str09222021

Posledná aktualizáciauto, 21 sep 2021 9am

Namiesto hamburgerov šovdar, rulet či holúbky

Jedlo spája nielen rodinu, ale aj Slovákov vo svete. / Recepty a ich variácie sa vďaka ich zberateľom a vydavateľom uchovávajú, môžu porovnávať, degustovať. Uspokojujú nielen základnú ľudskú potrebu - plniť svoj žalúdok, ale sú aj pastvou pre oči. Sú aj neviditeľným spojivom s minulosťou...

„Naše deti vodíme do moderných reštaurácií. Zaviedli sme pre ne nové tradície, naučili sme ich ochutnávať cudzie jedlá, ale...“ zamýšľala sa vo svojom príhovore Janka Dudašová, predsedníčka Zakarpatskej kultúrnoosvetovej organizácie slovenských žien Dôvera na Ukrajine. Na nádvorí Zakarpatského krajského múzea Jozefa Bokšaja v Užhorode 17. júla 2021 predstavila publikáciu Seredňanské lahôdky, tradičné recepty zo ZaKarpG2Seredného. V príjemnom chládku pod platanom sa stretli Slováci i priaznivci Slovákov, aby sa oboznámili v poradí už s treťou publikáciou spolku. Pozdraviť ich prišla aj Natalia Štefuca, poslankyňa Zakarpatrskej oblastnej rady.
Členovia folklórneho súboru Rumenok zo Seredného zaspievali v doprovede harmoniky a huslí, veď Slováci si kedysi vždy spievali, a nielen pri slávnostných príležitostiach. Potom hostia ochutnali domáce jablkové koláče i fánky a spomínali... Erika Kunyčka Sucharová, Jankina sesternica spomína, ako doma v peci upiekli chlieb, ako stará mama usmažila fánky a vo svojej fertuche (zástere) odniesla deťom, ktoré sa hrali na ulici. Pri hre zabúdali na to, že treba jesť. Kedysi bola ulica súčasťou domova. Jedlá pripravené podľa starých receptov nám pripomínajú predkov, ktorí nám odovzdali nehmotný dar. Zhmotňuje sa vždy, keď sa známa chuť rozplýva na ZaKarpG3jazyku. Aj preto potrebujeme „dar chuti“ zhmotniť do slov a obrazov.
Pri príprave publikácie, ktorej vznik podporil aj USŽS, zvolili autori zaujímavý spôsob sprostredkovania informácií. Každá strana je venovaná inému jedlu a inej rodine, ktorá ho spoločne chystá podľa tradičných postupov. Okrem textu postup ilustrujú autentické fotografie z prípravy a servírovania jedla. Viete čo sú holúbky? Plnené kapustné listy. A šovdar? To je špeciálna domáca šunka. Kočanyna? Huspenina. Kremzlyky? To sú zemiakové placky - točne - haruľa - lapčanky... ZaKarpG4názov je vždy podľa dialektu a lokalizácie Slovákov.
Čo sú bobaľky, kiflyky, syrnyky, rulet, čovlent... sa dočítate v receptári. V receptoch sa používajú zámerne tradičné názvy jedál, zapísané foneticky. Lingvisti pri ich skúmaní môžu uvažovať nad sémantikou (pôvodom vzniku) názvov a identifikovať aj lexikálne a fonetické špecifiká reči Slovákov v Serednom, čo dáva publikácii ďalší rozmer. Vydavatelia lahôdok ich pre všetkých záujemcov sprístupnili aj na internete:
https://www.facebook.com/103074404968429/posts/171137694828766/
Porovnávaním špecialít krajanov z rôznych kútov sveta zistíme, že jedlo spája nielen rodinu - najmenšiu časť spoločenstva, ale aj Slovákov vo svete. Recepty a ich variácie sa vďaka ich zberateľom a vydavateľom uchovávajú, môžu porovnávať, degustovať. Uspokojujú nielen základnú ľudskú potrebu - plniť svoj žalúdok, ale sú aj pastvou pre oči, lahôdkou pre chuťové poháriky. Sú aj neviditeľným spojivom s minulosťou, známymi i neznámymi majstrami kuchárskeho remesla.
Janka Dudašová aj preto na záver príjemného popoludnia vyzvala hostí, aby „pozdvihli čaše s vodou alebo vínom so spomienkou na tých, ktorých nosíme vo svojom srdci. Na našich predkov, na rodičov, na všetkých, ktorí sa tam hore v slovenskom nebeskom raji dívajú na nás s láskou a pomáhajú nám.“    Text a foto: Erika Fajnorová

ZaKarpG6