Roráty v Santove - Rosu dajte nebesia zhora...
Rorátne sväté omše ku cti Panny Márie dostali názov od latinského žalmu, ktorý spieval kňaz na stupňoch, ktoré boli pri oltári - „Rorate coeli desuper“.
Rok čo rok má svoje tradičné miesto slávenie adventu ako príprava na sviatky Božieho narodenia, na Vianoce. Popri najznámejšom symbole tohto obdobia adventnom venci, sa advent spája aj s tzv. „rorátmi“. Čo sú to vlastne roráty? Názov je odvodený z latinského slova „rorate“ - rosu dajte a predstavujú špecifickú podobu rannej svätej omše v adventnom období. Dodnes sa spomína po domoch v rodinách, aký to bol krásny zvyk chodiť v advente na „roráty“. Rorátna svätá omša sa slávila vždy ráno, v skorom čase a mala mariánsky nádych. Tieto sväté omše ku cti Panny Márie dostali vlastne názov od latinského žalmu, ktorý spieval kňaz na stupňoch, ktoré boli pri oltári - „Rorate coeli desuper“ - rosu dajte nebesia zhora, otvor sa zem a daj nám Spasiteľa. Začínali sa ešte predtým, ako sa rozvidnelo. Ľudia vstávali za tmy, poobliekali sa do teplých šiat, lebo vonku už bola zima. Vzali si do ruky lampáše a veľakrát už po snehu a v mraze smerovali do kostola. Lampáš, ktorý mali v rukách, pripomínal svetlo, či betlehemskú hviezdu, ktorá sprevádzala troch kráľov, ktorí putovali do Betlehema, keď hľadali miesto, kde sa mal narodiť Ježiš Kristus. Nechýbali ani tí najmenší, ktorí by možno sladučko spinkali v zohriatej perine, ale rodičia ich brávali so sebou.
V Santove si veriaci dodnes udržujú túto tradíciu. Priznám sa, keďže chodím pravidelne slúžiť slovenskú svätú omšu do Santova, už minulý rok som bol prekvapený, aký veľký počet veriacich ľudí oproti bežnému roku príde do kostola na rorátnu svätú omšu. A nielen dospelí, ale aj deti. Tohto roku to bolo opäť tak. Znova prišiel advent, keď zavčasu ráno slávime roráty a treba si privstať. Mne ešte skôr, aby som stihol dôjsť z Budapešti do Santova. Pre mňa je to nielen služba, ktorú vďačne vykonávam, keď slúžim ľuďom a Pánu Bohu, ale aj ja čerpám z tej tajomnej adventnej atmosféry a krásneho zvyku, ktorý sa udržal bez prestania až do dnešných čias.
