alt : header1.swf



Mon10212019

Posledná aktualizácia04:34:56

V Orosláni na Dedinskom dni po slovensky

orosld01Fotogaléria O zachovanie povedomia, kultúry, tradícií a pamiatok svojich slovenských predkov, zakladateľov obce sa svojou činnosťou stará Slovenská samospráva v Orosláni. Prevádzkuje Pamiatkový dom, organizuje slovenské kurzy a početné slovenské programy, stará sa aj o slovenský evanjelický pamätný cintorín.

Po odchode Osmanov zadunajskú časť bývalej Komárňanskej stolice na pravom brehu Dunaja osídľovali Slováci, prichádzajúci zo západnej časti Slovenska. Od začiatku 18. storočia sa v nej usadili až v 22 obciach. Najstaršou slovenskou zadunajskou osadou tejto stolice bol Orosláň (Oroszlány), ktorý bol založený už v prvom roku 18. storočia (1701) slovenskými poddanými evanjelického náboženstva, pochádzajúcimi z viacerých obcí myjavskej časti Nitrianskej stolice. Poznáme, že rodina s priezviskom Babirák prišla z Priepastného, Megiš (Mekíš) z Bukovca, Hanzlík, Juháček, Kubica z Turej Lúky, Čulík z Myjavy, Vicena z Podbranču, Struhár zo Starej orosld02Turej, Ďuga z Turej Lúky a Myjavy, Držík z Myjavy a Kostolného, Černák z Myjavy, Bukovca a Turej Lúky, Daniš zo Sobotišťa, Turan z Krajného, Štrba z Myjavy, Danek z Bukovca, Križan z Turej Lúky a Suchánek z Myjavy.

Po poldruha storočí sa v tom čase v chotári spustošená pustatina s pralesom stala majetkom zemepána Antona Esterházyho. Bol to práve on, ktorý pozval na svoj získaný majetok slovenských poddaných žijúcich v husto zaľudnenej oblasti Myjavskej pahorkatiny a zaručil im trojročné oslobodenie od platenia daní, vyznávanie evanjelickej viery a pomoc pri stavbe obydlí. Už z toho vyplýva, že prví slovenskí osadníci sa tu už od samého začiatku zaoberali rúbaním dreva, pálením vápna, dreveného uhlia a varením popolového lúhu. Získané produkty z uvedenej činnosti sa stali artiklom, ktorí osadníci rozvážali aj mimo stolice a tento dodávaný tovar sa stal príjmom nielen pre spracovateľov, ale aj pre povozníkov. Až neskôr po vyklčovaní lesa sa dostali aj k pôde a k jej obrábaniu. V prvom súpise poddaných v roku 1720 sa nachádza 24 osadníkov. V roku 1735 uzavrel zemepán, brat Antona Esterházyho Jozef Esterházy s miestnymi obyvateľmi novú osadnícku zmluvu, pričom už mohli na miestach vyklčovaného lesa obrábať pôdu a dokonca na nej aj vysádzať vinič, ale doplnkovým zdrojom obživy zostalo pálenie vápna.

orosld03Počet osadníkov, odvádzajúcich daň z užívania pozemkov v Orosláni postupne narástol. O tom, ako to pokračovalo, nasledujúce údaje vyberám z monografie mesta (1999), autorky Ilony Babirákovej. Podľa nej v roku 1761 takých osadníkov bolo 27 a v roku 1768, pri zavedení urbára, stálo tu už 152 domov, v ktorých žilo 860 osôb. Vtedy tu už zaznamenali 55 celých pozemkov, ktoré obrábalo 110 poddaných roľníkov. Okrem toho žilo tu v tom čase 35 želiarov s domom a 25 želiarov bez domu. V období protireformácie vedenej Habsburgovcami sa nedbalo na prvotné prísľuby o slobodnom vyznávaní viery osadníkmi a prvého evanjelického farára a učiteľa im vyhnali. To sa opakovalo aj v roku 1745, kedy im pôvodný malý kostol poškodili a zatvorili, farára a dvoch kurátorov uväznili a obyvateľov nútili prestúpiť na rímskokatolícku vieru. Tunajší slovenskí evanjelici zemepánovi pohrozili, že keď bude trvať na ich rekatolizácii, radšej sa orosld04odsťahujú na iné slobodné miesta. Keď sa malá časť z nich odsťahovala, zemepán od svojho tlaku upustil. Následne bol prijatý roku 1781 Tolerančný patent, vydaný Jozefom II., ktorý obsahoval aj rovnoprávne vyznávanie viery všetkých náboženstiev a orosláňski evanjelici si po tomto panovníkovom výnose v roku 1787 postavili klasicistický jednoloďový kostol, ktorý im slúži dodnes.

Aj keď po zrušení poddanstva došlo k rozdeleniu chotára a pôda sa ušla viacerým obyvateľom, mnohí sa zaoberali prácou ako na začiatku. Postupne sa rozvíjali remeslá a na začiatku 20. storočia bolo v dedine veľa tkáčov, kolárov, čižmárov a kováčov. Pred druhou svetovou vojnou bolo v dedine 113 stredných roľníkov, 77 maloroľníkov, 128 poľnohospodárskych robotníkov a iných. V roku 1930 žilo v dedine 1473 obyvateľov. Keď v roku 1937 otvorili bane, v ďalšom roku počet obyvateľov vzrástol na 1528. Otvorením baní a príchodom baníckych pracovných síl sa v roku 1948 počet obyvateľov zvýšil na 1700 a súčasne s ich príchodom sa v dedine pre nich postavili domčeky a nová školská budova. To bol už náznak, že charakter bývalej Slovákmi osídlenej roľnícko-remeselnícko-baníckej dediny sa čoskoro štruktúrou obyvateľstva a urbanisticky zmení. Stalo sa to postavením nových obytných domov, školských budov, obchodov, pohostinských zariadení, služieb a zdravotníckych zariadení. To vyznačilo nasledujúcu pečať baníckeho mesta. A keď už Orosláň mal v roku 1954 takmer 17 tisíc obyvateľov, získal štatút mesta. Do tohto času banícke sídlisko patrilo k pôvodnej dedine, ktorá sa vyhlásením za mesto stala ako miestna časť jeho súčasťou, s názvom Stará dedina, v ktorej žijú prevažne obyvatelia slovenského pôvodu.

Fotogaléria
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.462136703885311.1073741853.147596498672668&;type=1

O zachovanie povedomia, kultúry, tradícií a pamiatok svojich slovenských predkov, zakladateľov obce sa svojou činnosťou stará Slovenská samospráva v Orosláni, ktorá tu pôsobí od roku 1995. Okrem toho, že prevádzkuje Pamiatkový dom, otvorený roku 1987, organizuje slovenské jazykové kurzy orosld05a početné slovenské programy, stará sa aj o slovenský evanjelický pamätný cintorín. Okrem iných tradičných podujatí usporiadaných v priebehu roka, každoročne v auguste v rámci Dedinských dní dodnes žijúcimi slovenskými zvykmi oživuje kultúrny život mesta svojim pestrým programom. Tento sa odohráva na hlavnom námestí Starej dediny, v susedstve evanjelického kostola a v priestoroch slovenského Pamiatkového domu. Jednou z najstarších slovenských informátoriek v interiéri Pamiatkového domu bola 85-ročná Helena Saková.

Inak to nebolo ani na vydarenom a bohato zastúpenom 19. ročníku Dedinského dňa, konanom 24. a 25. augusta 2013. Jeho hlavným organizátorom bola Slovenská samospráva v Orosláni, na čele ktorej stojí jej predsedníčka Alžbeta Szabová, Spolok pre ochranu dedinskej kultúry a tradície a miestna evanjelická cirkev. Chcel by som tu podčiarknuť, že program celého dňa zásluhou orosld06organizátorov a moderátorov prebiehal dvojjazyčne. V dopoludňajších hodinách v priestoroch záhrady Pamiatkového domu po privítaní hostí predsedníčkou Slovenskej samosprávy v Orosláni Alžbetou Szabovou prebiehala súťaž vo varení na otvorenom ohni.

Popoludňajší program začal výstavou ručných prác členov Slovenského klubu a výstavou ovocia a zeleniny. Na túto výstavu našli organizátori veľmi príznačné miesto v pajte (stodole), ktorá je súčasťou areálu Pamiatkového domu (bývalého gazdovského dvora), pri exponátoch vhodne využili ako dekoráciu slamu a rôzne staré náradie používané v minulosti na roľníckom dvore. Počas tejto časti dňa na dvore Pamiatkového domu vyhrávala orosláňska Detská dychová hudba KrídlovkaSpevácka skupina Klubu seniorov zo Šale, ktorej vedúcou je Helena Reháková s hudbou Jaroslava Hambalko. Dvor plný návštevníkov a hostí sa tešil pri peknej hudbe a speve degustácii ľudovej stravy a nápojov. Pálenku z jabĺk mala na starosti slovenčinu dobre ovládajúca 71-ročná Matilda Košťálová. Postrehol som tu aj milé stretnutie, kde sa po desiatkach rokov stretli rodáci, z ktorých jeden, Štefan Hanzlík žije na Slovensku v Nitre a jeho spolužiačka z orosláňskej materskej školy Helena Vicenová zase v Orosláni. Po toľkých orosld07rokoch si iste mali toho veľa povedať.

Mňa osobne zaujalo aj to, že na Slovensko sa v rámci dohody o výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom presťahovali aj Slováci z Orosláňu. Napríklad do Dvorov nad Žitavou niekoľko rodín aj s priezviskom Hanzlík. Bol medzi nimi aj starý otec a otec predsedníčky Slovenskej samosprávy v Orosláni Alžbety Szabovej. Keďže táto rodina bola doma, a to rovnako otec aj syn (otec predsedníčky) hľadal takú prácu aj na Slovensku. Ona sa narodila ešte roku 1949 v Dvoroch nad Žitavou, ale rodina sa potom presťahovala do miesta novootvorených uhoľných baní do Pôtra. A keďže sa tam ešte len vo Veľkom Krtíši pre pôtorských baníkov začalo stavať sídlisko, viaceré banícke rodiny si dovtedy našli podnájmy v okolitých dedinách. Banícka rodina Hanzlíkovcov v Horných Strhároch, kde sa roku 1951 narodila Alžbetina sestra a keď už bývali orosld08roku 1955 na sídlisku vo Veľkom Krtíši, jej brat sa narodil v Pôtri. Keď Alžbeta Szabová - Hanzlíková na Slovensku dospela a bola na svadbe svojich príbuzných v Dvoroch nad Žitavou, hosťom bol aj fešák István Szabó z maďarského Orosláňu, kde si obaja padli do oka a Alžbeta sa rozhodla manžela nasledovať do rodiska svojich rodičov. Orosláňski Slováci sú radi, že sa tak stalo, že majú takú zanietenú a za slovenskú vec zapálenú predsedníčku. Je obdivuhodné a zaujímavé, čo sa človek po rokoch na cestách za Slovákmi dozvie.

Návštevníkov orosláňskeho podujatia, najmä tých zo zahraničia, zaujala a milo prekvapila prehliadka interiéru samotného Pamiatkového domu, v prostredí ktorého sa tento tradičný slovenský dedinský orosláňsky festival v dobrej pohode a zábave do 15.00 hodiny odohrával. V interiéri tohto bývalého sedliackeho domu z konca 19. storočia roku 1987 otvorili stálu expozíciu miestnej histórie a národopisu tu žijúcich Slovákov. V priestrannom dvore a záhrade je aj letná kuchyňa, pivnica, chliev ošípaných, stodola, ku ktorej roku 2011 pristavili funkčnú tradičnú vonkajšiu pec.

Nasledoval sprievod účinkujúcich po ulici policajtmi uzavretej k slovenskému pamätníku, kde nasledoval akt kladenia orosld09vencov zástupcami organizátorov a účinkujúcich. Počas sprievodu a kladenia vencov pred pamätníkom vystúpil spevácky súbor Vérteš - Gereče. Hneď nato sa v miestnostiach evanjelickej fary uskutočnila vernisáž výstavy miestneho drevorezbára Imricha Budaiho. Slávnostné otvorenie s príhovormi predstaviteľov mesta, miestnej a župnej (Komárňansko-Ostrihomskej) slovenskej samosprávy, vítaním hostí, po ktorom nasledovalo vystúpenie domácich a zahraničných súborov, prebiehalo na javisku v Alžbetínskom parku. V programe vystúpili Detská dychová hudba Krídlovka, orosláňska Detská tanečná skupina Bránička, mužská spevácka skupina Matičiar z Kozároviec (vedúci Igor Benčať), spevácka skupina Konopa z Kozároviec (vedúca Mariena Orovnická), heligonkári z Myjavy (vedúci Samuel Baracka) a folklórna skupina Tradícia z Nitry - Drážoviec (vedúca Miroslava Zaujcová). Počas programu som sedel v blízkosti starších návštevníkov, ktorým rodný jazyk ešte nezvädol. Bola nimi 84-ročná bývalá opatrovateľka orosld10v jasliach Helena Babiráková a v rovnakom veku bývalá kuchárka Helená Búrová, 75-ročný bývalý uhliar Ján Slezák a 74-ročný bývalý baník Pavel Kočický. To je generácia, s ktorou sa dá ešte plynule rozprávať po slovensky. Všetci sa tešili zo slovenských piesní, z ktorých niektoré vedeli aj zaspievať. A mňa potešilo, že som v Orosláni počul ešte dosť starších ľudí hovoriť a cítiť slovensky. Na javisku sa odohralo aj odovzdávanie ocenenia Za orosláňsku kultúru, ktorú dostala predsedníčka Slovenskej samosprávy v Orosláni Alžbeta Szabová v podobe zlatého pečatného prsteňa. Program pokračoval vystúpením tanečnej skupiny Silhouet, kladenie vencov k pamätnej tabuli Márie Vargovej, žrebovaním tomboly, vystúpením operetnej speváčky Mariky Osváthovej a Zumby Anity Csiszárovej. Vo večerných hodinách v priestoroch pamiatkového domu pokračovalo posedenie a zábava pri slovenskej piesni a v nočných hodinách sa najmä tí mladší zúčastnili na tanečnej zábave.

Druhý deň pokračovala výsadba pamätného stromu pri Topoľovej studni a dopoludňajšími službami Božími v evanjelickom kostole, kde slovenské služby Božie viedla farárka Alžbeta Nobiková zo Sarvaša.

Text a foto: Ján Jančovic

Orosláň dal slovenskému svetu významných rodákov
http://www.oslovma.hu/index.php/sk/historia/164-historia1-historia1/686-orosla-dal-slov

orosld11orosld12orosld13orosld15orosld14