alt : header1.swf



Tue08202019

Posledná aktualizácia13:18:04

Najväčší sviatok našej národnosti v Alkári

dsmweb01Fotogaléria Vyznamenaní „Za našu národnosť“: Mária Galántaiová (Veľká Tarča), Ibolya Nagyová (Tardoš) a Budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena Laureát Ceny Štefana Lamiho: Kerepešský folklórny spolok a páví krúžok Predsedníčka CSSM Alžbeta Hollerová Račková: Príbeh prispôsobivosti

Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku (CSSM) v spolupráci s Ústavom kultúry Slovákov v Maďarsku (ÚKSM), Slovenskou národnostnou samosprávou obce Alkár (Mátraszentimre), Samosprávou obce Alkár a Slovenským inštitútom v Budapešti, ďalej s podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Ministerstva ľudských zdrojov a Egererdő Zrt. usporiadali v Alkári 2. júla 2016 najväčší sviatok slovenskej národnosti v Maďarsku. Celodenná séria programov odštartovala otvorením miestnej historickej výstavy fotografií v telocvični základnej školy. V rámci ekumenickej pobožnosti na prírodnom dsmweb02javisku predsedníčka CSSM Alžbeta Hollerová Račková odovzdala vyznamenania Za našu národnosť. Jeho tohtoročnými držiteľmi sa stali vedúca speváckeho zboru Venčok, bývalá dlhoročná predsedníčka Slovenskej samosprávy vo Veľkej Tarči Mária Galántaiová, vedúca tanečného súboru Červený mramor v Tardoši, choreografka Ibolya Nagyová a Budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena. Po odovzdaní Ceny Štefana Lamiho Kerepešskému folklórnemu spolku a páviemu krúžku nasledoval tematický galaprogram regionálnych stredísk ÚKSM „Požehnaj, Pane, ľud náš pracovitý”. Po následnej prehliadke ľudových odevov program zavŕšila Slovenská veselica. Podujatie spestrilo množstvo sprievodných podujatí: predstavili sa inštitúcie CSSM, konala sa ľudovoumelecká a gastronomická prezentácia regionálnych stredísk ÚKSM, nechýbalo ani hravé spoznávanie lesa a prezentácia lesníctva, ďalej výstava minerálov, prehliadka oblastného domu, prezentácia tradičných remesiel, či výstava najkrajších knižných obalov Vydavateľstva Kalligram.

Foto: Péter Komka (mti) a Imrich Fuhl (oslovma)

Fotogaléria oSlovMa:
https://www.facebook.com/oslovma/photos/?tab=album&album_id=976781039087539

dsmweb03Náš najväčší sviatok v Matre
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-kultura/24098-de-slovakov-v-ma-arsku-v-alkari

Prívetivosť regiónov v Alkári
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-kultura/24124-privetivos-regionov-v-alkari 

Vyznamenaní „Za našu národnosť“

Mária Galántaiová

Mária Galántaiová sa narodila a celý svoj doterajší život prežila vo Veľkej Tarči. Tam chodila aj do základnej školy, ktorá veľkou mierou ovplyvnila jej život. Mala možnosť učiť sa po dsmweb04slovensky, stala sa členkou spevokolu a miestnej tanečnej skupiny, aktívne sa zapájala do slovenského kultúrneho života obce. Od roku 1963 tancovala v Tanečnom súbore Veľkej Tarče a spievala v ženskom speváckom zbore. Bola zakladateľkou ženského spevokolu „Venčok“, v ktorom spieva dodnes. Keď sa zakladali národnostné samosprávy stala sa predsedníčkou Samosprávy veľkotarčianskych Slovákov. Túto funkciu zastávala dvadsať rokov. Počas jej pôsobenia sa ročne v októbri usporadúval národnostný deň, organizovala sa výstava. V roku 2014 už nekandidovala, ale aj naďalej napomáha prácu slovenskej samosprávy. Pod jej vedením uchovávajú aj gastronomické dedičstvo slovenských predkov vo Veľkej Tarči. Organizovala spoločné varenia pod názvom „Klub Varečka“. Vďaka jej návrhu a usilovnej zberateľskej práci bola vydaná zbierka fotografií „Veľká Tarča v obrazoch“ a kniha pod názvom „Perličky z Veľkej Tarče“. Podporovala aj žiakov Školy ľudového umenia, zbierala pre nich kroje. V roku 2014 ju Samospráva Veľkej Tarče za svedomitú a obetavú prácu odmenila vyznamenaním „Za obec Veľká Tarča“.

dsmweb05Ibolya Nagyová

Ibolya Nagyová pochádza zo Zalaegerszegu, kde už od detstva navštevovala tanečný krúžok. Neskôr tancovala v tanečnom súbore Zala, kde sa zoznámila so svojím budúcim manželom, Tardošanom Imrichom Nagyom, ktorý ako vojak tancoval v tomto súbore. Manželia Nagyoví sa usadili v Tardoši, kde v roku 1972 zo žiakov základnej školy založili tanečný súbor. Vďaka ich oduševnenej práci sa za krátky čas hovorilo, že v Tardoši tancuje celá dedina. Vďaka svedomitej a vytrvalej práci pod umeleckým vedením Ibolye Nagyovej sa tanečný súbor Červený mramor stal populárnym a známym. V bohatom repertoári majú choreografie z rôznych častí Maďarska, Slovenska a dsmweb06Sedmohradska. Tanečníci sa úspešne predstavili v siedmych štátoch Európy a v Ázii. Kvalitná odborná práca Ibolye Nagyovej sa odzrkadľuje aj vo výbere choreografií a ich podaní. Dbá o zachovávanie a pestovanie slovenských tradícií. Spracovala miestne riekanky a pesničky pre najmenšie deti pod názvom „Eš perina, perina“. Veľký dôraz kladie na odev svojich tanečníkov. Pre nedostatok financií často sama zhotovuje kroje. Aj svoje deti vychovávala k láske k tancu a k tomu, aby v živote nehľadali problémy, ale riešenia. Za jej oduševnenú a obetavú prácu dostala „Zlatý prsteň pre Tardoš”, čím sa jej samospráva a obyvatelia obce poďakovali za dlhé desaťročia trvajúcu činnosť na poli zachovávania tradícií a rozvoja spoločnosti.

Budapeštiansky spevácky zbor Ozvena

Slovenský spevácky zbor Ozvena bol založený v roku 2000. Jeho predsedníčkou je už od založenia Zuzana Hollósyová. Prvým hudobným vedúcim zboru bol dirigent Ján Šutinský, po ňom viedla zbor dirigentka Marta Pálmaiová-Pápayová a v súčasnosti pracuje pod taktovkou Ákosa Somogyváryho. Spevácky zbor Ozvena prezentuje zborovú slovenskú hudobnú kultúru Slovákov žijúcich v Maďarsku, ako aj svetové hudobné skladby. dsmweb07Má široký repertoár skladieb, štvorhlasné úpravy slovenských ľudových piesní z Maďarska, ako aj zborové a cirkevné skladby. Zbor organizuje každý rok stretnutie slovenských speváckych zborov s medzinárodnou účasťou. Vystupuje na podujatiach slovenských samospráv a na cirkevných oslavách. Slovenskú hudobnú zborovú kultúru šíri aj v zahraničí na medzinárodných festivaloch. Viackrát zožali najvyššie uznanie medzinárodnej poroty v Prahe, v Brezne a v Bratislave. Spevácky zbor Ozvena sa zaoberá aj vydavateľskou činnosťou. Vydala dve CD platne a dva zväzky spracovaných slovenských ľudových piesní.

Cena Štefana Lamiho

dsmweb08Kerepešský folklórny spolok a páví krúžok

Pod vplyvom bádateľa ľudovej hudby, Lajosa Vassa v roku 1975 vznikol v Kerepeši páví krúžok, ktorý od roku 1998 funguje pod názvom Kerepešský folklórny spolok a páví krúžok. Členovia pávieho krúžku sa starajú o kroje svojich predkov, zapisujú ich zvyky, tance, piesne, ktoré oni uchovávali vo všedných dňoch či vo sviatočných chvíľach. Starajú sa o to, aby viacgeneračné zručnosti a vedomosti odovzdávali nastupujúcej generácii, a aby im naučili jedinečné slovenské nárečie v Kerepeši. Celoročná činnosť spolku sa zakladá na pestovaní kalendárnych zvykov, na zostavení programu k národným sviatkom a na požiadanie. Počet členov spolku rastie z roka na rok. V súčasnosti sa do činnosti spoločnosti zapájajú predstavitelia štyroch generácií - deti či dospelí -, ktorí sa zaujímajú o slovenské tradície. Súbor v uplynulom období vystupovali na rôznych domácich a zahraničných podujatiach. Dostali sa na Slovensko, do Českej republiky, Poľska, Francúzska, Rumunska, Izraelu a do Talianska. Sú aktívnymi účastníkmi na rôznych podujatiach Pripeštianskeho slovenského regionálneho spolku - Dolina a Medzinárodného Národnostného Festivalu v Kerepeši. Učiteľom tanca a choreografom je: Eva Szilágyiová Šubová a Zsolt Szilágyi. Predsedom spolku je Marta Zomboriová. dsmweb09Umeleckým vedúcim spolku je Gyula Árva. Umeleckým vedúcim pávieho krúžku je Márton Birinyi. Na základe Štatútu udeľovania Ceny Štefana Lamiho skupine, ktorá na celoštátnej kvalifikačnej prehliadke Vo víre tanca získa trikrát po sebe zlatú kvalifikáciu, udeľuje sa Cena Štefana Lamiho. Kerepešský folklórny spolok a páví krúžok vyhovuje tejto požiadavke, keďže zlatú kvalifikáciu získal v roku 2011 za choreografiu „Voľba paholského richtára“, v roku 2013 za choreografiu „Na páračkách“ a v roku 2015 za choreografiu „Dvíhanie mladuchy na fašiangy“.

oSlovMa-video: https://www.facebook.com/oslovma/videos/977511082347868/

dsmweb10Ján Fuzik v Alkári

Predseda parlamentného Výboru národností žijúcich v Maďarsku, slovenský hovorca Ján Fuzik
na Dni Slovákov v Maďarsku 2. júla 2016 v Alkári - oSlovMa-video:

https://www.facebook.com/oslovma/videos/977444552354521/

oSlovMa-fotogaléria - Dni Slovákov v Maďarsku:
Telekgerendáš (2015), Kestúc (2014), Pálháza (2013), Jášč (2012):

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.791759274256384.1073741948.147596498672668&;type=3

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.609976535767993.1073741904.147596498672668&;;type=1

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.440127959419519.1073741848.147596498672668&;;;type=3

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.294358237329826.61069.147596498672668&;type=1

dsmweb11Celoštátna slovenská samospráva (v Maďarsku):

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.392785977487051.1073741828.147596498672668&;;type=3

Náš príbeh - príbeh prispôsobivosti

Slávnostný príhovor predsedníčky CSSM
Alžbety Hollerovej Račkovej

Je priam symbolické, že po vlaňajšom Dni Slovákov v Maďarsku v horúcom dolnozemskom dsmweb12Telekgerendáši v poradí 20. sviatok našej národnosti oslavujeme v najvyššie položenej obci Maďarska - Alkári, po maďarsky Mátraszentimre. Symbolické, lebo prítomnosť Slovákov v týchto dvoch diametrálne odlišných prostrediach vypovedá o neobyčajnej prispôsobivosti a vynaliezavosti našich predkov. Oni - hnaní túžbou po väčšom kuse chleba - si okrem vyľudnených, nekonečných močaristých rovín ďaleko na juhu neskutočne namáhavou, vytrvalou prácou podmanili aj kopcovité kraje na severe dnešného Maďarska. Podmanili si ich, našli si tu nový domov a pretrvali.
„Málopočetní Nemci a Slováci sa sem prisťahovali v novšej dobe. Ostatne spomenutí žijú v troch malých osadách hrebeňa tiahnuceho sa od Ágasváru po Galyatető (Horná Huta, Fiškalitášhuta, Pätidomky) a v Suchej Hute, situovanej pod hrebeňom. Podnes vytvárajú čisto slovenské osady, v ktorých maďarsky hovoriace obyvateľstvo vôbec nie je,” píše sa v publikácii Podrobný sprievodca po Matre z roku 1930.
Matranské lesy ponúkali tu žijúcim ľuďom množstvo užitočných surovín. Okrem dreva na kúrenie boli dané aj podmienky na pálenie uhlia a vznik sklárstva. Prvým obývaným miestom v tomto priestore bol Mátraszentistván, pôvodným menom Horná Huta - Felső-Huta, ktorý vznikol v polovici 18. storočia, keď sa tu dsmweb13usadili remeselníci: slovenskí paliči dreveného uhlia zo stredného Slovenska a fúkači skla nemeckého pôvodu zo Sudet. Následne vznikla Fiškalitášhuta (Mátraszentlászló) a približne o sto rokov neskôr, v roku 1858, prisťahovaním sa piatich rodín z Hornej Huty, Pätidomky (Ötházhuta), dnešným menom Alkár. Svedectvom prítomnosti týchto dvoch etník sú tunajšie priezviská: Odler, Štuller, Czetner, Dostál, Svet, Striček a pod.
Výroba skla prebiehala v údolí riečky Csörgő, kde sú podnes viditeľné pozostatky niekdajších hút a tu bola umiestnená aj pamätná tabuľa. V koryte potoka možno ešte aj dnes nájsť zeleno-modré kvapôčky skla. Sklené huty v tomto priestore však fungovali len približne 40 rokov. Po ich zániku zostali v obciach iba paliči dreveného uhlia a drevorubači. dsmweb14Tunajší obyvatelia sa zaoberali aj obrábaním pôdy - pestovali zemiaky a zeleninu pre vlastnú potrebu, a chovom zvierat - ošípaných, hovädzieho dobytka, koní a hydiny. V letnom období chodili na poľnohospodárske práce do iných častí krajiny, aby na zimu zabezpečili potravu pre svoju rodinu a zvieratá.
„Galyatető je zo severu a zo západu obklopený vysoko položenými drobnými obcami, zvanými Huty, obývanými paličmi uhlia, ktoré sú aj osebe zaujímavé, a počas dlhších túr sú vhodné ako miesta na nocľah. Sú to prívetivé dedinky so slovenským obyvateľstvom hovoriacim aj po maďarsky (kde si môžeme zaobstarať niektoré potraviny, najmä mlieko a maslo), s čistými prameňmi a krásnymi čerstvými lipami,“ takto odporúčajú návštevníkom tunajšie Slovákmi obývané obce autori Sprievodcu po Matre a Gyöngyösi z roku 1909.
Obce hornej Matry objavili turisti po rozpade Uhorska, keď dovtedy populárne horské letoviská pripadli Československu. Počas socializmu tu vyrástli podnikové a odborárske rekreačné zariadenia, z ktorých sa v posledných rokoch stávajú elegantné hotely.
Veľké zmeny v živote matranských obcí priniesla povojnová výmena obyvateľstva, keď sa do Československa presídlili dve tretiny tunajších obyvateľov. V súčasnosti tu žijú Slováci v troch obciach: v Alkári, Malej Náne dsmweb15(Kisnána) a v Suchej Hute - po maďarsky Mátraalmás. Počas volieb do národnostných samospráv v roku 2014 sa do zoznamu slovenských voličov v Malej Náne prihlásilo 69 občanov, pričom obec má približne 1000 obyvateľov, kým v Alkári to bolo 113 osôb zo 430 obyvateľov. Pôvodní obyvatelia Alkáru si zachovali slovenský materinský jazyk. Počas tradičných podujatí predstavujú turistom aj kultúrne hodnoty a gastronomické tradície zakladateľov obce a slovenské špeciality ponúkajú aj miestne reštaurácie. Návštevníci sa so životom tunajších obyvateľov môžu oboznámiť i prostredníctvom náučného chodníka nazvaného Cestou uhliarov a Pamätného ľudového domu.
Výrazný pokles obyvateľstva po II. svetovej vojne viedol k zániku škôl v okolitých obciach. dsmweb16Iba v Alkári zostala osemročná škola, kde sa od roku 1950 vyučuje aj slovenčina. Táto inštitúcia je jedinou slovenskou národnostnou školou v Maďarsku, ktorú - opäť v znamení prispôsobovania sa meniacim sa okolnostiam - s významnou finančnou a morálnou podporou obce, od školského roku 2013/2014 prevádzkuje miestna slovenská samospráva. Pán starosta, dovoľte mi, aby som vám v mene Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku vyjadrila svoju vďaku za všetko, čo ste urobili a robíte v záujme záchrany školy a vyučovania slovenského jazyka!
Príbeh Slovákov v Matre, a Slovákov vôbec, je príbehom neustáleho vytrvalého prispôsobovania sa meniacim sa podmienkam. Schopnosť reagovať na nové výzvy musí byť vlastná aj nám, ich potomkom, ktorí pracujeme na vytváraní čo najlepšieho prostredia pre našu komunitu. Jednou z kľúčových oblastí, kde sa o to snažíme, je slovenské národnostné školstvo. Ako to sformuloval predseda Výchovno-vzdelávacieho výboru Celoštátnej slovenskej samosprávy Michal Lásik: naším cieľom je, aby slovenské školstvo v Maďarsku - od materských škôl po univerzity - fungovalo ako jednotný systém, v ktorom je každý článok postavený na tom predchádzajúcom. Aby deti z materských škôl pokračovali v osvojovaní si slovenského jazyka aj v škole, aby čo najviac absolventov základných škôl sa rozhodlo študovať na slovenských gymnáziách v Békešskej Čabe a v dsmweb17Budapešti. Aby sa potom časť maturantov hlásila na pedagogické fakulty vysokých škôl a univerzít v Maďarsku a na Slovensku. Aby sme pre škôlky a školy mali dostatok učiteľov vyzbrojených jazykovými a odbornými kompetenciami potrebnými na to, aby si ich zverenci osvojili v školách jazyk svojich predkov. Zámerne hovorím o jazyku predkov, a nie o materinskom jazyku detí vstupujúcich do školského systému. Veď na rozdiel od detí spred niekoľkých desaťročí dnešné deti, ktorých rodičia zapisujú do slovenských národnostných škôl, sa v rodine nenaučia po slovensky. Ale sú motivované a otvorené osvojovať si slovenskú kultúru a jazyk a my im musíme zabezpečiť vzdelanie, na konci ktorého budú bohatšie o jednu kultúru. Aby sa svet, v ktorom sa cítia dsmweb18doma, nekončil na hraniciach Maďarska.
Celoštátna slovenská samospráva sa snaží reagovať aj na relatívne nové javy v našej spoločnosti, ako je napr. chudoba v niektorých aj Slovákmi obývaných regiónoch, alebo nevyriešenosť starostlivosti o starších rodinných príslušníkov. Naša samospráva - aj prostredníctvom svojich inštitúcií - plánuje v budúcnosti realizovať zbierky a pomáhať ľuďom v hmotnej núdzi. Pomocou dotazníkov v našich obciach a mestách mapujeme aj záujem o rôzne formy sociálnej starostlivosti. Zásluhu na našom pretrvaní totiž bezpochyby mala súdržnosť, ktorou sa naše komunity riadili. Svoj prejav by som chcela ukončiť slovami švédskeho lekára a botanika zo začiatku 18. storočia Carla von Linné: „Kto je silný, pomáha ostatným svojou rukou. Kto vyniká rozumom, učí ostatných. Ten, kto je vynikajúci na poli vedy, bude vyučovať iných. Takto vyhovieme zámerom nášho Stvoriteľa! Tieto vzájomné služby, ktoré sme dlžní striedavo navzájom plniť jeden druhému, nám prikazujú, aby sme sa v záujme spoločných výhod združovali do spoločností. Totiž čo samostatne nikdy nedokážete urobiť, ľahko zvládnete spoločnými silami.”
Ďakujem vám za pozornosť!

Sándor Sík
Ako Matra

Stáť nemo, len stáť ako Matra,
Vpred či nazad nepozerať sa,

Nepozerať si vnútro seba,
Jestvovaniu sa diviť treba

Len ponárať sa v nekonečne,
A plávať v ňom, tešiť sa večne

Jedinému: tomuto svetu,
Že niečo, niekto stále je tu,

Pozdraviť pekne to, čo tu je,
Jak brat všetkého, čo jestvuje.

Uzavrieť zmluvu s apatiou,
S povodňami aj s kanikulou,

Roztvoriac ruky, žmúriac oči
Roztopiť sa v slnečnom lúči

Na Medarda dať sa oblievať
Ale aj zmoknutý si spievať;

Pri hrošej chôdze v dni samoty,
Nechvieť sa ako duch siroty,

Bo spolu kmitá blízko, v diali
S tvojim srdcom kmit neustály

Čo vystrelo sa ako vatra
Celému svetu, ako Matra.

Preložil: Gregor Papuček

dsmweb20dsmweb19dsmweb21dsmweb22dsmweb24dsmweb23

Fotogaléria oSlovMa:
https://www.facebook.com/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=976781039087539