alt : header1.swf



Wed10232019

Posledná aktualizácia21:55:35

K 140. výročiu úmrtia Michala Godru (1801-1874)

godramm1Michal Godra ako pedagóg a kultúrny dejateľ dolnozemských Slovákov sa zaslúžil o vysokú úroveň výučby.Bol jedným z priekopníkov udomácňovania slovenského názvoslovia.Na Dolnej zemi rozširoval slovenské knihy, almanachy a časopisy.Dosahoval úspechy aj v botanike a matematike

Michal Godra za slovenskú vzdelanosť
a kultúru na Dolnej zemi

Honťan Michal Godra st., narodený 20. 9. 1770 v Bátovciach, začínal ako farár v Drážovciach, potom až do konca svojho života pôsobil v Bohuniciach (1815). Patril medzi zakladajúcich členov Učenej spoločnosti banského okolia a po jeho stopách kráčali aj dvaja jeho synovia: Michal Godra a Samuel Godra. Michal Godra ml. sa narodil 25. januára 1801 v Bohuniciach. Základné a stredné školy absolvoval v rodisku a v Banskej Štiavnici. V rokoch 1817-20 študoval v Modre a Šoproni, 1821-22 na evanjelickom lýceu v Bratislave. Po absolvovaní bratislavského lýcea prijal vychovávateľské miesto v rodine Žemberiovcov v Súdovciach (1822-25). Práve vďaka podpore tejto rodiny mohol v rokoch 1825-27 študovať teológiu vo Viedni. Literárnej tvorbe sa venoval už v mladom veku. Veršovať začal už počas štiavnického štúdia, kde jeho obľúbeným učiteľom bol Daniel Kanka, ktorému v roku 1819 venoval oslavné verše. Počas viedenského štúdia vo svojich básňach sa už snažil napodobňovať a predkladať klasikov.

Michal Godra ml. po skončení štúdia odišiel roku 1828 do Báčky, kde sa stal vychovávateľom v rodine Tošu Stratimirovića v Kulpíne. Tu pobudol do roku 1831 a počas svojho pobytu v Kulpíne udržiaval blízke styky s riaditeľom novosadského gymnázia Pavlom Jozefom Šafárikom, ktorému účinne pomáhal pri jeho vedeckej práci. K meninám mu venoval aj oslavnú báseň. V Kulpíne mal dobré možnosti k tvorbe a k rozširovaniu svojej knižnice. Svoje práce posielal najmä do českých časopisov. V roku 1829 založili v Hložanoch spoločne s Pavlom Jozefom Šafárikom a Jurajom Rohoňom Prvú slovenskú učenú spoločnosť a za jej predsedu zvolili Šafárika. Keď zase v Báčskom Petrovci založili slovenský čitateľský spolok, spoločne s Jurajom Rohoňom boli jeho oporou a dávali ho za príklad aj ďalším Slovákmi obývaným osadám na Dolnej zemi. Michal Godra sa významne podieľal na organizovaní zbierok pre Slovenskú spoločnosť a knižnicu. Spoločne so Šafárikom odporúčal Srbom štúdium na godramm2slovenských gymnáziách a lýceách a zároveň podával konkrétne návrhy proti odnárodňovaniu Slovákov.

Potom sa dlhšie zdržiaval v Horných Semerovciach, kde bol súkromným vychovávateľom, skadiaľ sa v septembri roku 1834 definitívne presťahoval do Pešti. Jeho hlavným cieľom bolo nájsť si tam vhodnejšiu prácu, ktorou by mohol ovplyvňovať rozvoj slovenskej vzdelanosti a kultúry. Stýkal sa a úzko spolupracoval s Jánom Kollárom na príprave ľudových piesní do tlače. Zo začiatku si zarábal na živobytie rôznymi korektúrami a redakčnými prácami. Keď v Pešti roku 1833 umrel gróf Johann Gottlieb Steilen von Saalenstein, jeho manželka s deťmi na dlhší čas odišla do Mníchova, Godra zostal bez vychovávateľských povinností. To mu padlo vhod zdržiavať sa na ich majetku v Horných Semerovciach, skadiaľ podnikal cesty po Slovensku, najmä do obcí Novohradskej a Gemerskej stolice, kde ponavštevoval mnohé významné slovenské rodiny. V Pešti jeho dávnou túžbou bolo založiť a vydávať slovenské noviny. Spoločne s Kollárom, Sucháňom v Spolku milovníkov literatúry v spolupráci s bernolákovcami a ich akcionárskym Zorospolkom, založili almanach Zora a jeho redaktorskou a korektorskou prácou bol poverený práve Michal Godra. V tomto almanachu vyšiel aj jeho návrh na reformu spisovnej češtiny, neskôr zbieral a publikoval materiál k slovenskému vedeckému názvosloviu a rozsiahlejší príspevok o roztriedení slovies.

Michal Godra systematický a dôsledne budoval slovenskú odbornú terminológiu na stredoslovenskom základe. Veľmi veľa termínov utvoril dávno pred Štúrovou kodifikáciou spisovnej slovenčiny, ešte v tridsiatych rokoch. V dobových rámcoch bol jedným z priekopníkov udomácňovania slovenského názvoslovia. Godrove názvoslovné procedúry sú poučné aj pre súčasnú slovenskú jazykovedu a exemplárne poukazujú na dynamický aspekt vo vývine slovenského jazyka ako emancipovaného a moderného európskeho jazyka. (Dudok 2001:23). V tejto súvislosti bol v neustálom spojení so slovenskými vzdelancami ako bol jazykovedec v Sarvaši Štefan Jančovič, ktorého slovensko-maďarský a maďarsko-slovenský slovník rozposielal viacerým popredným dolnozemským Slovákom. Zachovala sa korešpondencia s jeho mladším bratom, básnikom Samuelom Godrom, farárom v Stredných Plachtinciach.

Keď M. Godra začal pripravovať tretí ročník, nadviazal písomný styk aj s Ľudovítom Štúrom a vtedy sa uchádzal o jemu zodpovedajúcu prácu na terajšom Slovensku. Tú pravdepodobne nenašiel a tak školský rok v roku 1836 začína ako riaditeľ a profesor seniorátneho slovensko-nemeckého gymnázia v Novom Vrbase v Báčke. Tu popri tridsaťročnej riaditeľskej a profesorskej činnosti udržiaval nielen úzky kontakt s rodným Slovenskom a jeho literárnym prúdením, ale pre slovenskú vec sa snažil zapojiť všetkých slovenských vzdelancov v Báčke a pritom sám pre tento cieľ vynakladal všetky svoje sily. Vo Vojvodine rozširoval slovenské knihy, almanachy, časopisy a dolnozemským Slovákom ich odporúčal objednávať. Podporoval Štúrovu Spoločnosť, Ústav s knižnicou a vítal založenie Slovenských národných novín s Orlom tatranským a sám do nich prispieval. V roku 1846 nachádzame ho aj medzi prvými zakladateľmi Lichardovej Domovej pokladnice. Svoje články publikoval aj v Slovenských pohľadoch, Pešťbudínskych vedomostiach, Obzore, Sokole... V srbských novinách Srbski národni list mu v roku 1835 po srbsky vyšiel článok na pokračovanie o Slovákoch v Maďarsku. Táto po srbský písaná úvaha viac však hovorí o všetkých Slovákoch žijúcich v Uhorsku. Amatérsky sa M. Godra venoval botanike, a to konkrétne šľachteniu georgín, ako aj matematike (trisekcie uhla), o čom roku 1871 predložil prácu oxfordskej univerzite. O jeho šľachtiteľských úspechoch sa písalo aj v slovenských novinách. Napríklad pod titulkom Z Báčky v č. 58 Slovenských národných novín zo 17. júna 1846 je nepodpísaný článok o pestovateľských úspechoch riaditeľa gymnázia vo Vrbase Michala Godru, ktorý sa zaoberá šľachtením georgín. Noviny preberajú správu z Orla Tatranského, že takmer do všetkých domácich a zahraničných časopisov sa dostala správa pre kvetinárov, že semiačka georgín od Michala Godru pýtajú zo všetkých strán. Menovaný nestačí odpovedať na listy a žiadosti o posielanie semien, ktoré pochádzajú až z Petrohradu.

V Novom Vrbase v rokoch 1836-1841 vyučoval vo všetkých šiestich triedach a v rokoch 1841-1853 len v dvoch najvyšších. Medzi tým v revolučných rokoch sa zdržiaval v Belehrade, kde bol redaktorom nemeckých novín Der Serbe. Ako pedagóg a kultúrny dejateľ dolnozemských Slovákov sa zaslúžil o vysokú úroveň výučby a zhromaždil vzácnu osobnú knižnicu, ktorá mala 1064 kníh. Na sklonku svojho života sa presťahoval do Báčskeho Petrovca, kde 1. marca 1874 aj umrel.

Ján Jančovic

Miroslav Dudok: Jazykovedné dielo Michala Godru
http://www.snk.sk/swift_data/source/NbiU/Biograficke%20studie/28/bs28_63_70.pdf

Helena Saktorová: Národnokultúrne iniciatívy Michala Godru v matičných rokoch
http://www.snk.sk/swift_data/source/NbiU/Biograficke%20studie/13/Saktorova.pdf

Peter Mráz: Literárnosmerové tendencie v diele Michala Godru
http://www.ucl.cas.cz/slk/data/2005/sbornik/Mraz.pdf

Miroslav Dudok: K dvojstému výročiu narodenia jazykovedca Michala Godru
http://www.juls.savba.sk/ediela/sr/2001/1/sr2001_1.pdf