Pešia túra na vrchol Pilíša ● Spoločnými chodníkmi
Združenie a regionálne kultúrne stredisko pilíšskych Slovákov a Slovenská samospráva v Mlynkoch usporiadali 16. mája výstup na vrchol Pilíša.
Vráti sa nám modrosť nášho pilíšskeho neba?
Cieľom podujatia, nazvanom Spoločnými chodníkmi v znamení prehlbovania priateľstva, bolo vzdať poctu pamiatke predkov, zažiť súdržnosť a prispieť k zomknutiu síl ľudí dobrej vôle.
Predseda Združenia a regionálneho kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov Jozef Havelka, predsedníčka Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Marta Demjénová a člen Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy Imrich Fuhl sa rozhodli každoročne v máji usporiadať pešiu túru na vrchol Pilíša. Udalosť má byť podľa nich z roka na rok vhodnou príležitosťou na prehlbovanie priateľstva medzi jej účastníkmi a zároveň i medzi národmi našich krajín. Iniciatívu podporil a patronát nad prvou akciou tohto druhu mal mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Maďarsku Juraj Migaš.
Predkovia tunajších Slovákov dlhé stáročia žili v osadách objímajúcich vrch Pilíš (pôvodne Pleš) ako najvýraznejší symbol Slovače tohto regiónu. Determinujúcim prvkom ich živobytia bolo drevo, ktoré nachádzali v horách rozdeľujúcich či spájajúcich jednotlivé, pred takmer tristo rokmi Slovákmi znovuzaložené osady. Namáhavú prácu neraz na krátky čas prerušili práve na vrchole Pilíša. Naši predkovia si tu zarábali na svoj každodenný chlieb, muži rúbaním dreva, ženy zase najmä sadením a opatrovaním priesad. Obedňajšie chvíle oddychu pri spoločnom ohni využili nielen na opekanie slaniny, ale aj na kus reči, na pestovanie priateľstva. Okolo päťsto účastníkov pochodu na vrchol Pilíša zo Slovákmi obývaných osád regiónu a desiatky hostí o. i. z Budapešti a zo Slovenska jednak vzdali poctu ich pamiatke, jednak zažili podobnú súdržnosť a pri zmenenom spôsobe života prispeli k zomknutiu síl ľudí dobrej vôle z radov našich národov a národností. Priaznivci tejto myšlienky sa rozhodli ročne raz, snáď v najkrajšom mesiaci roka, po chodníkoch vyšliapaných našimi predkami vystúpiť na vrchol Pilíša a ako svedectvo a dôkaz priateľstva zasadiť strom. Pre záujemcov, ktorí neboli schopní dostať sa na vrchol Pilíša peši (napríklad starší alebo zdravotne postihnutí ľudia), bol bezplatne k dispozícii autobus sponzora akcie, spoločnosti PITA TURS. Pravda, autobusov a sponzorov bolo viac, vrátane štábu BIA TV. Nemôžeme nespomenúť snáď najpočetnejšiu „delegáciu“ Čívanov, ktorí (vďaka majiteľom firmy Pilis 91 Valérii a Kolomanovi Šillingovcom) prišli na akciu s príležitostnými fľaštičkami liehovín s dvojjazyčným textom: Spoločnými chodníkmi - A barátság jegyében. Pre iniciátorov a početných účastníkov vydareného podujatia nie je otázkou, či sa z výstupov a sadenia stromu stane pekná tradícia.
Stretnutie účastníkov túry sa na vrchole Pilíša začalo pozdravením hostí, príhovormi a krátkym kultúrnym programom, po ktorom nasledovalo zasadenie stromu a piknik. Po zaspievaní maďarskej a slovenskej štátnej hymny M. Demjénová hovorila o hlavnom cieli podujatia, súdržnosti a spolupatričnosti. „Druhým našim cieľom bolo, aby sme ukázali, že my všetci, ktorí žijeme tu, v našej užšej domovine, v tomto prekrásnom kraji či v iných kútoch krajiny alebo aj na blízkom Slovensku, teda my všetci, nezávisle od toho, odkiaľ pochádzame a či sme Slováci, Maďari alebo príslušníci iných národov či národností, spolu sa tu môžeme cítiť veľmi dobre, ako priatelia.“ J. Havelka poukázal na to, že v súčasnom napätom svete každý človek dobrej vôle túži po vzájomnom zbližovaní. „Pán veľvyslanec J. Migaš sa nás často spytoval, ako je to možné, že nás stále vidí iba pracovať, oslavovať, spomínať a nikdy nie športovať alebo aspoň prechádzať sa našou nádhernou prírodou. Tak sme si povedali, že je najvyšší čas, aby sme spojili príjemné a užitočné s ešte príjemnejším a užitočnejším,“ povedal predseda združenia pilíšskych Slovákov.
Predstaviteľ Národného parku Dunaj-Ipeľ Károly Janata priblížil aktivity ochrancov prírody, upozornil na bohatstvo flóry a fauny Pilíša a spomenul z hľadiska starostlivosti o pilíšske prírodné bohatstvo významné dáta. Už 67 rokov ide o štátnymi úradmi chránenú oblasť, v ktorej r. 1978 vznikla Pilíšska chránená oblasť, v r. 1997 zase národný park. J. Migaš vo svojom príhovore na vrchole Pilíša prezradil, že po chodníkoch vedúcich na vrchol sa rozprával s básnikom a publicistom Gregorom Papučkom o tom, čo tento kopec znamená pre Slovákov a aká bohatá je jeho história. „Som rád, že úvodom zazneli dve štátne hymny, tak to má byť, a teší ma, že v oboch jazykoch ste tu zaspievali aj svoju Pilíšsku hymnu. Do pilíšskych obcí som často chodieval, ale veľmi som túžil po tom, aby som sa mohol na tieto dediny pozrieť z vrchu. Táto krása v prírode, ale aj vo vás, v ľuďoch, musí pretrvať,“ poznamenal pán veľvyslanec a odovzdal prítomným srdečný pozdrav prezidenta SR Ivana Gašparoviča, ktorý nemohol prijať pozvanie na výstup.
Krátky kultúrny program na vrchole Pilíša začali mlynské školáčky Fanni a Réka Pénzelikové s Vanessou a Laurou Glückovými. Potom mladá učiteľka z Mlynkov Marta Papučková zarecitovala báseň G. Papučka Nezabúdaj. Príjemným prekvapením bolo vystúpenie členov santovskej folklórnej skupiny Studienka a osobitne prednes básne svojho rodáka Alexandra Kormoša Topoľ, ktorú sme si mohli vypočuť po jej zarecitovaní aj v podobe, ktorú sme si mnohí obľúbili pred viac ako 20 rokmi. Ide o verziu zhudobnenú jej autorom, niekdajším zakladateľom a vedúcim Studienky. Po kultúrnom programe nasledovalo sadenie stromu, pravda, nie topoľa, ale jaseňa, v ušiach a mysli nám predsa zostávali slová nášho básnika zo Santova: „Ale ten topoľ keď zrúbali, / želajúc väčší kus chleba, / stratili z modrosti neba.“ Chceli by sme veriť, že tým našim symbolickým sadením predsa len môžeme získať späť aspoň kúsok z tej stratenej modrosti nášho pilíšskeho slovenského neba...
