alt : header1.swf



Thu12122019

Posledná aktualizácia19:25:50

V banských mestách s novinármi zo zahraničia

altÚrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí usporiadal začiatkom novembra pre skupinku zahraničných novinárov trojdňovú tematickú pracovnú cestu, účelom ktorej bolo spoznávanie histórie a súčasného vývoja slovenských banských miest.

Dolovanie vzácnych kovov v Uhorsku sa sústreďovalo v siedmich slovenských lokalitách, spomedzi ktorých tri mali možnosť spoznať na vlastné oči aj účastníci infocesty. Kremnicu, Banskú Štiavnicu a Banskú Bystricu spája spoločná história a rozdeľuje ďalší vývoj. V Kremnici od 14. storočia nepretržite funguje mincovňa, Banskej Štiavnici sa roku 1993 dostalo najvyššieho medzinárodného uznania, keď historické jadro mesta spolu s technickými pamiatkami v okolí zapísali do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO a z Banskej Bystrice je dnes župné sídlo.

altHŕstka zahraničných novinárov ako prvú navštívila Súkromnú spojenú školu v Kremnici pre deti zo sociálne slabých a málo podnetných rodín. Pôvodný zámer vytvoriť takú školu vznikol v roku 1994 ako pilotný projekt UNESCO - modelové centrum pre deti predškolského veku, ktoré navštevovali rómske a nerómske deti. Škola sa snaží o pozdvihnutie rómskeho etnika prostredníctvom integrácie žiakov, vytváraním a stimulovaním pozitívnych vzťahov a vzájomného uznávania pozitívnych hodnôt menšiny a majority.

Kremnická mincovňa je jedným z najstarších nepretržite vyrábajúcich podnikov na svete. 17. novembra 1328 uhorský kráľ Karol Róbert povýšil Kremnicu z osady, ktorá vyrástla okolo bohatých nálezísk zlata, na slobodné kráľovské mesto a zároveň jej pridelil privilégium na prevádzkovanie mincovne. Tu razené mince vznikli podľa vzoru mincí z Florencie, preto sa im spočiatku hovorilo florény. V Kremnici už takmer sedem storočí nepretržite vyrábajú minciarske produkty, ktoré patria medzi špičku vo svete. V roku 2008 vyrazila Mincovňa Kremnica aj nové slovenské euromince.

Majiteľ hotelového domu a štýlovej reštaurácie Florén v Kremnici, americký Slovák Viliam Janovský zabával novinárov historkami zo svojho emigrantského života bohatého na zážitky pri chutnej tradičnej večeri. Zvlášť pre hostí z Maďarska prezradil, že v roku 1956 ako žiak na výmennom pobyte prežil dva týždne revolúcie v jednej pivnici v centre Budapešti. V. Janovský je známym filmovým režisérom (podľa niektorých prameňov aj bohémom), ktorý ako jediný študent zo Slovenska vo svojom ročníku, absolvoval réžiu na pražskej vysokej škole. Emigroval v roku 1968 a vrátil sa v 90. rokoch s tým, že ešte neodložil kameru a má roztočený film. Na Slovensku ho však čakalo zavŕšenie rodinnej histórie, totiž kúpil si starorodičovskú reštauráciu v Kremnici, ktorá bola od svojho založenia akýmsi strediskom umenia. V. Janovský chce vrátiť reštaurácii a hotelu ich dobré meno, v záujme toho sa tu konajú rôzne divadelné predstavenia, ale priestory už neraz hostili aj výstavy slávnych slovenských umelcov. Počas návštevy zahraničných novinárov sa v Kremnici konala dôležitá schôdza občanov mesta, ktorí rozhodovali o znovuobnovení ťažby 2400 ton zlata a diskutovali s investorom. V. Janovský sa práve vrátil z rokovania a tak z prvej ruky mohol informovať hostí o zasadnutí.

altaltalt

Účastníci infocesty druhý deň strávili v Banskej Štiavnici, počas prehliadky mesta obdivovali najmä historické budovy Baníckej a Lesníckej akadémie, Klopačky a Starého zámku, ktorý na prelome 15. a 16. storočia bol prestavaný na gotický halový chrám a v 40. rokoch 16. storočia na protitureckú pevnosť. Potom ich už čakala primátorka mesta Nadežda Babiaková s pracovníkmi magistrátu a vedúcimi rôznych archívov a múzeí. Hostitelia informovali v prvom rade o zámeroch vedenia mesta v oblasti cestovného ruchu. Novinári sa, samozrejme, zaujímali aj o históriu a niekdajší tzv. multikultúrny a interetnický ráz mesta. Okrem domáceho obyvateľstva sem totiž prichádzali aj početné skupiny novousadlíkov z alpských krajín a Saska. Ťažiari pochádzajúci z Tirolska a Nemecka sa tešili osobitnej priazni panovníkov. Strednú vrstvu tvorili kupci, remeselníci, neskôr úradníci a zamestnanci komory. Pôvodní domáci obyvatelia predstavovali síce najpočetnejšiu, ale zároveň aj najchudobnejšiu vrstvu.

Zábery Imricha Fuhla z Banskej Štiavnice

altNeustále hrozby Turkov donútili obyvateľov Banskej Štiavnice postaviť Nový zámok. Dnes je tu expozícia protitureckých bojov. Hostí najviac zaujali tzv. „živé hodiny“, čiže hlásny roh, ktorým hlásili čas, ale aj názorná mapa protitureckých vojen. Banskoštiavnický betlehem, autorom ktorého je Peter Chovan, sa právom zaradil medzi najväčšie drevené pohyblivé betlehemy na Slovenku. Zobrazuje vývoj, históriu a tradície mesta v rezbárskej podobe. Nachádzame tu nielen baníkov, ale aj ostatných remeselníkov pri rôznej práci. Autor spolu so svojim synovcom ho pripravuje už niekoľko rokov, novú časť odovzdajú vždy na Vianoce.

Novinársky výjazd tretí deň začal v Hronseku, kde je jediný drevený kostol postavený podľa vzoru škandinávskej architektúry (v roku 2008 bol zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO). Hronseckí evanjelici ho postavili v roku 1726 bez jediného železného klinca - v zmysle podmienok stanovených 25. a 26. článkom šopronských artikúl, na základe ktorých musel byť kostol postavený celý z dreva, musel byť vybudovaný za jeden rok, bez hlavného vchodu od dediny a bez veže. Do terasovito usporiadaných lavíc sa zmestí až 1100 ľudí. 

altÚčastníkov infocesty v Banskej Bystrici privítal v úrade Banskobystrického samosprávneho kraja jeho predseda Vladimír Maňka a podpredseda Ladislav Topoľský. Predseda VÚC novinárom zdôraznil, že zámerom BBSK je podporovať najmä rozvoj regiónov prostredníctvom ponuky kvalitných projektov v rámci Európskej únie, vznikajúcich priemyselných parkov, rozvíjajúcej sa infraštruktúry a moderného dopravného spojenia. V odpovedi na otázky novinárov z Maďarska V. Maňka poukázal nato, že udržiavajú veľmi dobré styky s vedením Novohradskej župy, s ktorou hraničí VÚC, vrátane spoločných europrojektov, hoci niektoré teraz museli odstaviť pre nízke finančné možnosti maďarského partnera. Novinári sa zaujímali aj o čitateľskú anketu BBSK, v rámci ktorej dali hlasovať za sedem divov kraja. Do dvoch kôl ankety sa zapojilo takmer 2700 hlasujúcich. Do prvého kola prišlo 62 tipov na rôzne lokality zaujímavé svojou výnimočnosťou a originalitou. Čitatelia napokon rozhodli o nasledujúcej sedmičke: Pustý hrad vo Zvolene, Kláštor v Hronskom Beňadiku, mesto Banská Štiavnica, národná kultúrna pamiatka - Čiernohronská železnica, Špania dolina, Kremnická mincovňa a drevený artikulárny kostol a zvonica v Hronseku. Účastníci tematickej pracovnej cesty síce na jednej strane skonštatovali, že Slovensko sa málo prezentuje pred zahraničnými turistami, pritom s uznaním sa zmieňovali o tom, že vedenie BBSK vynakladá nemalé úsilie na popularizovanie nielen prírodných, ale aj historických krás. V znamení zásady „Česť výnimkám!“ teda pri takýchto zovšeobecňujúcich tvrdeniach musíme byť opatrnejší. 

Skupinka zahraničných novinárov v záverečnej časti infocesty si spolu s predsedom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milanom Vetrákom pozrela Španiu Dolinu. Súčasný názov lokality pochádza z latinského slova Spanatus, čo znamená Špánova, županova dolina. Podľa ďalšieho vysvetlenia je meno odvodené od nemeckého slova na oxidovanú meď spahne. Špania Dolina lokalitou európskeho významu sa stala v 15. storočí, v čase fungovania Thurzovsko-Fuggerovskej mediarskej spoločnosti so sídlom v Banskej Bystrici - Ungarischer Handel vďaka ťažbe medi. V roku 1888 bane zatvorili. Dnes žije táto dolina vďaka turistickému ruchu. Návštevníkov čakajú rôzne banícke štôlne, no a banícky orloj - najnovšia a veľmi vyhľadávaná atrakcia v obci. Ide o pohyblivú skulptúru podfarbenú zvukom, ktorá je ukážkou baníckej práce v dávnych časoch. Neďaleko orloja, na poschodí jediného miestneho penziónu Klopačka sa nachádza výstava ručných prác a baníckych odevov. Krásne tradičné čipky s typickým miestnym motívom vyrábajú už iba dve ženy. Okrem penziónu s kapacitou okolo 80 osôb je možnosť ubytovať sa aj v privátnych domoch, ale veľa tunajších príbytkov vlastnia obyvatelia hlavného mesta, ktorí sem prichádzajú za tichom a krásnou prírodou.

Text: (epf-hl) - Foto: Eva Patayová Fábiánová a Imrich Fuhl

altaltalt

altalt