Aby prehovorili cudzím materinským jazykom
Z citového hľadiska nám ide o slovenčinu ako materinský jazyk (predkov dnešných žiakov), realita a prax si však podľa mnohých odborníkov vyžadujú prístup akoby šlo skôr o cudzí jazyk. Ako je to s tým našim strateným či cudzím materinským jazykom z pohľadu nezaujatej expertky z našej materskej krajiny?
Chotárna skala - Metodický kurz pre učiteľov slovenčiny
Slovenská samospráva v Mlynkoch s odbornou garanciou Centra ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a vďaka pomoci a finančnej podpore Ministerstva školstva Slovenskej republiky usporiadala metodický kurz pre učiteľov slovenského jazyka materských a základných škôl. Účasť na kurze, ktorý sa konal 4. a 5. decembra v Hoteli Pilíš na Chotárnej skale (Dobogókő), bola bezplatná, zúčastnilo sa na ňom dvadsať záujemcov. Organizátori sa pri zostavovaní programu snažili maximálne zohľadniť prosby a nároky pedagógov ohľadne tematiky kurzu. Zrejme aj preto napokon nešlo „iba“ o sériu prednášok s hlavným zameraním na slovenský jazyk a vlastivedu, ale aj o efektívnu prácu v skupinkách a najmä o to, ako pomôcť oživiť reč. Hostia zo Slovenska (nielen v prenesenom zmysle slova) neprišli s prázdnymi rukami, priniesli do daru našim pilíšskym materským a základným školám pekné a vzácne publikácie.
Metodike výučby v materských školách, najmä rozvíjaniu tvorivosti detí predškolského veku, sa naše pilíšske učiteľky venovali pod vedením Doc. PhDr. Evy Füllöpovej z Pedagogickej fakulty UK. Zvlášť hovorili o práci s nadanými deťmi a o hrách detí predškolského veku v rámci rozvojového vzdelávania. Vedúca Katedry predškolskej a elementárnej pedagogiky z Pedagogickej fakulty UK Prof. PhDr. Mária Kožuchová sa s našimi pedagógmi podelila o svoje skúsenosti z oblasti metodiky výučby a inovačných prístupov vo vlastivede na 1. stupni základných škôl. Na túto tému nadväzovala ďalšia lektorka Mgr. Eva Líšková (Metodicko-pedagogické centrum Bratislava) rozoberaním otázky rozvoja slovnej zásoby a komunikačných zručností žiakov, ako aj možností, ktoré skrývajú didaktické hry v predmetoch v nižších ročníkoch základných škôl so zameraním na rozšírenie slovnej zásoby a rozvíjanie komunikačných zručností žiakov. Nemenej zaujímavou problematikou je jazyková správnosť ako súčasť jazykovej kultúry a rozvíjanie materinského jazyka prostredníctvom jazykových hier. Účastníčky kurzu sa týmto témam a didaktickým otázkam výučby slovenského jazyka na základných školách venovali pod vedením PhDr. Alexandry Húskovej z bratislavského Metodicko-pedagogického centra. Pilíšski pedagógovia, spomedzi ktorých mnohí pravidelne pripravujú svojich zverencov nielen na účinkovanie v kultúrnych programoch, ale aj na štátnu skúšku zo slovenského jazyka, si s veľkým záujmom vypočuli prednášku profesorky Slovenského gymnázia v Budapešti. Júlia Marloková-Szabóová sa s nimi podelila o svoje bohaté skúsenosti z vyučovania slovenského jazyka (tentokrát vyslovene) v zrkadle štátnych skúšok, teda z hľadiska prípravy žiakov na skúšku vo vychýrenej „Rigó ulici“, čiže v budapeštianskom Stredisku pre doškoľovanie v cudzom jazyku (ITK).
V prestávke kurzu sme oslovili lektorku PhDr. Alexandru Húskovú, aby nám zhrnula svoje dojmy a skúsenosti zo stretnutia s pilíšskymi pedagógmi, o. i. pokiaľ ide o aplikovanie osvedčených metód na naše pomery. Z citového hľadiska nám, samozrejme, ide o slovenčinu ako materinský jazyk (predkov dnešných žiakov), realita a prax si však podľa mnohých odborníkov vyžadujú prístup akoby šlo skôr o cudzí jazyk. Tak teda ako je to s tým našim strateným či cudzím materinským jazykom z pohľadu nezaujatej expertky z našej materskej krajiny?
- Z môjho pohľadu pravda je asi niekde v strede. Bolo by nespravodlivé hovoriť v tejto súvislosti o cudzom jazyku. Pre väčšinu pilíšskych detí totiž slovenčina je materinským jazykom, i keď už medzi sebou ani ich rodičia bežne nie veľmi komunikujú po slovensky. Ja to vnímam ako špecifickú skupinu ľudí so slovenským materinským jazykom, samozrejme, poznačený nielen nárečím, ale aj inojazyčným prostredím. V prípade vašich žiakov by malo ísť najmä o to, aby sa po slovensky rozhovorili. Viem, že to nie je ľahká vec, viem, že majú týždenne iba štyri hodiny slovenčiny, že z domáceho prostredia si prinášajú iba veľmi skromné jazykové znalosti, teda že nevedia ešte poriadne po slovensky. Vychádzať musíme z reality, ale cieľ je ten istý ako v prípade učenia sa hociktorého jazyka, aby sa žiaci dokázali v ňom vyjadrovať. Nie náhodou sme sa aj tentoraz zamerali najmä na didaktické hry a nie povedzme na gramatiku. Cieľom je, aby deti hovorili, i keď spočiatku s chybami. Učiteľ by si mal všímať iba tie základné chyby, neprerušiť, nezastaviť ich a zhodnotiť ich výkon až dodatočne, neosobne a spoločne. Žiačik totiž nemôže mať pocit, že veď pedagóg ho aj tak po každom slove zastaví a opraví. Dôležité je, aby žiak stratil zábrany hovoriť...
O podobných otázkach sme sa porozprávali s mnohými účastníkmi kurzu, vrátane santovského učiteľa, rodáka z Mlynkov Ľudovíta Papučka, podľa ktorého podujatie bolo nesmierne užitočné a poučné, plné v každodennej práci vhodne zužitkovateľných praktických skúseností a rád. Pána učiteľa sme sa tiež spýtali na stav toho nášho spomínaného „cudzieho materinského jazyka“ v nižších ročníkoch základných škôl pod Pilíšom:
- Naozaj už iba niekoľko detí prichádza do škôlky či do školy s tým, že v rodine sa aspoň čosi naučili po slovensky. Aj to zvyčajne nie od svojich rodičov, skôr počúvajúc svojich starých rodičov, ktorí sa zato u nás dodnes zhovárajú medzi sebou po našom. Väčšina detí v materskej a základnej škole prakticky to, čo vie, vie od nás, od pedagógov. V poslednom čase však zaznamenávame isté oživenie záujmu. Je čoraz viac rodičov, ktorí napriek tomu, že oni sami nehovoria po slovensky, vyslovene žiadajú, aby sa ich deti naučili jazyk predkov a nespoliehajú sa pri tom iba na školu. Sú ochotní v záujme toho aj niečo urobiť, počnúc tým, že pravidelne im púšťajú slovenské filmy, televízne programy, až po individuálnu prípravu na štátnu skúšku zo slovenského jazyka.
