Open Source Content Management 
Vzhľadom na stále vyššiu mieru straty jazyka našich domácich národnostných menšín, ako aj na známu skutočnosť, že nielen národ, ale aj národnosť žije vo svojom jazyku, do centra navrhovaného systému podpôr treba postaviť činnosť napomáhajúcu zachovanie jazykov menšín.
Nasledujúci príspevok šéfredaktora Ľudových novín je v podstate skrátenou verziou materiálu, ktorý vypracoval v januári r. 2003 z poverenia Úradu pre národné a etnické menšiny v Maďarsku. „Ako by bolo možné zdokonaliť systém menšinových samospráv v rámci platných právnych noriem?“ - Pre čitateľov nášho portálu zrejme nie je úplne zbytočné a nezaujímavé načrieť do „kuchyne myšlienok“ a prípadne aj posúdiť, či to čo by sa podľa predstáv autora nasledujúcich riadkov malo pripraviť so zmenenými spôsobmi varenia, by im mohlo chutiť...
Zákon LXXVII. z roku 1993 o právach národných a etnických menšín, ktorý vychádza predovšetkým z novej právnej inštitúcie menšinových samospráv, napriek všetkým svojim slabostiam priniesol kvalitatívnu zmenu do verejného života menšín. Poslanecké zbory, pôsobiace už nie na spolkovom základe, ale vznikajúce v dôsledku volieb a z hľadiska uplatňovania menšinových záujmov, vybavené istými oprávneniami či právomocami, stelesňovali nové východisko, v určitom zmysle prísľub novej formy autonómie. V Maďarsku žijúce národné a etnické menšiny však dosiaľ neboli schopné - zväčša nie z vlastnej viny - účinne a uspokojivo plniť úlohy, ktoré naďalej stoja pred nimi v oblasti formovania demokratického verejného života a vôbec na poli samosprávnosti. Je nepochybné, že jedna z najdôležitejších príčin toho spočíva v chronickom nedostatku financií tých menšinových samospráv, ktoré majú svoje reálne spoločenské pozadie, seriózne pristupujú k svojim úlohám a chcú ich plniť.
Odborné skúsenosti z praktického realizovania menšinového zákona, ktoré sa nazhromaždili počas uplynulých rokov, jednoznačne hovoria o tom, isté dôležité prvky menšinovej samosprávnosti možno podstatne zlepšiť, oživiť a zvýšiť ich účinnosť - aj bez výraznejších úprav právnych noriem. Takýmto prvkom je aj podpora zabezpečovaná miestnym menšinovým samosprávam zo štátneho rozpočtu. Zreformovanie tejto formy podpory s orientáciou na príslušné úlohy a výkon, resp. zavedenie systému diferencovaného rozdeľovania štátnej podpory, je síce možné nejaký čas odkladať, avšak v konečnom dôsledku to bude nevyhnutné. Nový systém rozdeľovania, oveľa spravodlivejší než súčasný, zameraný na skutočné úlohy a na zabezpečenie podmienok na konkrétnu činnosť s menšinovým zacielením - prirodzene, pri zohľadnení a zužitkovaní mienky zainteresovaných činiteľov - možno vytvoriť v pomerne krátkom čase a zaviesť hoci aj v nasledujúcom rozpočtovom roku.
Menšinoví, ale aj tzv. väčšinoví politici sa stále častejšie pokúšajú vystupovať proti javu, ktorý sa dnes označuje už len ako „etnobiznis”. Žiaľ, v súčasnosti ktokoľvek a v ktorejkoľvek lokalite sa môže stať poslancom niektorej z trinástich uznávaných menšín. Znížiť, zatlačiť, minimalizovať možnosť etnobiznisu (tentoraz neberúc do ohľadu úpravu národnostného a volebného zákona) možno najúčinnejšie vytvorením takých podmienok, ktoré takmer úplne vylúčia, aby sa miestne samosprávy zakladali z čírych hmotných pohnútok alebo z postranných politických úmyslov. Cieľom je teda, aby sa jednoducho neoplatilo zakladať pseudosamosprávy, pôsobiace bez bázy, bez skutočného menšinového spoločenského zázemia, s „poslancami“, ktorí sa nanajvýš sami „spravujú”. Tým, čo poznajú naše menšinové verejné záležitosti, netreba osobitne vysvetľovať, aké morálne škody spôsobujú národnostné pseudosamosprávy, a to nielen autentickým menšinám, ale aj väčšinovej pospolitosti. Pokiaľ už pri zrode podobných tendencií bude zrejmé, že štát - doteraz, žiaľ, vedený navonok demokratickým, avšak v skutočnosti nespravodlivým a zavádzajúcim princípom „rovnostárstva” - v budúcnosti nebude podporovať takéto pseudosamosprávy nielen morálne, ale ani hmotne, potom sa dá dosiahnuť, aby sa politickí dobrodruhovia vyhýbali pôžitku z lovu v mútnych „menšinových vodách”, ktorý im už v treťom volebnom cykle zabezpečuje vreckové a základné vybavenie.
K dovŕšeniu skutočnej menšinovej samosprávnosti by značne mohla prispieť radikálna prestavba systému financovania. Je nutné, aby základ nového systému rozdeľovania tvorili, samozrejme, popri uplatňovaní zásady spravodlivosti, najmä spoločenské pozadie zastupovanej pospolitosti a v skutočnosti vykonaná práca v záujme zachovania identity (inak povedané: výkon). Teda zásadu podpory v podobe kvóty na hlavu s charakterom normatívy by bolo treba harmonizovať so systémom financovania plánovaných a splnených úloh. Vzhľadom na stále vyššiu mieru straty jazyka našich domácich národnostných menšín, ako aj na známu skutočnosť, že nielen národ, ale aj národnosť žije vo svojom jazyku, do centra navrhovaného systému podpôr je treba postaviť činnosť napomáhajúcu zachovanie jazykov menšín. Už aj preto, lebo bez upevnenia svojej jazykovej identity minority ako Ústavou MR uznaní štátotvorní činitelia sa budú môcť čoraz ťažšie hodnoverne, autenticky, aj pre väčšinovú pospolitosť prijateľným spôsobom presadzovať v záujme ochrany svojich národnostno-politických a kultúrnych hodnôt.
Rozlišovanie medzi jednotlivými miestnymi menšinovými samosprávami - prehľadné pre každú zainteresovanú stranu - aj napriek ťažkostiam rôzneho druhu je uskutočniteľné. Pravda, za predpokladu, že subjektívnym činiteľom uvoľníme priestor iba do nevyhnutnej miery, snažiac sa o čo najdôslednejšiu objektivitu. Je dôležité, aby všetky evidované údaje, resp. informácie boli čo najpresnejšie a kontrolovateľné. Oznamovanie údajov formou dotazníka či formulára by spočívalo na samopriznaní, ktoré by „kontrasignovali” príslušné splnomocnené inštancie, napríklad notár v danej lokalite, súdne zaregistrovaná a legitímnym spôsobom ako právnická osoba pôsobiaca menšinová spoločenská organizácia, prípadne celoštátna samospráva danej menšiny. Určitý kvalifikačný systém miestnych menšinových samospráv by znamenal spoľahlivé východisko nielen pri rozdeľovaní podpory zo štátneho rozpočtu, ale aj pri udeľovaní ďalších prostriedkov (pochádzajúcich od miestnych samospráv, nadácií a z iných zdrojov).
Diferencované rozdeľovanie podpory miestnych menšinových samospráv zo štátneho rozpočtu by mohlo vychádzať hoci z bodovacieho systému v rozsahu od 0 do 100 bodov. V záujme ľahšej manipulácie a z praktického hľadiska (napr. vyplácanie peňazí) v rámci bodovacieho systému by sa vymedzili štyri kategórie, počínajúc prvou od 0 do 25 bodov. Samosprávy podávajúce najlepší výkon by mohli počítať s niekoľkonásobkom súčasnej podpory, zatiaľ čo tie, ktoré by v „súťaží o body” zaostali - spolu so svojim užším i širším prostredím - by boli nútené prinajmenšom sa zamyslieť. Pokiaľ by v ich prípade nešlo o momentálny „výpadok prúdu”, ale o trvalú neschopnosť dosahovať lepšie výsledky, behom niekoľkých rokov by zákonito a doslova „vypadli”. Systém podpory orientovaný proti rovnostárstvu by vniesol do života autentických menšinových pospolitostí ďalšie oživenie. Popritom, samozrejme, si musíme byť vedomí toho, že tí, ktorí využívajú, presnejšie zneužívajú súčasnú situáciu, by ani zďaleka neprijali s nadšením nijakú zmenu, ktorá by bola jednoznačne priaznivá pre väčšinu miestnych národnostných samospráv, nehovoriac už o tzv. riadnych národnostných občanoch...
