Pilis-Szlovák

O zachovaní a výmene slovenského jazyka v Maďarsku

Vo svojom príspevku som analyzovala vybrané faktory zachovania a výmeny jazyka so zvláštnym zreteľom na najdôležitejšie činitele, na možnosti zachovania slovenského jazyka v Maďarsku na začiatku tretieho tisícročia. (Alžbeta Hornoková-Uhrinová)

Otázku zachovania slovenského jazyka v Maďarsku som skúmala pomocou v súčasnosti veľmi populárnej metódy, tzv. SWOT-analýzy (názov SWOT analýza bol vytvorený ako skratka z počiatočných písmen anglických slov: Strengths - silné stránky; Weaknesses - slabé stránky; Opportunities - príležitosti; Threats - hrozby). Analýza spočíva v zhodnotení vnútorných silných a slabých stránok danej problematiky a v zhodnotení príležitostí a hrozieb vonkajšieho prostredia. Na začiatku SWOT analýzy sa má definovať želaný všeobecný a konkrétny cieľ, resp. ciele. Ak je cieľ jasne definovaný, SWOT analýza sa môže použiť ako manažérska podpora dosiahnutia tohto cieľa. V našom prípade cieľom Slovákov v Maďarsku na všeobecnej úrovni je zachovať, rozšíriť a rozvíjať slovenský jazyk.

Údaje, ktoré sú uvádzané v štúdii, sú väčšinou výsledkami výskumného programu Slovenský jazyk v Maďarsku. Získali sme ich počas realizácie lingvistického projektu ústavu v rokoch 1995-2007. V príspevku sú tiež použité výsledky ďalších našich výskumov, resp. výskumov vnútorných i vonkajších kolegov. V tomto úryvku som sa rozhodla stručne prezentovať silné stránky SWOT analýzy zachovania a výmeny slovenského jazyka v Maďarsku. Mojim cieľom bolo, aby sa záujemcovia zorientovali v problematike, pričom bez komentára vymenujem aj ďalšie faktory. Väčšina činiteľov sa správa ambivalentne, protirečivo, ba protikladne, z niektorých hľadísk ich môžeme zaradiť medzi silné a podľa iných zase medzi slabé stránky, resp. medzi príležitosti alebo hrozby. Faktory som zaradila medzi jednotlivé stránky podľa toho, či som považovala za rozhodujúci ich pozitívny alebo negatívny vplyv.

Silné stránky (Strengths) SWOT analýzy

Tvoria ich tie vnútorné vlastnosti, segmenty danej problematiky, ktoré môžu pomôcť dosiahnuť cieľ. Silné stránky zachovania slovenského jazyka v Maďarsku sú podľa výsledkov našich výskumov nasledovné: školy (ako spoločenský faktor a faktor na úrovni komunity), slovenské menšinové samosprávy (faktor na úrovni komunity), občianska sféra (faktor na úrovni komunity), ľudské zdroje (faktor na úrovni komunity), jazykový postoj (faktor na úrovni komunity), médiá (faktor na úrovni komunity), divadlá (faktor na úrovni komunity), najnovšie inštitúcie (faktor na úrovni komunity) a jazykové kurzy (faktor na úrovni komunity).

Škola je bezpochyby najdôležitejším faktorom zachovania slovenského jazyka v Maďarsku a vôbec slovenskej národnosti v našej vlasti. Je všeobecne známe, že naše deti sa jazyk svojich predkov učia od svojich učiteľov a nie od svojich rodičov. Veľká česť výnimkám! Učiteľ slovenského jazyka je teda primárnym, prvotným a rozhodujúcim faktorom zachovania slovenského jazyka v Maďarsku. Je úlohou ďalších výskumov nájsť odpovede na otázku, prečo nepokladajú Slováci v Maďarsku za dôležité odovzdať potomkom svoje jazykové dedičstvo. Vieme dopredu, že táto chúlostivá a zložitá problematika presahuje okruh jazykovedy i sociolingvistiky. Z formálneho hľadiska je všetko v poriadku, veď máme v našej krajine vybudovaný školský systém od škôlok až po vysoké školy, v ktorých je pekný počet žiakov. Mnohí z nich sa naučili po slovensky na slušnej úrovni, niektorí dokonca veľmi dobre. Vďaka našim pedagógom máme aj svoju inteligenciu. Musíme ale úprimne priznať, že väčšina absolventov základných a stredných škôl, ba aj vysokoškolských katedier ukončí svoje štúdiá tak, že má veľké nedostatky v znalosti slovenského jazyka, ich komunikačná kompetencia je na nízkej úrovni. Viacnásobne to platí pre tých, ktorých pri prechode na vyšší stupeň školy stratíme. V ich prípade nastane veľmi rýchlo jazyková asimilácia, výmena jazyka a neraz aj úplná asimilácia. Na ilustráciu dovoľte len jeden príklad: V školskom roku 2006/2007 sa na našich piatich dvojjazyčných školách učilo po slovensky 869 žiakov a na školách, v ktorých sa vyučuje slovenčina ako jazyk, bolo 3496 žiakov, na gymnáziách v Békešskej Čabe a v Budapešti v školskom roku 2007/2008 je spolu 110! stredoškolákov... Čo sa týka počtu žiakov a domácich študentov, chcela by som zdôrazniť, že ak je reč o počte domácich študentov, naše dve gymnáziá a katedry vysokoškolských fakúlt sú v kritickom stave. Vážne následky na budúcnosť slovenskej minority v Maďarsku bude mať aj to, že roky neposielame študentov na slovenské univerzity. Nevyužívame ani existujúce možnosti v doškoľovaní učiteľov ani domáca, ani v materskej krajine, napriek tomu, že všetci, ktorí žijeme v cudzojazyčnom prostredí, ich potrebujeme. Na záver školských otázok musím ale úprimne a s úctou uznať, že v poslednom období sa vďaka prevádzkovateľom, slovenským a maďarským ministerstvám a nie v poslednom rade našim učiteľom - odborníkom urobilo veľmi veľa v záujme posilnenia našich škôl a výučby slovenského jazyka.

Slovenský menšinový samosprávny systém je už novším, v súčasnosti ďalším rozhodujúcim faktorom zachovania slovenského jazyka v Maďarsku. Je to vďaka tomu, že tieto zastupiteľské zbory majú zákonmi - v prvom rade zákonom O právach národných a etnických menšín z roku 1993 - zabezpečené práva, čiže majú právne prostriedky aj v oblasti pestovania a ochrany jazyka. Slovenské samosprávy môžu uplatňovať tieto práva skoro v každej Slovákmi obývanej osade, ich počet sa totiž v rokoch 1994-2006 viac ako zdvojnásobil. Je tiež otázkou, či dokážeme dostatočne využiť zákonom dané práva. Napriek tomu, že zachovanie slovenského jazyka patrí medzi prioritné úlohy skoro každej slovenskej menšinovej samosprávy, a napriek mnohým pozitívnym iniciatívam a príkladom - zbory napríklad podporujú miestnu výučbu slovenského jazyka, pokúšajú sa vzkriesiť náboženský život v materinskom jazyku, vydávajú časopisy, publikácie atď. - musíme konštatovať, že je tu veľa nevyužitých možností. Postupne by sa mala používať slovenčina ako rokovací jazyk schôdzí a zasadnutí, pri rozdeľovaní finančných podpôr by sa dôslednejšie a markantnejšie mali uprednostňovať programy v slovenskom jazyku atď.

Početné spolky, kluby, súbory, skupiny občianskych organizácií poskytujú pravidelnú možnosť stretávania sa a zabezpečujú zároveň prirodzený priestor pre používanie materinského jazyka. Žiaľ, čím ďalej, tým menej počuť na týchto podujatiach komunikovať po slovensky, a to nielen mladú generáciu. Hrozí nebezpečenstvo, že naša mládež bude znovu reprezentovať spievajúcu-tancujúcu národnosť? Zachovávanie a oživovanie slovenského jazyka vo veľkej miere napomáhajú výlety, organizované občianskymi organizáciami, pobyty na Slovensku, vydávanie publikácií. Medzi pozitívne príklady sa zaraďuje nedávno vydaná dvojjazyčná knižka Komlóšskej organizácie Slovákov Komlóšske pochúťky, Čabianska organizácia Slovákov už 17. rok vydáva Čabiansky kalendár, Spolok segedínskych Slovákov vystúpil s novou iniciatívou a založil Zvukovú knižnicu. Z jazykového hľadiska treba vyzdvihnúť jeho nedeľnú školu slovenčiny a jazykové tábory na Slovensku. Na posilnenie slovenskej jazykovej situácie v našej vlasti sú najdôležitejšie rôzne kultúrne podujatia našich organizácií v slovenskom jazyku, a hlavne tie, na ktorých sa dá aktívne používať slovenčina. Dobre by bolo, ak by ich bolo viac.

Najväčšou silou a rezervou slovenskej národnosti v Maďarsku sú ľudské zdroje a ich dobrá vnútorná organizovanosť. V občianskych organizáciách pracujú tisíce aktivistov, viac ako 500 poslancov pôsobí v menšinových samosprávach, máme veľa učiteľov, vlastnú aktívnu inteligenciu. Na základe vyhodnotenia otázok interview s vedúcimi predstaviteľmi slovenskej národnosti môžeme súhrnne konštatovať, že prevažná väčšina vedúcich predstaviteľov, čiže rozhodujúcich osobností Slovákov v našej vlasti, reálne pozná slovenskú jazykovú situáciu v jej zložitosti, vekovej i teritoriálnej diferencovanosti. Mnohí pokladajú ochranu a oživovanie slovenčiny za svoju prioritnú povinnosť. Smutné je len to, že väčšina z nich nenaučí svoje deti po slovensky, ani ich nezapíše do našich škôl...

Nasledujúcim silným faktorom, na ktorom môžeme stavať v budúcnosti, je jazykový postoj tu žijúcich Slovákov k jazyku svojich predkov. Výsledky našich výskumov odzrkadľujú jednak dvojitú väzbu a dvojjazyčnosť, ktorá je charakteristická pre Slovákov žijúcich v našej krajine, jednak lepšiu úroveň znalosti maďarčiny. Dvojitú väzbu a dvojjazyčnosť vnímam ako prirodzené atribúty, vlastnosti, ktoré sú charakteristické pre človeka žijúceho v inojazyčnom prostredí. Je potrebné túto skutočnosť rešpektovať. Už stáročia žijeme v maďarskom spoločenskom a kultúrnom prostredí, väzba k maďarskej kultúre a jazyku, ich silný vplyv je jednoducho samozrejmosťou. Ak nenútime ľudí k výberu, na tomto dvojitom základe sa dá dobre stavať. Prevažná väčšina (skoro 80 %) našich respondentov napriek tomu, že má rovnako rada slovenský i maďarský jazyk, by chcela lepšie ovládať slovenčinu.

Médiá zohrávajú pri zachovávaní jazyka rozhodujúcu úlohu. Náš jediný celoštátny týždenník Ľudové noviny práve v tomto roku oslavuje 50. výročie svojho vzniku. Založenie jeho internetového portálu www.luno.hu vo veľkej miere prispelo k rozšíreniu jeho čítanosti. Máme zabezpečené rozhlasové a televízne vysielanie. Je veľmi potešiteľné, že máme už aj miestne slovenské alebo dvojjazyčné časopisy, napr. Slovenská samospráva v Budapešti už 11. rok vydáva časopis Budapeštiansky Slovák, Čabianska organizácia Slovákov 10. rok mesačník Čabän, v Mlynkoch - hoci veľmi sporadicky - vychádza niekoľkokrát ročne Pilíšan. Vo viacerých mestách a obciach dostávame v miestnej televízii a rozhlase niekoľko minút. V zrkadle výsledkov našich výskumov, ak sa pozrieme na percentá ich sledovanosti, musíme konštatovať, že médiá len čiastočne plnia svoju funkciu (napr. skoro 30% respondentov číta pravidelne Ľudové noviny). Stále sa nevyriešil ešte problém sledovania slovenskej televízie na Dolnej zemi atď.

Divadlá, viac ako 10-ročné Slovenské divadlo Vertigo, sarvašské divadlo, komlóšske ochotnícke divadlo a školské divadelné súbory, zohrávajú nesmierne dôležitú úlohu pri šírení a sprostredkovávaní nielen divadelnej kultúry, ale aj slovenského slova v Maďarsku. Najnovšie inštitúcie CSS - dokumentačné a osvetové centrum, metodické stredisko a verejnoprospešná spoločnosť Legatum sa zrodili už v znamení kultúrnej autonómie. V živote slovenskej minority v Maďarsku zohrávajú čím ďalej, tým dôležitejšiu úlohu. V budúcnosti sa môžu stať bázami slovenskej kultúry a jazyka v Maďarsku. V období nášho výskumu sme zaregistrovali, že počet jazykových kurzov viditeľne rastie, podporujú ich hlavne menšinové samosprávy (napr. v Budapešti, Békešskej Čabe, Mlynkoch, Vacove).

Slabé stránky(Weaknesses ) SWOT analýzy

Vnútorné vlastnosti organizácie, danej problematiky ktoré sťažujú dosiahnutie cieľa: rodina (individuálny faktor), demografické ukazovatele (faktory na úrovni komunity), ako sú počet, vek, úroveň zmiešaných manželstiev, zemepisné rozloženie: diaspóra (faktor na úrovni komunity),

cirkev (faktor na úrovni komunity), literatúra (faktor na úrovni komunity), konflikty (faktor na úrovni komunity) atď.

Príležitosti (Opportunities) podľa SWOT analýzy

Sú externé podmienky, ktoré môžu dopomôcť organizácii k dosiahnutiu cieľa, ako sú v našom prípade: politické a právne prostredie - zákony, predpisy (spoločenský faktor), požiadavky EÚ (spoločenský faktor), záujem materskej krajiny (spoločenský faktor), kontakty (spoločenský faktor) atď.

Hrozby (Threats) podľa SWOT analýzy

Sú vonkajšie podmienky, ktoré môžu sťažiť organizácii dosiahnutie cieľa, ako sú v našom prípade: súčasná ekonomická situácia (spoločenský faktor), globalizácia (spoločenský faktor), rozšírenie angličtiny a ďalších silných jazykov, napr. španielčiny (spoločenský faktor), ideológia väčšinového národa (spoločenský faktor), spoločenské normy (spoločenský faktor), konflikty (spoločenský faktor) atď.

Vonkajšie podmienky, o ktorých sa na tomto mieste nemôžem ani stručne zmieniť, môžeme v súčasnosti napriek všetkým nebezpečenstvám/hrozbám považovať skôr za priaznivé.

Na základe ukážky SWOT analýzy môžeme súhrnne konštatovať, že slovenská národnosť v Maďarsku má dobré vnútorné a vonkajšie predpoklady na to, aby pretrvala, aby si v budúcnosti zachovala svoj jazyk, aspoň jeho etnosignifikantnú funkciu, ako ho charakterizuje Miroslav Dudok. alebo slovami Slavomíra Ondrejoviča, aby ostával ešte dlho dôležitou etnosignifikatívnou zložkou tu žijúcich Slovákov.

Alžbeta Hornoková-Uhrinová

(Úryvok z úvodného referátu riaditeľky Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, ktorý odznel na konferencii Slovenčina v menšinovom prostredí II. pod názvom Najdôležitejšie faktory zachovania slovenského jazyka v Maďarsku v Békešskej Čabe 18. októbra 2007)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

.

.

.

.

.

.

..............................................................................................................................................................................

Doplnkové informácie