ján Valašťan, vychovávaný v čisto slovenskej rodine, kde matka Žofia bola horlivá evanjelička a speváčka slovenských cirkevných a ľudových piesní a on sám dobre ovládajúci slovenskú reč, na podnet svojho rovesníka a rodáka z Békešskej Čaby, tiež neskôr hudobného skladateľa Jána Krasku Zápotockého (1893 Békešská Čaba - 1967 Bratislava), prijal miesto evanjelického učiteľa v Hrachovišti (okres Myjava). Tam v dolins03susednej obci Vaďovce začal v tom istom roku 1913 pôsobiť ako učiteľ evanjelickej školy aj Ján Krasko. Ján Valašťan pôsobil na hrachovišťskej jednotriedke do roku 1919 a počas pôsobenia v nej založil detský spevácky súbor, ktorý do jeho odchodu dokázal spievať až 45 dvoj- a trojhlasných náboženských piesní a niekoľko slovenských ľudových piesní. V Hrachovišti sa roku 1917 oženil, keď za manželku si zobral Vilmu Dankovú (1989-1971) z Modrovky pri Novom Meste nad Váhom. Počas pôsobenia v tejto dedine v časoch Uhorska písal aj básne, ktoré uverejňoval v časopise Živena. Aby ako učiteľ pre svoje slovenské národné cítenie predišiel prenasledovaniu zo strany vtedajších vládnych úradov, začal sa podpisovať ako J. V. Dolinský. Tento pseudonym si zvolil z rumunského slova valea = dolins04dolina a nakoniec toto prímeno sa stalo jeho trvalým a podpisoval ním až do smrti všetky svoje skladby, články a publikácie. V Hrachovišti sa narodil jeho prvý syn Bohuslav (1918), tiež hudobný skladateľ a pedagóg.

Po rozpade monarchie Jána Valašťana ako uznávaného učiteľa v kraji, kde pôsobil do roku 1919, pozvali za pedagóga na novootvorenú Meštiansku školu v Brezovej pod Bradlom. Aj tam hneď po svojom príchode ukázal svoje schopnosti. Okrem toho, že učil, vykonával v evanjelickom zbore kantora, založil žiacky spevácky zbor a v organizácii Sokol miešaný spevácky zbor. Brezová pod Bradlom bola rodiskom jeho ďalších troch detí - Cyrila (1919), Jarmily (1921) a Viery (1923). V tomto mestečku ukázal svoje všestranné schopnosti a záujmy. Bol zakladateľom miestneho odboru Matice slovenskej a aj jeho tajomníkom, zaujímal sa aj o archeológiu a zachraňoval vzácne nálezy a vykopávky hrobov skrčencov. V roku 1923 opäť profesionálne postúpil o stupienok vyššie, keď zaujal definitívne miesto riaditeľa Štátnej ľudovej školy v Beckove, kde opäť okrem výučby vychoval najvyspelejší detský spevácky zbor v celom okrese. Pre tento zbor napísal zborové skladby Pieseň mlyna, Moje piesne a Dievča, dievča lastovička. Ján Valašťan Dolinský dolins05pôsobil v Beckove do roku 1928 a roku 1926 sa mu tam narodila najmladšia dcéra Danuša.

Pri príležitosti 40. výročia smrti Jána Valašťana Dolinského som v Nitre navštívil jeho dcéru Ing. Vieru Marendiakovú a pozhováral sa s ňou o živote a diele otca: „V novembri roku 1928 na pozvanie a intervenovanie tajomníka Matice slovenskej v Martine Štefana Krčméryho, ktorý bol v tom čase aj predsedom Slovenského spevokolu, prešiel otec s našou celou rodinou do tohto slovenského kultúrneho centra. Spevokol bol v tom čase bez dirigenta a tak otca presvedčili, aby sa ujal aj tejto funkcie. Navyše v gymnáziu prijal úväzok na výučbu hudobnej výchovy až 18 hodín týždenne. Otec chodil zo školy často vyčerpaný a dolins06matka nás vtedy upozorňovala, aby sme ho nevyrušovali. V Martine bol aj aktívnym členom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a popri profesorovi Milošovi Ruppeldtovi aj jeho zástupcom. Ďalej bol členom Umeleckej besedy slovenskej, Spolku Bedřicha Smetanu a Hudobného odboru Tranoscius. Ja si rada spomínam na spoločné rodinné nedeľné vychádzky do krásnej prírody v okolí Martina...“ - priblížila začiatky otca a rodiny v Martine inžinierka Viera Marendiaková.

Na Jána Valašťana Dolinského malo veľký tvorivý vplyv národné prostredie Martina, v ktorom sa prejavoval aj literárne. Napríklad pod pseudonymom Ján Valašský písal do Slovenských pohľadov recenzie a kritiky o hudobných dielach. Prispieval do časopisov Hudba a škola, Hudobní národ, Naše slovo, Živena, Evanjelický učiteľ, Cirkevné listy... Jeho celoživotné dielo je rozsiahle. V rokoch 1919-1961 vydal samostatne 20 hudobnín a viaceré zborové úpravy zverejnil v zborníkoch M. Ruppeldta a v časopise Slniečko. Skladal aj inštrumentálne skladby (Zlaté husličky, Klavírne skladby), scénickú hudbu k divadelným hrám a iné. Jeho zborové diela nahrali a vydali hudobné vydavateľstvá Supraphon a Telefunken. Zhudobnil dolins07verše viacerých slovenských básnikov. Je autorom viacerých hudobno-teoretických prác, školských príručiek, recenzií o hudobninách a muzikologických prác domácich autorov. Bol redaktorom hudobnej prílohy Evanjelického učiteľa, Nášho divadla a zborovej zbierky Matice slovenskej Varyto.

- Spomínal otec svoje rodisko? Aký mal k nemu po rokoch vzťah? - spýtal som sa ďalej dcéry Viery. - Jeho styky s rodiskom po skorej smrti matky zostali iba so svojou sestrou Žofiou, a to len v písomnej forme. Nakoniec jeho sestra Žofia Kováčová Valašťanová sa s rodinou roku 1947 v rámci výmeny obyvateľstva presťahovala na Slovensko do Komárna. Otec na svoje rodisko nezabudol, vždy ho mal v srdci a dával to najavo aj vo viacerých jeho dielach. Už v dolins08čase jeho pôsobenia v Brezovej pod Bradlom vyšla jeho zbierka Čabianske ľudové piesne pre mužské zbory a zahrnul v nej práve piesne, ktoré sa sám naučil od matky, na ktorú vždy spomínal s veľkou láskou a vďakou. V záhlaví tejto knižnej čabianskej zbierky je na samostatnej strane napísane: „Pamiatke svojej drahej matky, horlivej speváčky Žofie Valašťanoej, rod. Belicovej zo synovej lásky“. Ďalším jeho známym dielom, kde autor zalieta spomienkami ďaleko domov k mamičke je skladba pre detské zbory „Za horami ďaleko“. Svojim rodákom venoval roku 1943 aj dielo „Na nivách pánových“, v ktorom zhudobnil 20 piesní s čabianskou melódiou pre miešané zbory bez sprievodu, venované evanjelickým spevokolom. V rokoch 1931-1940 uverejňoval básne, ponášky ľudových piesní v Čabianskom kalendári pod pseudonymom Janko V. Žofin. To všetko nasvedčuje, že svoje rodisko a matku mal veľmi rád, aj keď nový domov mala celá rodina už na Slovensku... - objasnila jeho vzťah k rodnej Čabe dcéra Viera. S plnou vervou a idealizmom sa pustil do práce všade, kde pôsobil a začal s kompozičnými pokusmi v oblasti menších piesňových útvarov, neskôr s harmonizáciou ľudových piesní, ďalej rôznymi spevníkmi a popri tom paralelne prispieval hudobnými článkami do viacerých slovenských a českých časopisov. V hudobno-teoretickej činnosti venoval sa najmä štúdiu slovenskej ľudovej piesni a nástrojov. Ďalej písal príležitostné jubilejné príspevky a nekrológy o dolins09slovenských skladateľoch a posudky o hudobninách a muzikologických prácach domácich autorov.

Treba ešte dodať, že tento dolnozemský rodák nezabúdal ani na svojich evanjelických súkmeňovcov v Srbsku a v Rumunsku. Roku 1954 napríklad zapísal 60 slovenských piesní z vojvodinskej banátskej obce Vojlovica a 60 piesní z Vukovej v rumunskom Banáte. Samostatnú kapitolu tohto všestranne činného umelca zaberá esperantské hnutie. To by si zaslúžilo samostatné hodnotenie a tak o ňom len stručne pár slov. Ako propagátor esperanta zoznamoval čitateľov o slovenskej hudbe a ľudovej piesni v zahraničí. Bol spoluzakladateľom Slovenského esperantského ústavu v Martine a hlavným dolins10spolupracovníkom časopisu Esperantisto slovaka, v ktorom uverejňoval preklady zo slovenských klasikov. Napísal prvú slovenskú učebnicu esperanta a slovníky. Do esperanta preložil zo slovenskej poézie básne viacerých autorov. Ján Valašťan Dolinský preťažený prácou, najmä záťažou na zrak, začal v roku 1951 chorľavieť. Jeho záverečnú kapitolu života opísala jeho dcéra takto:

- V Martine musel zo zdravotných dôvodov zanechať svoju profesiu, tým pádom musel odovzdať učiteľský byt a presťahovať sa najskôr roku 1952 do bydliska svojej najmladšej dcéry Danuši - Limbachu. Neskôr roku 1958 sa s manželkou odsťahoval do výhodne zakúpeného domčeka v Hlohovci. Tam v roku 1962 oslávil svoje sedemdesiate narodeniny. Potom sa nečakane prihlásila ďalšia, tentokrát zákerná choroba, ktorej po dlhšom liečení a krátkom pobyte u mňa v Nitre dokončil 2. marca 1965 beh svojho plodného života. - Jeho telesné pozostatky boli spopolnené v krematóriu v Brne a urnu s popolom pochovali do hrobu na Národnom cintoríne v Martine, v blízkosti hrobu S. H. Vajanského. Na tomto smútočnom akte zaznela aj jeho prekrásna esperantská báseň Semortos mi (Ak zomriem). Pamätník na hrobe, kde je pochovaný Ján Valašťan Dolinský dolins11so synmi a dcérou a bude tam pochovaná celá rodina, je od autora architekta J. Turzu.

Okrem uvedeného Ján Valašťan Dolinský vyvíjal bohatú, rozsiahlu a záslužnú činnosť aj ako zberateľ slovenských ľudových piesní, básnik, publicista, osvetový pracovník, zbormajster, pedagóg (napísal učebnice spevu) a významný esperantista (napísal a vydal prvý slovensko-esperantský slovník, prvú gramatiku...) Veľkosť a dielo autora charakterizuje v prítomnosti aj skutočnosť, že v Bratislave je pomenovaná po ňom ulica a základná škola a v Martine, kde pôsobil a natrvalo odpočíva, nesie jeho meno tiež jedna z ulíc. Rukopisná pozostalosť Jána Valašťana Dolinského je uložená v literárnom archíve Matice slovenskej v Martine. Rodák z dolins12békešskej roviny svojim rozsiahlym dielom prispel vo vlasti svojich predkov významnou mierou k rozvoju slovenskej etnomuzikológii a slovenskej hudby 20. storočia.

Ján Jančovic

Tlačou vyšli nasledujúce diela Jána Valašťana Dolinského:

  1. Hviezdoslavove Letorosty, pieseň pre stredný hlas so sprievodom klavíra;
  2. I dnes Ťa požehnávam, pieseň pre stredný hlas so sprievodom klavíra;
  3. Čabianske ľudové piesne, mužské zbory;
  4. Za slobodu, miešané a detské zbory;
  5. Hej, pod Kriváňom, detské dvoj a trojhlasné zbory;
  6. Môj spevník, 120 kanonických piesní slovenských (dve vydania);
  7. Povinné piesne pre slovenské národné školy;
  8. 24 povinných ľudových piesní so sprievodom harmónia;
  9. Slávme slávne, 96 dvoj a trojhlasných zborov príležitostných (2 vydania);dolins14
  10. Spevom vpred ! - zbierka mužských zborov;
  11. Slovenské spievanky, výber jednohlasných piesní;
  12. Spievajže si, spievaj, spevníčky pre ľudové školy, v spolupráci s J. Gerykom a M. Sch. Trnavským (husle);
  13. Z našich dolín a hôr, miešané zbory à cappella (dve vydania);
  14. Poriadok služieb božích, liturgia, kyrie a kréda pre organ;
  15. Na nivách Pánových, miešané zbory à cappella;
  16. Vám všetkým, mužské zbory à cappella;
  17. Uspávanky Martina Benku, úprava notovej prílohy;
  18. Dva sbory: Prosba, Božia dobrota - pre trojhlasný miešaný zbor;
  19. Chvaltež Boha našeho, miešaný zbor à cappella;
  20. Mužské sbory: Bože môj, Otče môj; Dievča, čo robíš; Ide ťažký furman k nám; Orie, orie šesť volov; Šecko vodzenka; Vodu, vodu; Zamĺknite, žiaľne kvíľby;
  21. Tri východoslovenské ľudové piesne: Oženil ja som še, Tancovala a neznala, Ej, haj, pokarala popa - mužské zbory;
  22. Miešané sbory: Hej Slováci; Hojže, Bože; Lietali, lietali havrani nad nami; Slovenčina moja;dolins16-tart
  23. Tri ľudové: Moje milé premilené čerešne; Nitra, milá Nitra; Slovák som od roku, so sprievodom harmonia, Hojže Bože;
  24. Trojhlasné miešané sbory, chorále: Aj, ten silný lev; Chvaltež Boha našeho;Ježíši, deťátko milé; K Velikému Pátku; Nastal nám den veselý; Nezoufej, stádečko malé; Pochvalmež večného Boha; Smutný čas vynější; Rozžehnáni se mladých lidí;
  25. Štyri sbory so sprievodom: Anjelové ti poslové (harm.); Bože, Otče náš (harm. alebo organ); Bůh se nám nyni narodil (harm.); V den soužení k Tobě volám (harm. alebo organ);
  26. Ľahšie mužské zbory: Tri ľudové piesne: Elena, Elena; Von oblôčkom pozerala;, Ej hora, horenka;
  27. Detské zbory: trojhlasné ľudové a umelé;
  28. Spievajže si spievaj, dvojhlasné ľudové piesne pre I. stupeň škôl;
  29. Scénická hudba k detskému divadlu Spoza rajskej brány;
  30. Zlaté husličky - Die goldene Geigen, 15 ľudových piesní slovenských pre troje huslí;
  31. Hudobné písmo, náuka o hudbe.

dolins13

dolins15

 

 

 

 

 

 

 

Diela Jána Valašťana Dolinského v rukopise

  1. Štyri lišovské piesne, mužské zbory;
  2. Dva svadobné zbory pre rovnorodé hlasy, bez sprievodu;
  3. Hovory s neznámym, dva ženské zbory à cappella;
  4. Riekanky - pesničky pre školské detičky, v kanonickej forme;
  5. Po zelenom gruni, miešané zbory à cappella;
  6. Ešte sa nevydám, trojhlasné ženské zbory à cappella;
  7. Ráno, päť inštruktívnych skladieb pre husle so sprievodom klavíra;
  8. Už kohútky spievajú, pre tenor a soprán so sprievodom sláčikového orchestra;
  9. Danuškin tanec, Minuetto pre 3 fúkacie nástroje (F1. ob., A-klar., B-fag.);
  10. Bábikin tanec, pre troje huslí;
  11. Menuetto pre päť fúkacích nástrojov (F1, ob., B-klar., Bas-klar., B-fag.);
  12. Šťastný jest na zemi, mužský zbor à cappella;
  13. Šeju mak naopak, pre zbor (soprani, tenori), so sprievodom ľudového orchestra;
  14. Žalo dievča, žalo trávu, ženský zbor so sprievodom ľudového orchestra;
  15. Lindora, lindora, ženský hlas so sprievodom ľudového orchestra;
  16. V našom dvore ruža kvitne, ženský zbor so sprievodom ľudového orchestra;
  17. Písal Turek listy, ľudové piesne pre mužský zbor;
  18. Na Slatinskom moste, ľudové piesne pre mužský zbor;
  19. Po zelenom grúni, ľudové a umelé miešané zbory à cappella;
  20. Sokol, miešaný zbor à cappella;
  21. Zavri svoje sivé očká, piesne so sprievodom klavíra;
  22. Čo srdce netají, piesne pre stredný a hlboký hlas so sprievodom klavíra;
  23. Piesne o krutom milovaní, štvorhlasné ženské zbory;
  24. Štvorhlasné ženské zbory, ľudové a umelé;
  25. Zmráka sa, stmieva sa, miešaný zbor;
  26. Škovránok, učebnica pre 3. ročník národných škôl;
  27. Škály, intervaly, harmónie, II. diel Všeobecnej náuky o hudbe;
  28. Škovránok, učebnica pre hudobnú východu. Kniha pre učiteľov;
  29. Škovránok, učebnica spevu pre 4. ročník národných škôl;
  30. Láska, Bože láska, ľudové piesne pre štvorhlasný ženský zbor;
  31. Keď si ja zaspievam, štvorhlasné piesne pre ženský zbor à cappella;
  32. Ten Oravský zámok, štvorhlasný ženský zbor.

Veľa ďalších cirkevných skladieb je uverejnených v zbierke Zvony, v partitúre dr. Wurma a Ing. Letňana; množstvo neevidovaných skladieb ostalo v rukopisnej pozostalosti.