S Dušanom Čaplovičom a Vilmou Prívarovou o našom školstve


- Školstvo, jeho súčasnosť a budúcnosť, to čo sa podarilo urobiť v tejto oblasti a vyjadrenie vďaky tým, ktorí na tomto poli pracujú, je predmetom stretnutia, ktoré sa uskutočňuje z iniciatívy Zväzu Slovákov v Maďarsku na pôde veľvyslanectva Slovenskej republiky. - Týmito slovami uviedol stretnutie s podpredsedom vlády Dušanom Čaplovičom a predsedníčkou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraniční Vilmou Prívarovou veľvyslanec SR v Budapešti Juraj Migaš a zároveň vyjadril nádej, že Dušan Čaplovič sa stane pravidelným hosťom krajanov v Maďarsku, veď je o ňom známe, že mu ležia na srdci krajanské záležitosti. Na zastupiteľský úrad prišli 18. januára slovenskí učitelia zo všetkých kútov Maďarska a všetci tí, ktorí majú niečo spoločné so slovenským školstvom. V radoch obecenstva sedel zástupca generálnej riaditeľky Riaditeľstva pre národné a etnické menšiny Úradu predsedu vlády Anton Paulik, ako aj predsedovia školského a kultúrneho výboru Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Michal Lásik a Zuzana Lauková. Vďaku za to, že vzácni hostia napriek svojim mnohým pracovným povinnostiam prijali pozvanie, vyjadrila predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) Ruženka Egyedová Baráneková a zároveň prízvukovala, že priestory veľvyslanectva sú dôstojným miestom pre vyjadrenie vďaky vláde Slovenskej republiky za finančnú podporu v hodnote 3 milióny slovenských korún, ktorú poskytla Slovákom v Maďarsku prostredníctvom Verejnoprospešnej nadácie Zväzu Slovákov v Maďarsku Lipa. Predsedníčka kuratória nadácie profesorka Anna Divičanová sa stretnutia nemohla zúčastniť, kuratórium zastupoval jeho člen Michal Mata.

caplovi1.jpgKeďže školstvo, deti a mládež sú našou budúcnosťou, musia byť aj našou prioritou - konštatovala predsedníčka ZSM. Význam školy v prírode, jedného z projektov, ktoré sa realizujú z podpory slovenskej vlády, spočíva vo vybudovaní citového vzťahu k slovenskej národnosti, kultúre a jazyku, pretože bez neho sa dieťa ťažko motivuje, aby sa naučilo jazyk. Okrem vyučovania slovenčiny sú súčasťou tábora aj folklórne zamestnania, moderný tanec, varenie halušiek, ale aj návšteva Múzea slovenskej dediny v Martine, banského múzea a iných pozoruhodností okolia Hronca. Dôležité je, že táborov sa zúčastňujú celé triedy, z Horných Petian bola v tábore dokonca celá škola, 38 detí zo štyroch ročníkov. Cieľom je, aby každá škola mohla posielať svoje deti, aby mohli spoznať Slovenskú republiku a vlastnú históriu. Druhá polovica sumy, 1,5 mil. korún, sa podľa rozhodnutia kuratória použila na podporu činnosti miestnych organizácií ZSM, záujmových skupín, miestnych samospráv, škôl a materských škôl. Školy podali vlani veľa žiadostí na poskytnutie financií na zakúpenie videokamery, aby mohli dokumentovať svoju činnosť. Záujmové skupiny získali podporu na zakúpenie krojov, čo im dodá sebavedomie a určite sa pozitívne premietne pri ich hodnotení na domácich a slovenských súťažiach a prehliadkach, uviedla Ruženka Egyedová Baráneková. Po ukončení hodnotenia odovzdala vysokým hosťom zo Slovenska zväzok dokumentov o tom, na čo bola použitá v roku 2007 vládna podpora a hodiny, ktoré majú symbolizovať, že Slováci v Maďarsku sú ako hodiny, v ktorých je rovnako dôležité aj to najmenšie koliesko.

Následne sa ujal slova podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič, ktorý zdôraznil, že z materskej krajiny chce počúvať Slovákov z Maďarska, s ktorými sa často stretáva na rôznych podujatiach na Slovensku a vyjadril nádej, že tieto stretnutia budú v budúcnosti ešte častejšie. Ako povedal, sleduje naše aktivity, prisľúbil, že sa bude snažiť pomáhať nám a na žiadnom rokovaní nezabudne, že tu žijú Slováci. Vyslovil názor, že na oboch brehoch Dunaja treba vytvoriť rovnaké podmienky pre zachovanie národnostných kultúr. Vyjadril radosť z toho, že 1 milión korún pre Ľudové noviny prispel k zachovaniu ich úrovne, veď sú dôležitým prostriedkom informovania a sebareflexie. Prízvukoval, že ten národ, ktorý si neuvedomuje význam svojich národností, chátra, pretože Európa je pekná mnohoraká a mnohofarebná. Podpredseda vlády povedal, že má pozorne zmapované naše pozitíva a žiadosti, tieto vedomosti si teraz rozšíri a prisľúbil, že v záujme vylepšenia situácie ich bude interpretovať na blížiacich sa bilaterálnych rokovaniach so šéfom Úradu predsedu vlády MR Péterom Kissom.

caplovi5.jpgcaplovi6.jpgPotom sa prítomným prihovorila predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraniční Vilma Prívarová, ktorá sa poďakovala za pozvanie na stretnutie, kde sa vyhodnocuje plnenie medzivládnej dohody medzi SR a MR. Vyjadrila svoju radosť, že aj vďaka Dušanovi Čaplovičovi bola krajanom v Maďarsku už druhýkrát udelená suma 3 milióny korún, ktorá bola schválená aj na rok 2008. Na základe svojich skúseností vyslovila názor, že aj vďaka narastajúcim finančným prostriedkom poskytovaným krajanom dochádza k istému oživeniu. V období medzi rokmi 2002 a 2007 sa prostredníctvom grantového systému úradu udelilo Slovákom v Maďarsku 9,5 mil. Sk (bez vládnej podpory pre nadáciu). Okrem financií však na tomto oživení majú zásluhy aj osobnosti, ktoré dokážu potiahnuť svoju komunitu. Odovzdaním skromného darčeka, zarámovanej montáže titulnej strany 50-ročných Ľudových novín, sa poďakovala za poskytnutú podporu šéfredaktorka týždenníka Alžbeta Hollerová Račková. Tento darček zároveň symbolizuje fakt, že aj podpora slovenskej vlády prispela k tomu, že v roku 2007 mohli noviny vychádzať v nezmenenom formáte a periodicite. V mene predsedníčky kuratória nadácie Anny Divičanovej Ruženka Egyedová Baráneková upriamila pozornosť hostí na problémy našich vysokoškolských katedier. Pričom čoraz viac vysokých škôl stanovuje ako podmienku udelenia diplomu dve odborné jazykové skúšky, v súčasnosti v Maďarsku nie je možné urobiť takúto skúšku zo slovenčiny. Požiadala o pomoc pri riešení tohto problému, ako aj k opätovnému zavedeniu nultého ročníka pre študentov, ktorí chcú pokračovať vo svojich štúdiách na Slovensku. Neznalosť najmä odborného jazyka totiž je jednou z príčin toho, že Slováci z Maďarska nevyužívajú kvótu, ktorú majú k dispozícii. Vilma Prívarová ubezpečila, že vedia o probléme a informovala o zriadení komisie pre školstvo, kde sú zastúpené krajiny, v ktorých existuje slovenské školstvo, a Ministerstvo školstva SR. Ferdinand Egyed urgoval zorganizovanie tábora pre mládež a nadviazanie spolupráce medzi našimi a slovenskými školami. Anton Paulik informoval o tom, že takéto tábory organizovala a organizuje mládežnícka organizácia, existujú aj zdroje v Európskej únii, ktoré napr. Nemci aj využívajú. Zároveň označil za dôležitú podporu, ktorú dáva slovenská vláda, pretože tunajší Slováci sa každodenne stretávajú so správami o podporách maďarskej vlády svojim krajanom. Dôležitá je aj preto, lebo Slovensko, ako vzorová krajina, ktorá rýchlo napreduje, vyvoláva istú závisť a zároveň pociťujeme aj narastajúci záujem o slovenčinu. Problémom je, že väčšina detí po ôsmom ročníku stratí kontakt so slovenčinou, ale keď napr. aj prostredníctvom Ľudových novín hľadajú pracovné sily ovládajúce slovenčinu, to môže byť silná motivácia.

Michal Lásik sa v mene Školského výboru CSS poďakoval za poskytnutú podporu, za to, že sa začal plniť sen, aby sa počas svojho štúdia každý študent dostal na Slovensko. Ako povedal, v mnohých oblastiach, napr. čo sa týka tradičnej kultúry, sme síce sebestační, ale chýba nám kontakt s modernou slovenčinou, kultúrou, hudbou. Informoval o tom, že Školský výbor CSS sa obrátil na kuratórium nadácie zväzu s oficiálnou žiadosťou, aby bol tábor rozšírený aj pre stredoškolákov. Zároveň vyjadril presvedčenie, že z hľadiska posilňovania identity slovenských detí z Maďarska, ktoré žijú roztrúsené po celej krajine, by bolo užitočné, keby sa mohli v podobných táboroch navzájom spoznávať. Informoval prítomných o založení Nadácie CSS pre nadaných, cieľom ktorej je, aby sa deti v 7. a 8. ročníku cieľavedome pripravovali na pokračovanie v štúdiu na slovenských gymnáziách. Záujem o ďalšie štúdium slovenčiny a o tábor stredoškolákov zo strany žiakov vyšších ročníkov potvrdila Mária Ištvánová z Békešskej Čaby, ktorá bola v Hronci so svojimi žiakmi.

caplovi7.jpgcaplovi8.jpgV živej diskusii, ktorá sa rozprúdila, odzneli najrôznejšie návrhy a nápady, týkajúce sa kontaktov mladých ľudí s mládežou zo Slovenska alebo slovenskou mládežou z krajín Európy a pripomienky súvisiace s doškoľovaním pedagógov na Slovensku. Ruženka Komjátiová z Veňarcu sa podelila o svoje pozitívne skúsenosti s táborom v Hronci a informovala o tom, že ich škola udržiava dobré vzťahy so školou v blízkej Dolnej Strehovej na Slovensku a v júni budú mať spoločný tábor, ktorého sa zúčastní po 20 detí z oboch škôl. Anton Paulik v tejto súvislosti upriamil pozornosť na to, že maďarské ministerstvo školstva vypisuje súbeh na podporu takýchto kontaktov a zabezpečuje doškoľovania pre pedagógov. Predsedníčka Kultúrneho výboru CSS Zuzana Lauková zopakovala dlhoročnú žiadosť zabezpečovať hosťujúcich osvetárov zo Slovenska, ktorí by pôsobili v jednotlivých regiónoch a pomáhali by našim odborníkom. Predseda Spolku segedínskych Slovákov Ján Benčík sa vrátil k našej dávnej požiadavke zabezpečenia signálu slovenskej televízie na Dolnej zemi a poďakoval sa pracovníkom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí za ich priateľský prístup k našim problémom. Všetci účastníci stretnutia sa poďakovali Jurajovi Migašovi za to, že veľvyslanectvo pravidelne vytvára priestor pre stretávanie sa krajanov s predstaviteľmi orgánov a organizácií zo Slovenska, informuje sa o ich problémoch a výsledkoch. Dušan Čaplovič na záver prisľúbil, že vláda SR zváži možnosť formy ďalšej pomoci pre Ľudové noviny a vyslovil želanie, aby bol rok 2008 aj rokom dialógu menšinových kultúr. V tejto súvislosti spomenul návrhy, ktoré odzneli vlani v Nadlaku na vytváranie ďalších kontaktov medzi krajanskými komunitami na Dolnej zemi, ktoré by tiež potrebovali podporu pre ľudí, ktorí medzi sebou komunikujú. Prisľúbil, že jedna z jeho tohoročných ciest povedie do Pilíša, rodiska Gregora Papučka, ktorý nedávno dostal vysoké štátne vyznamenanie, ďalšia do Slovenského Komlóša, Sarvaša a Békešskej Čaby, kde potrebujú pomoc na obnovu školy, a ďalšia do Nového Mesta pod Šiatrom, aby sa oboznámil aj s týmto regiónom.

(br)