Pilis-Szlovák

Vybral a zostavil: Imrich Fuhl


Z verejnoprávnych médií v Maďarsku prepustia okolo tisíc zamestnancov

4. marca 2011 - (tasr)

Čoskoro sa začne prepúšťanie v maďarských verejnoprávnych médiách. Podľa dnešného vydania maďarského denníka Népszabadság to v liste zamestnancom oznámil generálny riaditeľ Fondu na podporu poskytovateľov mediálnych služieb a správy majetku (MTVA) István Böröcz. Takmer 3000 zamestnancov verejnoprávnych médií v Maďarsku patrí od 1. januára organizačne pod MTVA. V maďarskej televízii MTV, v Duna TV a v maďarskom rozhlase Magyar Rádió zostalo spolu s generálnymi riaditeľmi menej ako 50 zamestnancov. Tieto inštitúcie už nevyrábajú programy, vytvárajú iba profil médií, ku ktorému rôzne programy objednávajú z fondu. Spoločné spravodajské centrum pre verejnoprávne médiá zriadili v rámci maďarskej tlačovej agentúry MTI. Predchádzajúci šéf MTVA Csaba Fazekas podľa Népszabadságu sľúbil, že každého budú aj ďalej zamestnávať, súčasne pripustil, že možno očakávať racionalizačné opatrenia. Böröcz, ktorého vymenovali nedávno, poslal zamestnancom list, v ktorom oznámil, že po preverení fungovania predchádzajúceho systému, po zistení chýb a fungovaní paralelných činností považuje reformy spojené s prepúšťaním za nutné. Podľa informácií denníka z kruhov vedenia médií by bolo potrebné prepustiť asi 1000 zamestnancov. Generálny riaditeľ MTVA sa v týchto dňoch dohodol so šéfmi jednotlivých verejnoprávnych médií, že riaditeľstvá MTV, Duna TV a Magyar Rádió čo najskôr presťahujú do sídla MTI, aby zjednodušili objednávaciu činnosť týchto médií. Súčasné sídlo MTV na ulici Kunigunda bude centrom výroby programov. Nehnuteľnosti Duna TV a Magyar Rádió zrejme ponúknu na predaj, uzatvára Népszabadság.

Slovensko a Maďarsko má prepojiť viac spojov

3. marca 2011 - (tasr)

Členovia slovensko-maďarskej zmiešanej komisie pre cezhraničnú spoluprácu, ktorá v stredu a dnes zasadala v maďarskom meste Szécsény, sa zhodli na potrebe navýšiť počet liniek autobusovej dopravy. V súčasnosti premáva zo Slovenska do Maďarska päť pravidelných medzinárodných autobusových liniek, a to do Györu, Budapešti, Rajky, Tiszaújvárosu a Mosonmagyaróváru. „Budovanie ďalších liniek v prihraničných oblastiach, ktoré majú spoločné historické tradície a vzájomné sociálne a hospodárske väzby, považujem za významný krok,” povedal v tejto súvislosti štátny tajomník Ministerstva vnútra SR Maroš Žilinka. Takýto krok by podľa jeho slov pomohol podporiť nielen rozvoj cezhraničných vzťahov, ale aj miestne ekonomiky, a tak prispieť i k znižovaniu nezamestnanosti. K zlepšeniu života na oboch stranách má prispievať aj výstavba tzv. ipeľských mostov. V súčasnosti sú vo výstavbe dva mosty v pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja v oblasti Rároša a Rárospuszty a v obciach Peťov a Szécsény. Za úspech rezort vnútra považuje aj pripojenie sa k sieti geoparkov, ktoré získalo 28 slovenských a 63 maďarských obcí. Vytvoril sa tak prvý cezhraničný geopark celosvetovej siete geoparkov UNESCO. Jeho úlohou je zachovanie a predstavenie územia z geologického, ekologického, archeologického, historického a kultúrneho hľadiska a rozvíjanie miestneho hospodárstva. Prevádzková oblasť geoparku má vplyv na životné podmienky takmer 150.000 ľudí. „Komisia bude apelovať na príslušné orgány na oboch stranách, aby podporili tento unikátny projekt prispievajúci k rozvoju cestovného ruchu a rozvoju regiónu,” dodal Žilinka.

Maďarsko stratilo dve percentá turistov

2. marca 2011 - (tasr)

V roku 2010 pricestovalo do Maďarska o 2 % menej návštevníkov ako rok predtým. V Maďarsku minuli 1,19 bilióna forintov (4,36 miliardy eur), čo je medziročný pokles o 1 %. Maďari v zahraničí minuli 658 miliárd forintov, až o 15 % menej ako v roku 2009, vyplýva z dnes zverejnených údajov maďarského Ústredného štatistického úradu (KSH). Vlani navštívilo Maďarsko 39,9 milióna cudzincov, z ktorých vyše 76 % na jeden deň. Od roku 2008 postupne rástol počet návštevníkov, ktorí v Maďarsku zostali viac dní, v roku 2010 ich bolo medziročne o 5 % viac. Počet cudzincov prichádzajúcich do Maďarska na jeden deň vlani klesol medziročne o 4 %. Vyše štvrtina jednodňových návštevníkov prišla do Maďarska zo Slovenska, 22 % z Rumunska a 19 % z Rakúska. Na nákupy pricestovalo 32 % cudzincov, najmä z Rakúska a zo Slovenska. Viacdňové cesty boli charakteristické najmä pre Nemcov a Rakúšanov. Maďari vycestovali do zahraničia v 16,3 milióna prípadoch, čo je pri jednodňových cestách pokles o 2 % a pri viacdňových o 7 %.

Maďarská filozofka kritizovala Orbána v Európskom parlamente

4. marca 2011 - (euractiv.sk)

Maďarská stredo-pravá vláda Viktora Orbána „kriminalizuje 20 rokov demokratickej tranzície tejto krajiny,“ povedala na pôde Európskeho parlamentu jedna z prominentných maďarských filozofiek. Maďarskí europoslanci ju označili za „klamárku“. Ágnes Hellerová, maďarská intelektuálka židovského pôvodu, predniesla tento týždeň na pôde Európskeho parlamentu emotívny prejav. Žiadala v ňom Európanov, aby boli v strehu pred nedemokratickými postupmi v Maďarsku pod vládou Viktora Orbána. Vystúpila na diskusii, ktorú zorganizovala skupina Zelených/EFA v EP. Hellerová, ktorá opustila Maďarsko v roku 1977 a urobila akademickú kariéru v Austrálií neskôr v USA, kritizovala maďarskú vládu za „zneužívanie svojej absolútnej legislatívnej väčšiny na zrušenie demokratických bŕzd a protiváh“. Orbánovova vláda nie je konzervatívna, ale revolučná, argumentuje Hellerová. Viktor Orbán ohlásil „revolúciu“ keď 25. apríla 2010 dostala jeho strana od voličov dvojtretinovú podporu, dodala. „Je to revolúcia, ktorá kriminalizuje 20 rokov maďarskej demokratickej tradície,“ povedala Hellerová. Poslancom zdôraznila, že nevystupuje ako politička, ale ako „liberálna intelektuálka“. Návrhom zákona, ktorý by retroaktívne považoval zvyšovanie národného dlhu za zločin, sa podľa jej slov Orbán snaží kriminalizovať bývalé vlády Ferenca Gyurcsána a Gordona Bajnaja. Na základe tohto zákona by všetci členovia bývalých socialistických vlád Maďarska mohli byť trestne stíhaní, argumentuje Hellerová. Hellerová podrobila kritike aj ďalšie zákony s retroaktívnym charakterom ako napríklad zákon o špeciálnej dani pre zahraničné firmy, alebo zákon o znárodnení súkromných penzijných fondov. Ku kontroverznému mediálnemu zákonu, ktorý sa maďarská vláda nedávno rozhodla revidovať, uviedla, že hoci legislatíva dostala požehnanie Európskej komisie, jej hlavný problém, že orgán vykonávajúci dohľad nad dodržiavaním zákona je kontrolovaný vládnucou stranou, sa nezmenil. Kým v demokratických krajinách podľa Hellerovej médiá kontrolujú vládu, zatiaľ čo Maďarsko prijala zákon, ktorý vláde dovoľuje kontrolovať médiá. Vyjadrila znepokojenie aj nad Orbánovým výrokom, že daný zákon by sa mohol stať inšpiráciou aj pre ďalšie krajiny. Prejav Ágnes Hellerovej vyvolal ostré reakcie od europoslancov blízkych Fideszu. Europoslankyňa Krisztina Morvai za stranu Jobbik nazvala Heller „klamárkou“, ktorá mlčala, keď bývalá vláda „strieľala do protestujúcich“. V roku 2006 počas osláv 50. výročia maďarského povstania proti nadvláde sovietov, maďarská polícia strieľala gumové projektily a slzný plyn do davu protestujúcich, ktorí kráčali smerom k maďarskému parlamentu. Europoslanec za Fidesz György Schöpflin zvolil miernejší tón. Snažil sa vysvetliť, že počas dvadsiatich rokov maďarskej tranzície boli v maďarskej politike prítomné dva úplne odlišné „meta-príbehy“ o udalostiach v krajine. Jeden bol stredo-ľavý, druhý bol stredo-pravý. Heller, podľa Schöpflina, bola jednoznačne prívrženec prvého z nich. Iný europoslanec za Fidesz obvinil Heller z neobjektívnosti a dodal, že „nie je kvalifikovaná“ hovoriť o Maďarsku, keďže tam už dlhé roky nežila. Predsedajúca, nemecká europoslankyňa za stranu Zelených Helga Trüpel, uvidela, že zmeny, ktoré boli vykonané na maďarskom mediálnom zákone sa europoslancom zdajú nedostatočné. Komisia podľa nej priviera oči nad skutočným problémom, ktorým je dozorná rada vykonávajúca dohľad nad mediálnym zákonom. Tú totiž celú ovláda vládna strana. Dodala, že Parlament je odhodlaný pokračovať v nátlaku v záujem ďalších úprav legislatívy. Podľa jedného z predsedov skupiny Zelených/EFA Daniela Cohn-Bendita by za pôsobnosti takého zákona ako je ten maďarský nemohol v Washington Post publikovať zistenia v afére Watergate (1970). Odhalenie novinárov, že Nixonov tím špehoval svojich politických oponentov, nakoniec viedlo k jeho rezignácií z postu prezidenta USA. Ako príklad spomenul Cohn-Bendit aj nemeckého ministra obrany Theodora z Guttenberga, ktorý 1. marca rezignoval po tom, čo priznal, že jeho doktorandská práca je plagiát. „S podobným zákonom by vláda mohla zabrániť v publikácií zistenia, že sa minister dopustil plagiátorstva,“ dodal Cohn-Bendit.

Pozadie

Voliči sa podľa Orbána vo voľbách 2010 rozhodli pre „revolúciu“. Vyjadriť to mali tým,že dali jeho strane dvojtretinovú väčšinu v parlamente. Maďarsko sa v 1. januára stalo predsedajúcou krajinou Európskej únie. Prvých šesť týždňov bolo poznačených sporom o kontroverzný mediálny zákon, ktorý prijal maďarský parlament ešte pred Vianocami. 16. februára Európska komisia privítala zmeny mediálneho zákona, ktoré sa Maďarsko rozhodlo po jej analýze súladu zákona s európskym právom urobiť. Analytici však tvrdia, že mediálny zákon je iba „špičkou ľadovca“ toho, čo sa dnes v Maďarsku deje pod vládou Fideszu. Maďarsko má v pláne prijať novú ústavu, vytvorenú jednou stranou bez vnútroštátnej diskusie. Mnohé kontroverzné zákony už boli prijaté. Ústavný súd vydal negatívne stanovisko k viacerým z nich. Vláda už medzičasom pristúpila k okliešteniu jeho právomocí.

Koaličné tance, piruety a vývrtky

2. marca 2011 - (Juraj Hrabko - Sme)

Nájsť dohodu na novele zákona o občianstve bude ťažké. Dá sa povedať, že táto úloha presahuje možnosti aj schopnosti vládnej koalície. Jediným úspechom koalície v tejto veci zatiaľ je, že predseda SMK nepovie, či už má maďarské občianstvo. Ani rozšírená koaličná pracovná skupina, ani jej lídri si opäť nedokázali poradiť s novelou zákona o štátnom občianstve. Treba pripustiť, že vzhľadom na partikulárne partajné záujmy jej jednotlivých reprezentantov to nie je naozaj jednoduchá úloha. Alebo inak  - presahuje možnosti aj schopnosti koalície. Platí to vo všeobecnosti a hlavne, keď si pripomenieme nielen reči, ale aj skutky dnešných koaličných strán z minulého volebného obdobia. Okrem niekoľkých výnimiek hlasovali proti normám vtedajšej koalície, či už tzv. vlasteneckému zákonu, jazykovému, tlačovému, o štátnom občianstve a celom rade ďalších. Dnes ich menia len kozmetickými úpravami, ale inak nechávajú v účinnosti. Pretože sa im hodia  - inak sa robí politika v opozícii a inak v koalícii. Isto, v koalícii sú teraz aj nováčikovia z SaS a matadori z KDH aj s ich starožitnou predstavou národných záujmov. Vraj keby maďarskí politici robili na slovenskom území volebnú kampaň, ohrozovalo by to naše národné záujmy, vysvetlil minister vnútra Daniel Lipšic. No o tom, akým spôsobom tu bude ktosi robiť kampaň, mítingy a iné politické estrády, rozhodujú iba príslušné orgány na Slovensku. Okrem toho, nikto iný nedokáže ohroziť slovenské národné záujmy viac ako naši straníci. Výsledky sú pritom viditeľné, nie predpokladané či virtuálne. Ako aj teraz. Správa o tom, že koalícia nepredloží návrh novej novely už na marcovú schôdzu, je skvelá. Koaliční politici, počnúc Bélom Bugárom a končiac Danielom Krajcerom alebo naopak, totiž unisono hovoria o tom, že bez dohody to nemá zmysel. Navyše, parlament odmietol návrh novely zákona o štátnom občianstve z dielne poslancov Fica, Faiča a Čaploviča. A podľa zákona mu môže byť predložený nový návrh v tej istej veci najskôr o šesť mesiacov. Teda po prázdninách. A zrejme aj po prijatí novely ústavy v Maďarsku, ktorej sa akosi nevedia dočkať. Prirodzene, o platnosti šesťmesačnej lehoty sa možno sporiť. Napríklad, že nešlo o odmietnutie novely, ale len o vyjadrenie vôle ju odmietnuť. Alebo, že nový návrh predsa nebude totožný. V poriadku. Žiadny spor však neexistuje o tom, že nie bývalá, ale súčasná koalícia je dnes priamo zodpovedná za to, že zákon, na základe ktorého krajina stráca občanov po celom svete, je stále účinný. Namiesto toho, aby ho okamžite po uchopení moci zrušila a potom  - keď už tak veľmi chce  - vymýšľala iný. Alebo dohadovala s Maďarskom bilaterálnu zmluvu  - ale vážne, a nie pokútnym spôsobom, keď o znení návrhu nevedia ani všetci koaliční lídri, ani vláda a ani parlament. Dovtedy bude pokračovať súčasný paradoxný stav. Béla Bugár spolu s SMK a Maďarskom sú za to, aby slovenskí občania nestrácali občianstvo len z dôvodu nadobudnutia druhého. A zvyšok politických strán na Slovensku je proti. Jediný úspech, ktorý v tejto súvislosti zaznamenala politika koalície, je, že predseda SMK József Berényi zatiaľ nepovie, či mu už bolo maďarské občianstvo pridelené, alebo nie. No aj jeho mlčanie obsahuje závažné otázky. Nepovie to preto, lebo maďarské občianstvo ešte nemá, alebo preto, lebo ho už má? A keď ho má, neohrozuje národné záujmy? Nemal by byť predvolaný na výsluch? Nemala by byť urobená domová prehliadka, kontrola jeho auta a chaty v prípade, keď ju vlastní? Alebo aj, keď ju nevlastní? A nemá chatu v Maďarsku? A keď chatu vôbec nemá, prečo ju nemá? A čo má, keď chatu nemá? Veru, koalíciu čaká ešte veľa práce. Kto vie, či bude mať čas aj vládnuť.

Maďarské požiadavky: nekonečný príbeh

3. marca 2011 - (Dag Daniš - hnonline.sk)

Bugárov Híd bol vo vláde opäť úspešný. Tentoraz si cez ministrov pohodlne pretlačil novelu zákona o menšinových jazykoch, ktorá má rozšíriť počet ,,dvojjazyčných obcí”. A ktorá je - priznajme si to - zlá a zbytočná. A v mnohom aj absurdná. Znižovanie kvóra pre dvojjazyčné obce vôbec nie je potrebné a opodstatnené. Maďarská komunita má na Slovensku už roky nadštandardné menšinové práva. Ich ďalšie rozširovanie je v tejto fáze umelé a násilné. Pre väčšinovú slovenskú spoločnosť je Bugárov návrh diskriminačný. Áno, ak novela prejde parlamentom, mnohí Slováci z juhu budú diskriminovaní. Totiž: ak sa má pomaly v každej obci, kde žije Maďar, zabezpečiť aj maďarský úradný styk, Slovákom to zníži šance na zamestnanie. Obce a mestá budú musieť preferovať zamestnancov, ktorí hovoria po maďarsky. Dôsledky budú absurdné. Obec, kde žije 85 percent Slovákov a 15 percent Maďarov, bude zamestnávať prevažne Maďarov. Pri 20-percentom kvóre to bolo ešte ako-tak opodstatnené. Ale pri umelo zníženej hranici to bude pre slovenské obce s drobnou maďarskou menšinou diskriminačné. Možno sa to bude priamo dotýkať aj niektorých mestských častí Bratislavy... Okrem toho, Híd pri tejto novele prejavil mimoriadne silnú dávku pokrytectva. Keď Ficova vláda presadila zákon na ochranu štátneho (slovenského) jazyka, SMK a Híd hystericky kričali, že pokuty za porušenie predpisov sú neprijateľné. Hoci sa netýkali ľudí, ale len obcí a organizácií. Dnes tí istí ,,kritici” pretlačili do novely zákona o jazykoch menšín - pokuty. Od 50 do 2 500 eur. Zaujímavý posun v myslení... Poslanci by urobili záslužnú vec, keby aj tento Bugárov zákon decente, bez kriku, uložili do koša. Ako provokáciu. A škaredý vtip.

Most zomrel. Nech žije Híd

1. marca 2011 - (Dag Daniš - hnonline.sk)

Najskôr ho vyhodili z koalície ako psa. A potom ho pozvali na Koaličnú radu... V tomto je Matovičov príbeh celkom zábavný. A úsmevná je aj celá koalícia. Keďže na pondelkové rokovanie musel prísť aj vyhnanec Matovič, Koaličná rada sa premenovala na „stretnutie pracovnej skupiny“. Za účasti premiérky, predsedu SDKÚ, lídrov vládnych strán, ministrov a - Matoviča. Bugárovi sa ešte predtým podarilo navodiť dojem, že jediným vinníkom sporu o dvojaké občianstvo a čiernym Petrom koaličnej väčšiny je Matovič. Hoci v skutočnosti je to presne naopak. Hlavným vinníkom konfliktu je už od začiatku Béla Bugár. Postoj „rebela“ Matoviča si totiž osvojili aj kľúčoví ministri, ktorí majú problém dvojakého občianstva riešiť - Lipšic a Dzurinda. Obaja spolu s väčšinou vo vláde požadujú, aby bolo tvrdo obmedzené len na tých slovenských občanov, ktorí v Maďarsku žijú alebo študujú. Rasový princíp, ktorý arogantne presadzuje Orbán, má byť nahradený bežným občianskym princípom. A s tým má vo vláde problém len Bugár, resp. Híd. Ten Híd, ktorý pred voľbami lákal voličov na projekt slovensko-maďarskej občianskej spolupráce. Bugár totiž po voľbách pochopil, že svoju umelohmotnú stranu udrží nažive len v prípade, že obetuje jej slovenský „pilier“. A prelomí maďarskú izoláciu, v ktorej ho potupne dusí Orbán. Verný spojenec SMK. Orbán Bugára vytrvalo ignoruje - ako národného zradcu. Odmieta mu podať ruku. Namiesto toho za ním poslal len bezvýznamného úradníka Fideszu so strohým odkazom. Bugár má zabojovať za Orbánov rasový zákon, má si príkladne podať žiadosť o maďarské občianstvo... A potom s ním možno Orbánov Fidesz obnoví spoluprácu. Buď Híd, alebo Most. Bugár si už vybral. A aby to tak nekričalo, náhrobný kameň Mosta zakrýva portrétom Matoviča.

Poslanec Fideszu navrhuje, aby mohli rodičia voliť za svoje deti

3. marca 2011 - (sita)

Poslanec maďarského parlamentu za vládnu stranu Fidesz premiéra Viktora Orbána navrhol úpravu volebného zákona, ktorou by získali rodičia volebné právo aj za svoje neplnoleté deti. Plán poslanca Józsefa Szájera sa však medzi politikmi stretáva skôr s odmietavými reakciami. Najnovšie ho odmietol aj predseda parlamentu László Kövér. Ako povedal pre posledné číslo týždenníku Heti Válasz, takéto opatrenie by diskriminovalo bezdetných občanov a je „v demokracii neakceptovateľné”. Kövér sa vyjadril aj k nedávnemu prejavu predsedu krajne pravicovej strany Jobbik Gábora Vonu, ktorý na pôde parlamentu ostro útočil na rómsku menšinu a vzbudil tým v časti spoločnosti rozhorčenie. Kövér však tvrdí, že na parlamentnej pôde sa smú prejavovať aj takéto názory, za predpokladu, ak rečník nepodnecuje k neznášanlivosti. „Odmietam hrať v parlamente rolu učiteľa alebo cenzora. Bol som si istý, že Vonov prejav vyvolá adekvátnu reakciu. A skutočne - premiér vyhlásil, že tento prejav bol neprijateľný,” hovorí Kövér.

Zisk maďarskej OTP Bank v 4. kvartáli klesol

4. marca 2011 - (sita)

Čistý zisk maďarskej OTP Bank v štvrtom kvartáli 2010 klesol na 17,18 mld. maďarských forintov (HUF) z 20,28 mld. HUF v rovnakom období predchádzajúceho roka. Hospodárenie banky negatívne zasiahla mimoriadna daň zo zisku finančných spoločností, ktorú maďarská vláda zaviedla od roku 2010 v rámci opatrení na zníženie rozpočtového deficitu. Zisk banky pred zdanením v štvrtom kvartáli medziročne vzrástol o 56 % na 38,56 mld. HUF. Banka ďalej v piatok uviedla, že zahraničné dcérske spoločnosti vytvorili v minulom roku zisk v celkovej hodnote zhruba 17 mld. HUF, čo zmiernilo dopady bankovej dane a slabšieho zisku z operácií na domácom trhu. Napriek náznakom zotavenia ekonomiky banku naďalej zaťažovali rezervy na problémové úvery, ktorých hodnota v priebehu roka 2010 vzrástla o 11 % na 273,14 mld. HUF. Maďarská OTP Bank podniká v Rusku, na Ukrajine, v Bulharsku, Rumunsku, Chorvátsku, Srbsku, Čiernej Hore a na Slovensku. OTP Banka Slovensko pôsobí na slovenskom trhu od februára 1992, vtedy ešte pod názvom Investičná a rozvojová banka. Maďarská OTP Bank sa stala majoritným vlastníkom OTP Banky Slovensko v apríli 2002.

Moody's vidí v plánoch Orbána riziká

4. marca 2011 - (tasr / bloomberg)

Plán konsolidácie verejných financií, ktorý maďarská vláda predstavila tento týždeň, podporuje súčasný úverový rating krajiny na úrovni Baa3, čiže jeden stupeň nad špekulatívnym pásmom. Uviedla agentúra Moody's a zároveň Maďarsku potvrdila negatívny výhľad ratingu. Moody's vidí dve hlavné riziká v pláne maďarskej vlády. Prvým je neistota, čo sa týka schopnosti a ochoty kabinetu uskutočniť opatrenia potrebné na stlačenie verejného dlhu krajiny, ktorý sa momentálne pohybuje okolo úrovne 80 % hrubého domáceho produktu (HDP) pod 65-70 % HDP do roku 2014, a rozpočtového schodku na 2,2 % HDP do roku 2013. Druhým je neistota v súvislosti s očakávaným rastom ekonomiky. Negatívny výhľad odráža práve tieto neistoty. Moody's bude preto naďalej monitorovať rizikové faktory. Na otázku, či by agentúra mohla Maďarsku rating ešte znížiť, analytik Dietmar Hornung odpovedal, že v prípade výrazného zhoršenia situácie, či už v oblasti úverov, ekonomického rastu alebo stavu verejných financií, k tomu môže dôjsť. Moody's vlani v decembri znížila rating Maďarska tesne nad úroveň špekulatívneho pásma pre kontroverzné kroky budapeštianskej vlády. Kabinet Viktora Orbána sa totiž namiesto dlhodobých úsporných opatrení rozhodol stlačiť schodok verejných financií zavedením krátkodobých mimoriadnych daní pre najziskovejšie sektory.

Orbánovo upratovanie vo financiách udržuje rating

4. marca 2011 - (tasr)

Plán konsolidácie verejných financií maďarskej vlády, podporuje súčasný úverový rating krajiny. Rating je teraz na úrovni Baa3, čiže jeden stupeň nad špekulatívnym pásmom. Uviedla agentúra Moody's a zároveň Maďarsku potvrdila negatívny výhľad ratingu. Moody's vidí dve hlavné riziká v pláne maďarskej vlády. Prvým je neistota, čo sa týka schopnosti a ochoty kabinetu uskutočniť opatrenia potrebné na stlačenie verejného dlhu krajiny, ktorý sa momentálne pohybuje okolo úrovne 80 % hrubého domáceho produktu (HDP) pod 65-70 % HDP do roku 2014, a rozpočtového schodku na 2,2 % HDP do roku 2013. Druhým je neistota v súvislosti s očakávaným rastom ekonomiky. Negatívny výhľad odráža práve tieto neistoty. Moody's bude preto naďalej monitorovať rizikové faktory. Na otázku, či by agentúra mohla Maďarsku rating ešte znížiť, analytik Dietmar Hornung odpovedal, že v prípade výrazného zhoršenia situácie, či už v oblasti úverov, ekonomického rastu alebo stavu verejných financií, k tomu môže dôjsť. Moody's vlani v decembri znížila rating Maďarska tesne nad úroveň špekulatívneho pásma pre kontroverzné kroky budapeštianskej vlády. Kabinet Viktora Orbána sa totiž namiesto dlhodobých úsporných opatrení rozhodol stlačiť schodok verejných financií zavedením krátkodobých mimoriadnych daní pre najziskovejšie sektory.

Ratingové agentúry sú voči Maďarsku zaujaté, sťažuje sa minister

3. marca 2011 - (sita)

Ratingové agentúry odmietajú neštandardné opatrenia maďarskej hospodárskej politiky, pretože sú zaujaté v prospech bánk a dôchodkových fondov, vyhlásil maďarský minister hospodárstva György Matolcsy. Vzhľadom na to, že agentúry počas krízy stratili dôveryhodnosť, však ich rozhodnutia už nemajú negatívny vplyv na maďarskú menu ani akciový trh, povedal Matolcsy v rozhovore pre štvrtkové vydanie rakúskeho denníka Der Standard. Tri hlavné svetové ratingové agentúry (Standard & Poor's, Moody's Investors Service a Fitch) znížili hodnotenie Maďarska až na pokraj špekulatívneho pásma po tom, čo vláda v Budapešti minulý rok oznámila sériu neštandardných jednorazových opatrení vrátane faktického zoštátnenia súkromných dôchodkových úspor v hodnote zhruba 14 mld. USD. „Ratingové agentúry sú zvláštne. Počas krízy stratili dôveryhodnosť, pretože ich prognózy boli chybné ... Neuznávajú naše neortodoxné opatrenia, pretože stoja na strane bánk a dôchodkových fondov,” tvrdí maďarský minister hospodárstva. Na otázku, či Maďarsko stále má záujem o vstup do eurozóny, Matolcsy uviedol, že prijatie eura si nevie predstaviť skôr ako v roku 2020.

Ako rodí Orbán

1. marca 2011 - (Peter Schutz - Sme)

V predvečer promócie „Orbánovho balíčka“, ktorý bol vyzvonený a odložený už asi šesťkrát, napísal analytický inštitút GKI toto: „Kurz forintu a rizikové prirážky teraz visia len na tom, či sa po deväťmesačnom tehotenstve konečne zrodí jeden dôveryhodný, realizovateľný a rozumný hospodársky program.“ Ak tento základný rámec sedí, tak prenosené dieťa, vymodlené finančnými trhmi a strážcami deficitov v Bruseli, veľmi zdravo nevyzerá. Minister Matolcsy, zastupujúci Orbána, (ten oznamuje len dobré správy), síce tentoraz ukázal, kde plánuje ušetriť najprv 550 (2012) a potom 900 miliárd forintov (2013 - 2014), no konkrétnosti opäť zostal dlžný. Môžete vyhlásiť, že napríklad na verejnej doprave usporíte 60 miliárd, no keď sa držíte prísahy, že sa nezruší ani jeden spoj, tak uveriť je zložité. Čísla by tentoraz už boli, i čo sa týka dôchodkov, školstva či zníženia dotácií na lieky, ale tie „štrukturálne reformy“ zostávajú naďalej zatemnené. Na rozdiel od rizík plánu, ako sú napríklad výnosy z bankovej dane, zrážka s farmaceutickým priemyslom či otázka, kam sa podejú „uschopnení“ invalidní dôchodcovia, ktorých chcú hromadne „prehodnocovať“. Jednorazové zníženie štátneho dlhu na 75 percent HDP je gesto trhom, ktorým je azda jedno, že na redukciu o sedem percent pôjdu dve tretiny znárodnených dôchodkov. Tretia tretina sa preje. Objem balíčka je dostatočný na prvý dojem a podľa toho trhy zrejme aj zareagujú. Avšak minimum detailov a závislosť od túžob typu zvýšenie zamestnanosti o 300-tisíc do troch rokov predurčujú forintu i celému Maďarsku dobrodružnú budúcnosť.

Maďari sa dostali do rumunskej vlády

3. marca 2011 - (tasr)

Dve politické strany sa dohodli na podpise novej koalície s rumunskou vládou. Snažia sa tak posilniť svoje postavenie voči opozícii pred voľbami, ktoré sa budú konať v roku 2012. Demokraticko-liberálna strana (PD-L) vedená premiérom Emilom Bocom sa dnes dohodla na spolupráci so stranou zastupujúcou záujmy etnických Maďarov a s treťou stranou založenou vzbúrenými opozičnými zákonodarcami. Koalícia vyhlásila, že takáto spolupráca oživí rast Rumunska postihnutého hospodárskou krízou a vytvorí viac zamestnaneckých miest. Tento krok prichádza po tom, čo tri opozičné strany vytvorili úniu zameranú na „odstránenie” nepopulárnej centristickej vlády, ktorú obviňujú z tvrdých ekonomických opatrení a posluhovania prezidentovi Traianovi Basescovi. Výmenou za podporu žiada strana etnických Maďarov väčšie práva pre 1,4 milióna Maďarov žijúcich v Rumunsku.

Orbánovo nechcené dieťa

2. marca 2011 - (Peter Morvay - Sme)

Máločo dokazuje tak jasne, že stabilizačný balíček maďarskej vlády je skôr o škrtoch než o reformách, ako to, že ho ľudu neoznámil sám Viktor Orbán, ale dvaja jeho podržtaškovia vo funkcii ministrov. Jeden bloger to prirovnal k situácii, keby Churchill na začiatku vojny národu nepredniesol svoj slávny prejav burcujúci k boju, ale povedal by len niekoľko viet o tom, ako dobre bude po vyhranej vojne a potom mikrofón odovzdal svojmu ministrovi, aby ten pohovoril niečo o krvi a slzách. To je zhruba rozdiel medzi štátnikom a populistickým politikom. Orbánova neochota postaviť sa jasne za „reformný balíček“ je jedným z dôvodov, prečo trhy prijali plány na znižovanie zadlženia a deficitu skepticky. Nápadný dištanc totiž slúži aj tomu, aby bolo pre Orbána jednoduchšie dištancovať sa od celého plánu a potopiť ho, ak by príliš škodil jeho popularite. Paradoxne je pritom v utorok prednesený plán to najrozumnejšie, či dokonca jedna z veľmi mála rozumných a užitočných vecí, čo zatiaľ Orbánova vláda dokázala vyprodukovať. Ak by sa uskutočnil, stále by to síce neboli hlboké „štrukturálne reformy“, o ktorých hovorí vicepremiér Navracsics, ale v každom prípade krok správnym smerom. Ktorý mal prísť už v lete minulého roku. Len by vtedy bolo ešte viac nápadné, že vláda Fideszu robí presne to, čo z opozície vytýkala predchádzajúcim vládam, a proti čomu podporovala demonštrácie a referendá. Možno len dúfať, že opozícia teraz nepôjde najpohodlnejšou cestou a nebude orbánovcom len otĺkať o hlavy všetky ich predchádzajúce výroky. Maďarsko totiž reformy, ktorých prvým krokom by Orbánov balíček mohol byť, nutne potrebuje. Nezávisle od toho, kto ich uskutoční.

Pohodlné zámienky

28. februára 2011 - (Peter Morvay - Sme)

Maďarský minister zahraničia Martonyi minulý týždeň zopakoval stanovisko Budapešti, že Bratislava musí zmeniť svoj zákon o občianstve, aby bolo možné ďalej rokovať. Slovenský návrh medzištátnej zmluvy o dvojakom občianstve však zároveň označil za „zjavne neprijateľný a nerokovateľný”. V podstate tým priznal, že je neschopnosť slovenskej vládnej koalície zmeniť zlý Ficov zákon len zámienka a že Budapešť o žiadnom zmysluplnom slovenskom návrhu nebude rokovať nezávisle od toho, čo Bratislava urobí alebo neurobí. Návrh zmluvy totiž pravidlá maďarského občianstva mení v jedinom podstatnom bode: jeho získanie by aspoň formálne viazala na trvalý pobyt v Maďarsku. Čo by bola zmena k dobru a smerom k európskym zvyklostiam. Touto zmenou by však Orbánov Fidesz prišiel o možnosť masového náboru nových voličov a tým je možnosť dohody z jeho strany zabitá. Neumožňujú ju vnútropolitické a mocenské záujmy vládnucej strany. To isté platí aj na Slovensku. Vicepremiér Chmel má čiastočne pravdu, že Orbánovo dvojaké občianstvo sťažuje prijatie zákona o jazyku národnostných menšín. Sťažuje ho však len v tom, že na Slovensku posilňuje strach z Maďarov a odporcom zákona poskytuje pohodlnú zámienku. Žiadne zmeny v prospech menšín a smerom k európskym zvyklostiam by však nepodporili, ani keby Orbán nelovil voličov v susedných krajinách. Rozširovaniu práv menšín i zmene Ficovho zákona bránia vnútropolitické a mocenské záujmy slovenských strán vrátane koaličných kresťanských demokratov. Kroky druhej strany, nech sú akokoľvek zlé, sú na oboch brehoch Dunaja najmä vítanou zámienkou pre vlastný nacionalizmus.

Most-Híd bude vysvetľovať ľuďom, že byť príslušníkom menšiny je dobré

27. februára 2011 - (tasr)

Strana Most-Híd bude v máji vysvetľovať ľuďom najmä z menšinových oblastí, že byť príslušníkom národnostnej menšiny je dobré. Kampaň zorganizuje v súvislosti s májovým sčítaním ľudu. Pre TASR to potvrdila hovorkyňa strany Nora Czuczorová. „Ústrednou myšlienkou kampane je poukázanie na fakt, že príslušnosť k národnostnej menšine je plusom a je obohacujúca tak pre jednotlivca, ako aj pre širšiu komunitu či spoločnosť,” priblížila s tým, že kampaň bude prebiehať predovšetkým v regiónoch, kde žijú menšiny. „Napríklad maďarská, rusínska či rómska,” poznamenala. Kampaň bude mať podľa jej slov aj vysvetľujúcu časť k samotnému sčítaniu. „Komunikačnými formami budú letáky, inzeráty a billboardy, plagáty, ktoré budú v troch jazykoch. V maďarčine, rusínčine a rómštine,” doplnila. Bugárovci okrem vlastnej kampane finančne podporujú turné Tanečného divadla Mladé srdcia k sčítaniu ľudu. Uskutoční sa od 15. marca do 15. apríla. „Programom 'Listy' budú oslovovať občanov patriacich k národnostným menšinám na juhu a východe Slovenska. Program zdôrazňuje význam a hodnotu národných tradícií jednotlivých menšín,” uviedla Czuczorová. Sčítanie sa uskutoční v čase od 13. mája do 6. júna. V zmysle zákona ja každý občan povinný sa na ňom zúčastniť.

SNS: Zákony v rozpore s národnoštátnymi záujmami sú dočasné

3. marca 2011 - (sita)

Slovenská národná strana podľa podpredsedu strany Rafaela Rafaja považuje zákony v rozpore s národnoštátnymi záujmami za dočasnú legislatívu. Ako vyhlásil dnes Rafaj na tlačovej besede, novela zákona o štátnom občianstve, štátnom jazyku, zákon o používaní jazykov národnostných menšín považuje SNS za protiústavné a „po predčasných parlamentných voľbách“ dôjde k ich zmene do súčasnej podoby. Dodal, že v koaličnom kotle to vrie a bod varu bude dosiahnutý koncom tohto roka. Termín predčasných volieb bude v roku 2012 niekedy od marca do júna alebo na jeseň budúceho roka v septembri alebo októbri. Stranu Most-Híd Rafaj obvinil, že je skutočným mostom, ale pre pochod maďarskej iredenty na Slovensko. Za zradu slovenských záujmov označil handlovanie slovenských vládnych strán s Mostom-Híd o znížení kvóra na používanie jazykov menšín. „Podstatná otázka je za čo? Občanov by viac zaujímalo riešenie ekonomických otázok, ako sú vysoká nezamestnanosť, ceny benzínu, drahé potraviny,“ uviedol. Podľa neho namiesto riešenia ekonomických otázok vláda ponúka zákony o štátnom jazyku, jazyku menšín, občianstve. „Vládny zlepenec visí na troch šnúrkach. Mostu-Híd, obyčajných poslancov a spoza rohu vykukuje výťahová strana,“ vyhlásil. Rafaj avizoval, že SNS pripravuje podanie jazykového zákona na Ústavný súd SR. Tento zákon má podľa neho množstvo protiústavných prvkov. „Podľa ústavy je štátnym jazykom slovenský jazyk, teda vo verejnom styku je používaný všade a nemôžu ho iné jazyky na základe iných zákonov nahradzovať. To je vytláčanie štátneho jazyka. Máme tu zjavnú ujmu pri používaní štátneho jazyka,“ upozornil Rafaj v súvislosti s návrhom zákona o používaní jazykov národnostných menšín, ktorý v stredu schválila vláda. Podľa neho je neprípustné používanie jazyka menšiny v štátnej správe. „To negarantujú žiadne európske normy,“ dodal.

Nie zlá správa

1. marca 2011 - (Peter Javůrek - Pravda)

Vládna koalícia sa nedokáže dohodnúť na spoločnom postupe pri dvojakom občianstve. Predloženie príslušnej novely zákona sa odkladá. Paradoxne to vôbec nie je zlá správa. Vôbec to nie je zlá správa pre koalíciu. Najhorší zo všetkých býva totiž taký postup, že niekto niečo navrhne a ihneď sa to pokúša pretlačiť cez Národnú radu, pričom sa ostatným vyhráža koaličnou zmluvou. Koalícia (SDKÚ) si ho vyskúšala pri voľbe generálneho prokurátora. Vieme, s akým výsledkom. Podobný prístup v prípade novely o občianstve hrozil vo februári zablokovaním parlamentu a po vyhodení Igora Matoviča z klubu SaS odsunutím vlády do menšinového postavenia. Odklad na neurčito nemusí byť zlou správou ani pre Bélu Bugára. Ten síce nedosiahol svoje, pretože proti nemu stojí väčšina v podobe KDH, SDKÚ a SaS, ale zatiaľ ho nikto ani nenúti ustúpiť. Je jasné, že práve na Bugárove ústupky či kompromisy čaká mimoparlamentná SMK, aby ich využila pre kampaň proti „zradcom Maďarov” z Mostu - Híd. No a do tretice to nie je zlá správa pre Slovensko. Je pravda, že pre neschopnosť koalície dohodnúť sa naďalej platí zákon, ktorý prijala bývalá Ficova vláda. A pravdou zostáva, že trestať ľudí odnímaním slovenského štátneho občianstva určite nie je dobrý spôsob, ako si vynucovať ich lojalitu. Lenže aké sú alternatívy? Vecnou alternatívou môže byť, samozrejme, návrh, aby sa uznanie druhého občianstva spájalo s podmienkou, aby mal žiadateľ na krajinu dokázateľné väzby - pobyt, práca, rodina. To sú totiž podmienky, ktoré sú inak úplne bežné a ktoré Orbánov čisto etnický zákon o občianstve neobsahuje. V takomto prípade by slovenský zákon vlastne suploval nedostatky toho maďarského (zámerné nedostatky). Lenže táto vecná alternatíva je momentálne politicky nepriechodná pre hru, ktorú musí hrať Bugár. Pričom v tejto súvislosti je jedno, či len musí, alebo aj chce. V prospech rozumnej zdržanlivosti hovorí aj to, že i keď zostávame kritickí k tomu stále platnému „Ficovmu zákonu”, faktom je, že zatiaľ nespôsobil žiadnu katastrofu. Napokon nie tak dávno aj expremiér Robert Fico vyhlásil, že pri jeho prijímaní podcenil vzťah menšinových Maďarov k Slovensku. Veriť tomu nemusíme, pretože vieme, že vzťah jeho vlády k menšinám nebol otázkou podceňovania, ale bol daný prítomnosťou SNS. Ruka v ruke s nacionalistickým krídlom Smeru. Ale či už úprimnosti jeho sebareflexie veriť budeme, alebo nebudeme, je to aspoň čosi, s čím sa dá pracovať o poznanie ľahšie ako s maďarofóbnymi výlevmi Ficových niekdajších ministrov. Koalícia sa teda zatiaľ nedohodla. Ale naozaj zlé správy by vyzerali inakšie.

Odložiť na neskôr

27. februára 2011 - (Peter Javůrek - Pravda)

Večná dilema: keď parlament dlho nezasadá, na jazyk sa tlačia slová o sakramentsky dobre platených parazitoch. Lenže keď zasadá, v súlade s prastarým bonmotom si nikto nemôže byť istý svojím majetkom a životom. Je ešte tretia možnosť: parlament by aj zasadal, no je iba malá šanca, že sa k niečomu dopracuje. Jediným úžitkom takých rokovaní býva akurát poznanie, že koaličná väčšina, ktorá by za normálnych okolností cez parlament pretláčala svoju politickú vôľu, je v rozklade. Ktorá z uvedených možností platí pre súčasnosť? Národná rada sa má na svojej riadnej schôdzi zísť až 22. marca. Zdá sa to neskoro, lenže nie je. Podľa všetkého bude marcová schôdza prehliadkou problémov, ktoré zmietajú vládnou koalíciou. Najviditeľnejšími z nich sú zákony o používaní jazykov etnických menšín a o štátnom občianstve. V oboch prípadoch je koalícia rozdelená na Most - Híd na jednej strane a KDH na druhej strane. SDKÚ sa ocitla kdesi v strede, v úlohe tvorcu kompromisov. Áno, ešte je tu SaS, no pozíciu tejto strany najlepšie charakterizuje veta: Nám je to v podstate jedno. Problém spočíva v tom, že nech by SDKÚ prišla s hocijakým kompromisom, s veľkou pravdepodobnosťou nepochodí. V prípade zákona o jazyku menšín totiž časť KDH nehovorí „hľadajme nejaké vhodné číslo medzi 20 a 10”, ale „nechajme súčasných 20 a hotovo”. V prípade občianstva je zasa pozícia časti Mostu „bez sankcií a bez podmienok”. To nie sú prípady, v ktorých by bolo možné nejako licitovať o percentá či o podmienky. To sú skôr situácie, v ktorých sa väčšinou dá urobiť jediné  - odložiť to, odsunúť na neskôr. Práve to sa však dosť dobre nedá. Maďarská vláda nateraz odmieta rokovať o návrhu medzištátnej zmluvy, ktorá by upravovala občianstvo. V platnosti je zatiaľ ešte stále náš kontrazákon prijatý bývalou vládou, ktorý sa jej nasledovníčka zaviazala zmeniť. A do parlamentu smeruje návrh, na ktorom sa vláda (respektíve jej parlamentná koalícia) nedokáže zhodnúť. Pokiaľ ide o menšinové jazyky, tam zase delikátna politická pozícia Mostu (SMK, ktorá stojí obďaleč a teší sa aj na to najmenšie zaváhanie) nedovoľuje ustúpiť či dokonca priznať nepriechodnosť jeho návrhu. Navyše všetky pracovné skupiny, ktoré sa koalícia chystá na budúci týždeň zvolávať, osudovo závisia od vôle Obyčajných ľudí. Tí sa podľa všetkého rozhodli vyhnať svoju cenu na maximum. Okrem toho, že blokujú zmenu zákona o občianstve i zákona o menšinových jazykoch, výhrady majú aj k privatizácii teplární. A pokiaľ sa v tomto pridajú k opozičnému Smeru, ktorý požaduje mimoriadnu schôdzu Národnej rady, čo im koalícia môže urobiť? Dá im kľačať na hrachu? Parlament nezasadá, ale aj keby zasadal, veľa by toho teraz nenarobil. Štandardné riešenie  - odložiť sporné body na neskôr  - vládnej koalícii nepomôže. Alebo sa dá „odložiť na neskôr” vládnutie?

Rázny pochod po nábreží

26. februára 2011 - (Paul Lendvai - Sme)

Paul Lendvai je rakúsky novinár.

Dlhoročný moderátor rakúskej verejnoprávnej televízie ORF.

V slovenskom preklade mu vyšla kniha Na čiernej listine.

Problém Maďarska nie je vo vzťahu k Európe, ale k vlastným dejinám. Vládna strana Fidesz roky nechávala voľný priebeh protižidovskej nenávisti. Nerobí nič pre to, aby ju stlmila.

Jedno percento

Maďarsko má najväčšiu židovskú obec v strednej a východnej Európe. V Budapešti podľa rôznych odhadov žije osemdesiat- až stotisíc Židov, jedno percento celkového obyvateľstva. Najväčšia a najkrajšia synagóga kontinentu v strede mesta, ktorú v roku 1859 postavil Rudolf Förster a po druhej svetovej vojne ju nákladne zrenovovali, je na Dohány utca, a v každom ročnom období je jednou z hlavných turistických atrakcií. Tu sa tiež začína niekdajšia židovská štvrť, kam na každoročnú letnú židovskú slávnosť chodieva aj plno nežidovských hostí. Pravicovo-konzervatívna, národná a dôrazne kresťanská vláda Viktora Orbána, ktorá má v parlamente dvojtretinovú väčšinu, nedávno avizovala ochotu pokračovať vo finančnej podpore židovských inštitúcií. Koncom januára na stretnutí s hlavnými zástupcami Európskeho židovského kongresu v Bruseli premiér zdôraznil, že jeho vláda vystupuje proti prejavom, ktoré porušujú ľudskú dôstojnosť či hanobia židovstvo. Na rozdiel od narastajúceho antisemitizmu v európskych krajinách sa v Maďarsku údajne všeobecná politická nálada aj voči židovstvu v porovnaní s predchádzajúcim obdobím zlepšila. Vzhľadom na podobné vyhlásenia nečudo, keď dnes aj umiernení prívrženci vládnucej strany Fidesz reagujú - podľa temperamentu - s prekvapením, podráždene či zúrivo, že priatelia či návštevníci zo zahraničia zavedú reč na množstvo správ o protirómskych, rasistických a antisemitských tendenciách v Maďarsku. Zoči-voči negatívnej mediálnej odozve na maďarské predsedníctvo EÚ prebieha centrálne riadená kampaň pravicovo-konzervatívnych a pravicovo-radikálnych novín, televízií a rádií proti domácim a zahraničným kritikom. Za „skreslený obraz“ Maďarska môžu agenti zahraničného finančného kapitálu, čo chcú všetko skúpiť, a najmä domáci maďarskí zapredanci prevažne židovského pôvodu, ktorí doma aj v zahraničí vedome zavádzajú cudzích novinárov.

Dva obrazy

Odjakživa je tu priepastný rozpor medzi oficiálnym, takmer idylickým obrazom seba - Maďarov ako národa hrdinov a obetí, a skutočnosťou, včerajšou aj dnešnou. Maďarský historik György Ránki poukazuje na to, že nikde vo východnej Európe sa Židia tak neidentifikovali s nejakým národom ako práve v Maďarsku. Preto bola tragédia maďarského židovstva (560 000 ich vyvraždili v rokoch 1944 a 1945) aj tragédiou maďarstva. Maďarskí Židia boli, podobne ako Židia v Nemecku, priam zbláznení do Maďarska. Tento vzťah lásky však - tak v Nemecku, ako aj v Maďarsku - stál na tom istom osudnom omyle: zostal jednostranný. S pádom rakúsko-uhorskej monarchie padol aj pakt medzi politickou elitou liberálnej šľachty a Židmi lojálnymi k štátnej idei Maďarska. Historik Oszkár Jászi to vysvetľuje: Maďari už nepotrebovali pomoc Židov v boji proti národnostiam, tá už nebola potrebná a vítaná, a aj preto sa verejná mienka radikálne zmenila. V trupe bývalého maďarského územia už odrazu nežili menšiny, ale židovská stredná trieda konkurujúca kresťanskej strednej triede, pozostávajúcej zo schudobnenej drobnej šľachty a množstvu utečencov z nástupníckych štátov. Namiesto národnostného strašiaka nastúpil židovský strašiak. Napokon, nikde v strednej a stredo-východnej Európe neodvliekli Židov na smrť tak rýchlo ako v Maďarsku: sedem týždňov po vstupe nemeckých vojsk bolo vypravených 147 vlakov do Osvienčimu so Židmi žijúcimi mimo Budapešti. A nespočetné dokumenty potvrdzovali širokú kolaboráciu väčšiny obyvateľstva a štátneho aparátu aj pri masovom rabovaní židovského majetku. Veľký maďarský mysliteľ István Bibó už v štyridsiatom ôsmom písal o „hrozivom obraze chamtivosti, bezhraničnej zákernosti a vypočítavej snaživosti veľkej časti spoločnosti“. A desaťročia komunistického režimu, ktoré vyprázdnili akékoľvek etické a morálne normy, politikou kolektívnej amnézie vytvorili zdanlivo vyrovnanú súvahu utrpenia. No pocity veľkej väčšiny Maďarov, tých, čo schvaľujú nacionalistický, klerikálny kurz súčasnej vlády, a príslušníkov maličkej židovskej obce tvorenej bez výnimky potomkami ľudí, ktorí prežili holokaust, sú diametrálne odlišné. Rumunský spisovateľ nemeckého pôvodu Richard Wagner právom nedávno zdôrazňoval, že vo východnej Európe sa do debaty o minulosti dostali len komunistické zločiny: „Jadrom problému Východoeurópanov nie je vzťah k Západu, ale k vlastným dejinám.“ A to platí aj, ba možno najmä o Maďarsku. Množstvo prieskumov z minulých rokov potvrdzuje konštatovanie Pétera Nádasa, ktoré vyslovil už pred siedmimi rokmi - o „manželskom zväzku medzi horthyizmom a kádárizmom“ v maďarskej spoločnosti a politike. Nostalgické spomínanie na istotu a skromný, no predsa len blahobyt komunistickej éry ide ruka v ruke v nediferencovaným odsúdením výdobytkov demokracie od pádu režimu. To vytvára klamlivý obraz „socializmu bez komunistov a kapitalizmu bez súkromného vlastníctva a konkurencie“.

Šesťdesiat topánok

Znovu vychádzajú knihy, čo v rokoch 1920 až 1944 propagovali nenávisť k Židom. Ponúkajú ich v budapeštianskych obchodoch reťazca kníhkupectiev Skitia aj s nálepkou a odznakom veľkého Uhorska a pravicovo-radikálne noviny im robia reklamu. Nejde však len o názory, ale aj o otvorené rasistické štvanie a jeho znepokojivé účinky. Radikálne pravicová, otvorene protirómska a protižidovská internetová stránka kuruc-info má denne podľa dôveryhodných odhadov vyše stotisíc návštevníkov. Neďaleko od miesta, kde v Budapešti v zime 1944 horthyovské šípové kríže postrieľali tisícky Židov a ich telá pohádzali do Dunaja, stojí dnes na pamiatku šesťdesiat bronzových topánok. Minulý rok do týchto topánok niekto povkladal odrezané prasacie nohy. V jednej obci vo východnom Maďarsku pred časom napriek protestom a usvedčujúcim správam vymenovali za riaditeľa miestnej školy učiteľa, ktorý sa predtým „pre zábavu“ nechal fotografovať v uniforme SS a na internete sa zabával na tému holokaust. Učí dejepis. Jeho kolegovia novinárom povedali, že ich do toho nič, čo dotyčný robí vo voľnom čase. Zato riaditelia stredných škôl, ktorí si trúfli zakázať nosenie školských kapucní či polokošieľ s nacionalistickými, či radikálne pravicovými symbolmi, boli terčmi útokov radikálno-pravicových novín či internetových portálov a to aj s menami, fotografiami a adresami. Od známych a priateľov v Budapešti čoraz viac počúvam, že ich deti či vnúčatá sú konfrontované s rasistickými učiteľmi či spolužiakmi, respektíve svedkami takýchto incidentov voči rómskym alebo židovským deťom. Posledné voľby potvrdili nezadržateľný postup radikálnych pravičiarov, predovšetkým medzi mládežou. Takmer každý štvrtý z osemnásť- až dvadsaťdeväťročných alebo takmer každý piaty z tridsať- až tridsaťdeväťročných hlasoval za krajne pravicový Jobbik, ktorý je v parlamente zastúpený štyridsiatimi siedmimi hlasmi. Odhaduje sa, že približne 40 percent študentov histórie zastáva antisemitské názory. Nezávislý výskumný ústav Political Capital v týchto dňoch potvrdil „v medzinárodnom rámci nebývalú mieru nárastu“ počtu sympatizantov extrémnej pravice, zdvojnásobenie z desiatich na dvadsaťjeden percent v rokoch 2002 až 2009. Aj to všetko je dôsledok totálneho zlyhania socialistických vlád podporovaných liberálmi (v rokoch 2002 - 2010) a prudkého obratu médií doprava a to tlačených aj elektronických. Sporný mediálny zákon by výsostné interpretačné právo nacionalistov na deväť rokov zabetónoval.

Dvadsať rokov

Nedávno prebehla nenávistná a už nepokryte antisemitská kampaň, ktorá vzbudila medzinárodné pobúrenie, proti najvýznamnejším maďarským umelcom, spisovateľom a vedcom. Svetoznámy klavirista András Schiff, dirigent Ádám Fischer, filozofka Ágnes Hellerová, spisovateľ György Konrád sú tu považovaní za kozmopolitno-liberálnych okydávačov vlasti, pretože národ, ktorý ich, ale aj ich predkov prijal, diskreditujú lživými a neopodstatnenými obvineniami z rasizmu, nacionalizmu a antisemitizmu. Ako trefne poznamenal András Schiff, luza, ktorá má momentálne slovo, má veľké šťastie, že len málo pozorovateľov v Európe rozumie po maďarsky. Keby si napríklad prečítali článok zakladajúceho člena Fideszu (a Orbánovho priateľa) Zsolta Bayera, po celom kontinentne by prepuklo pobúrenie, k akému dochádza len zriedka. Dve desaťročia po páde starého režimu je v Maďarsku masívny, znepokojujúci, takmer nekódovaný antisemitizmus. To všetko vytvára v židovskej komunite atmosféru strachu a pocitu vytesnenosti. Ani Viktor Orbán, ani nikto z jeho blízkych spolupracovníkov doteraz verejne nevyzval protižidovských a protirómskych štváčov, aby sa krotili. Je najvyšší čas to urobiť. Keď bude Viktor Orbán mlčať, aj to bude čosi znamenať.

Matičiari protestujú proti soche Márie Terézie v Bratislave

3. marca 2011 - (tasr)

Matica Slovenská protestuje proti zámeru Bratislavského okrášľovacieho spolku umiestniť na bratislavské Námestie Ľudovíta Štúra súsošie Márie Terézie. Súsošie tu stálo od roku 1897 do roku 1921, keď ho zvalili odporcovia monarchie. Na námestí sa v súčasnosti nachádza súsošie Ľudovíta Štúra a jeho druhov, ktoré je podľa predsedu matice Mariána Tkáča popri soche M.R. Štefánika, jedinou dôstojnou pripomienkou osobnosti slovenských dejín na voľnom priestranstve hlavného mesta. „Argumenty, že na odhalení sochy Márie Terézie na vtedajšom Korunovačnom námestí zúčastnil panovník František Jozef a že o tom vtedy písali aj New York Times, nie sú dostačujúce,” poukázal Tkáč. Poznamenal, že tieto skôr svedčia o ideologickom zámere urobiť z Bratislavy symbol maďarsko-rakúskeho spojenectva. Tkáč vysvetlil, že matici neprekáža osoba Márie Terézie. „Naopak, sme presvedčení, že do nášho hlavného mesta patria aj sochy ďalších kráľov, kniežat či palatínov, počnúc Pribinom a končiac napríklad Jurajom Turzom, ale aj sochy významných národných dejateľov a osobností Slovenska.” Každá zo sôch by však mala mať podľa jeho slov svojmu významu primerané miesto. Matica preto vedeniu mesta ponúka pomoc pri príprave koncepcie umiestňovania sôch.

Socha Márie Terézie má vytlačiť Štúra

28. februára 2011 - (Lucia Tkáčiková - Sme)

Socha Márie Terézie sa môže vrátiť do Bratislavy. Dvojmetrový hlinený model sochy z konca 19. storočia je už takmer hotový. Socha by mala opäť stáť na mieste, z ktorého ju strhli v roku 1921 československí legionári, ktorí tak odpovedali na snahy obnoviť monarchiu. Sporné súsošie panovníčky s dvomi husármi postavili v Bratislave pri príležitosti osláv tisíceho výročia príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny a symbolizovalo vyrovnanie Maďarov s habsburskou monarchiou. Objednalo ju vtedy mesto. Na jeho mieste na námestí v centre Bratislavy dnes stojí súsošie štúrovcov od Tibora Bártfaya. Zmena by spustila ďalšie sťahovanie sôch, premenovávanie námestí aj zastávok MHD. O prípadnom návrate Márie Terézie na Námestie Ľudovíta Štúra za Redutu rozhodnú mestskí poslanci. Termín rokovania ešte neurčili, zatiaľ o soche diskutuje mestská kultúrna komisia. Bratislavský primátor Milan Ftáčnik (nezávislý s podporou Smeru) nie je proti zámeru, socha panovníčky podľa neho do mesta patrí. „Musí sa však nájsť vhodný priestor,” povedal hovorca primátora Ľubomír Andrassy. „Zatiaľ prebiehajú vecné a odborné diskusie, do ktorých primátor teraz nezasahuje.” „Ešte nepadlo rozhodnutie, medzi návrhmi je aj presťahovanie sochy štúrovcov na Námestie slobody,” povedal podpredseda kultúrnej komisie mesta Sven Šovčík (SDKÚ). Bratislava nemá žiadnu koncepciu sôch, inštalujú sa voľne po celom meste. Posledným veľkým sťahovaním bol presun bronzového leva spred národného múzea k soche Štefánika na nábreží pred novým národným divadlom. Historici navrhovali premiestniť i sochu Svätopluka z Hradu, skončilo sa to len prekrytím gardistického dvojkríža a odstránením nápisu o kráľovi starých Slovákov. Iniciátorom obnovy súsošia je občianske združenie Bratislavský okrášľovací spolok. Sochu Márie Terézie chce zaplatiť z verejnej zbierky, príspevkov členov a darov od sponzorov. Má byť z carrarského mramoru a stáť niekoľko stotisíc eur. Maroš Mačuha výkonný riaditeľ okrášľovacieho spolku hovorí, že nová socha bude čo najpresnejšou kópiou pôvodnej od bratislavského rodáka Jána Fadrusza. Autorkou hlineného modelu je sochárka Martina Zimanová z Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, ktorá bude model aj odlievať do epoxidu. „Po konzultácii s odborníkmi sme zvolili tento syntetický materiál, umožní nám vyrobiť detaily a je menej krehký ako sadra, čo je dôležité pre prevoz modelu do Carrary,” vraví Mačuha. V talianskej Carrare má na soche z mramoru pracovať tím talianskych sochárov pod dohľadom slovenských autorov modelu kópie.

S Máriou Teréziou by sa mal vrátiť aj názov námestia.

Keď súsošie Márie Terézie v roku 1897 osádzali na Korunovačné námestie, ako sa vtedy nazývalo dnešné Námestie Ľudovíta Štúra, bola to vraj veľká sláva. Pavol Susa, umelec a jeden zo zakladateľov Bratislavského okrášľovacieho spolku hovorí, že o tom vtedy písal aj New York Times. „Na odhalenie prišiel cisár František Jozef I., keby sme ju odhaľovali nanovo, bol by to dôvod, prečo by sme mohli pozvať aj všetky kráľovské rodiny.“ Pôvodné súsošie Márie Terézie od Jána Fadrusza vydržalo na námestí do roku 1921, keď ho zvalili odporcovia monarchie. Dôvodom bolo podľa Susu nielen politické napätie, ale aj materiál sochy  - mramor. „Preto ju mohli rozlámať, ak by bola z bronzu, museli by ju roztaviť alebo presťahovať.“ Z pôvodného súsošia sa zachovali len fragmenty a fotografie. Tvorbu kópie preto autori prirovnávajú k pátracej akcii. Dve hlavy veľmožov zo súsošia objavili v budapeštianskom depozite. Fragment sukne je podľa Susu uložený v bratislavskom Horskom parku. „Zachovala sa len jedna fotografia sochy odzadu,“ opisuje Susa nedostatok podkladov. Ak by sa kráľovná vrátila na námestie, spolu s ňou by sa mal vrátiť aj názov námestia  - Korunovačné.

Rodia sa noví občania Európy

24. februára 2011 - (Ján Kubiš - Pravda)

Postoje dnes už nezávislého poslanca Národnej rady SR Igora Matoviča k zákonu o dvojakom občianstve opäť odhalili dvojtvárnosť politiky súčasnej vládnej koalície. A nielen to, zabránili najmä tomu, aby sa jej nebezpečná bezzásadovosť pretavila do závažného poškodenia štátnych záujmov Slovenskej republiky a zničenia základov našej rokovacej pozície o tejto otázke aj v budúcnosti. Pretože v dvojstranných vzťahoch i v rámci budúcej diskusie na úrovni Európskej únie vzhľadom na nacionalistickú veľkomaďarskú politiku premiéra Viktora Orbána táto problematika ešte len príde na pretras. Ak by v parlamente prešiel koaličný návrh, ktorý vlastne otváral dvere uplatňovaniu maďarských zákonov na území v takom prípade už nesuverénneho Slovenska, tak by Budapešť mohla požadovať, aby sa aj rokovania o medzištátnej dohode o dvojakom občianstve (ktorými sa tak rada pýši premiérka Iveta Radičová) niesli v takom istom duchu. Teda výlučne podľa záujmov Maďarska. Maďarským partnerom by stačilo trvať na tom, aby sa nový slovenský zákon len pretavil do medzištátnej dohody. Teraz sa totiž nemôžu úplne skrývať za slovenskú vládnu koalíciu, a tak museli sami požiadať o odloženie rokovania o dvojstrannej zmluve na jeseň 2011, s čím, samozrejme, naša vláda veľkomyseľne súhlasila. Veď kam sa ponáhľať... Dovtedy už v Budapešti schvália aj zákon, ktorý dá všetkým maďarským občanom i tým novým na Slovensku právo voliť a politickým stranám, aj tým najväčším extrémistom a nacionalistom možnosť slobodne uskutočňovať akékoľvek politické a ideologické kampane vo „Felvidéku”. Veď budú pôsobiť medzi svojimi občanmi a voličmi. Naozaj perfektný recept na nekonfliktné medzištátne vzťahy z kuchyne Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie a strany Sloboda a Solidarita, ktorému chtiac-nechtiac pritakáva Kresťanskodemokratické hnutie. Možno sa tu vládna koalícia iba snaží o akési pre ňu typické taktizovanie, zahmlievanie až zavádzanie vo vzťahu k našim občanom. A to presne v duchu politiky, ktorá ich má i za cenu klamstiev a hnilých kompromisov, tentoraz so stranou Most - Híd, udržať za každú cenu pri moci. Doposiaľ jediným výsledkom tejto taktiky bolo, že sa koalícii podarilo udržať v platnosti zákon predchádzajúcej vlády premiéra Roberta Fica. Pritom strohé celoplošné postihy tohto zákona by dnes chcel napraviť aj Smer-SD, pokiaľ ale v tomto úsilí nájde viacerých partnerov, nielen obyčajného človeka Matoviča. Vládnej koalícii sa darí najmä jedno - ponechávať Maďarsku priestor na presadzovanie nacionalistickej politiky. Ešteže aspoň Ukrajine nie je jedno, že sa aj na jej území zo dňa na deň objavujú tisíce nových maďarských občanov. Napokon, ani nám by nemalo byť jedno, že sa touto maďarskou politikou (a obdobnou rumunskou voči Moldavsku) objavujú státisíce nových „občanov” Európskej únie. A to v rozpore s jej všetkými pravidlami, vrátane zmyslu Schengenu. To by sme však asi chceli veľa, aby zahraničná politika súčasnej koalície bola skutočne zásadová.

Maďari vláde neveria, svoje úspory nosia aj do slovenských bánk

23. februára 2011 - (Stanislava Luppová - aktualne.centrum.sk)

Potom, ako sa u našich južných susedov dostal k moci Viktor Orbán, niektorí Maďari dostali strach o svoje úspory. Viacerí obyvatelia Maďarska si svoje peniaze vyberajú z miestnych bánk a nosia ich do susedných krajín. Na Slovensko sa ale vo veľkom nehrnú. Niektoré bankové domy napriek tomu potvrdili, že im v poslednom čase pribudlo maďarských klientov. Väčšina bánk ale žiadny výrazný nárast nezaznamenala. Maďari dávajú pred Slovenskom prednosť Rakúsku. Niektoré tamojšie peňažné ústavy dokonca hlásia, že kvôli nárastu maďarskej klientely prijali pracovníkov ovládajúcich maďarský jazyk. Maďari majú obavy o svoje úspory. To ich ženie do bánk okolitých krajín. Na Slovensku si viac maďarských klientov všimla VÚB banka. „V pohraničných oblastiach sa stretávame s prípadmi, keď si obyvatelia Maďarska vkladajú svoje úspory do našej banky a zdôvodňujú to neistotou respektíve obavami z vývoja v ich krajine. Takéto prípady sa vyskytujú stabilne, no nedá sa hovoriť o žiadnych veľkých počtoch. Vyšší záujem sme zaznamenali najmä po nástupe súčasnej maďarskej vlády,” povedala pre Aktuálne.sk hovorkyňa VÚB banky Alena Walterová. Najväčšia banka na našom trhu - Slovenská sporiteľňa - nepocítila veľký nával maďarských klientov. „Na pobočkách v pohraničí s Maďarskom v súčasnosti nezaznamenávame výrazne zvýšený záujem klientov o finančné služby,” skonštatoval hovorca sporiteľne Štefan Frimmer. Mnohé peňažné ústavy na Slovensku nehlásia žiadny nárast klientely prichádzajúcej spoza južnej hranice. Poštová banka a Tatra banka zvýšený záujem Maďarov nepotvrdili. ČSOB dokonca zaznamenala opačný trend. „Objem úspor maďarských klientov v ČSOB sa medziročne ku koncu januára tohto roka mierne znížil,” potvrdila hovorkyňa banky Zuzana Francúzová. Niektoré banky hovoria, že k nim viac maďarských klientov chodí už dlhší čas a s Orbánovými reformami to teda nemusí vôbec súvisieť. Do UniCredit Bank prúdi viac maďarských podnikateľov posledné dva roky. Tento trend pripisujú tomu, že je na Slovensku lepšia ekonomická situácia aj daňová politika. Jana Voberová z UniCredit vysvetľuje, že do ich pobočiek chodia maďarskí podnikatelia, ktorí majú na Slovensku založené spoločnosti s ručením obmedzeným. Dôvodom je aj to, že by doma platili vyššie dane. „V komárňanskej pobočke UniCredit Bank až takmer 90 percent z celkového počtu klientov sú klienti so štátnym občianstvom maďarským. V obľube sú najmä balíky služieb pre občanov, ale aj biznis balíky pre podnikateľov, ktoré si otvárajú maďarskí konatelia slovenských sro-čiek,” povedala Voberová pre Aktuálne.sk. „Záujem je zo strany maďarských podnikateľov z pohraničia, ktorí si od vstupu Slovenska do menovej únie u nás bežne otvárajú podnikateľské účty v eurách. Sú to predovšetkým podnikatelia, ktorí rozširujú svoje podnikateľské aktivity aj na Slovensko, respektíve takí, ktorí si účty zriadili kvôli výhodnejším poplatkom pri zahraničnom platobnom styku,” konštatuje Walterová. Tatra banka hovorí o postupnom pribúdaní klientov z Maďarska už od roku 2007. „Je len prirodzené, že ľudia žijúci v hraničných oblastiach v Maďarsku si otvoria účet aj v slovenskej banke, najmä ak pracujú na Slovensku, odkiaľ je im zasielaná aj ich mzda alebo nakupujú v eurách,” vysvetľuje hovorca banky Boris Gandel. Maďari sa začali triasť o svoje peniaze po nástupe Viktora Orbána do vlády. Orbánov kabinet nedávno schválil presun peňazí z druhého do prvého piliera. Dostal sa tak k peniazom, ktoré si ľudia sporili v súkromných dôchodkových fondoch. Maďarov to zneistilo a mnohí z nich si už nemyslia, že sú ich peniaze v Maďarsku v bezpečí. Preto sa podľa agentúry TASR mnohí rozhodli presunúť svoje úspory do bánk v zahraničí. Bankám v prihraničných rakúskych mestách podľa agentúry pribúdajú maďarskí klienti. Niektoré pobočky dokonca kvôli náporu klientov z Maďarska prijali maďarsky hovoriacich pracovníkov.

EÚ: Veľa Slovákov žije stiesnene

24. februára 2011 - (tasr)

Na Slovensku žije takmer 40 percent obyvateľov v preľudnených bytových jednotkách alebo rodinných domoch. Toto číslo je viac než dvojnásobkom priemeru Európskej únie. Vyplýva to zo štatistík Eurostatu ohľadne bývania. Obydlím s nedostatočným priestorom sa podľa definície Eurostatu rozumie to, keď napríklad osoba staršia ako 18 rokov alebo partnerská dvojica nemá k dispozícii vlastnú izbu, prípadne v jednej miestnosti žijú viac než dve deti do 12 rokov, ale aj viac než dve osoby (12-17 rokov) rovnakého pohlavia. Až 39,7 percenta obyvateľov Slovenska býva v stiesnených priestoroch a všeobecne sa tak SR zaradila medzi nové členské krajiny, preukazujúce oveľa horšie výsledky ako pôvodná európska pätnástka. Európskymi „extrémami” sú Lotyšsko, Maďarsko a Rumunsko, vo všetkých troch prípadoch viac než polovica populácie žije v príliš malých priestoroch. Naopak dostatok životného priestoru majú Cyperčania a Holanďania (iba okolo jedného percenta obyvateľov žije v stiesnených podmienkach). Európskym priemerom je podiel 17,8 percenta. Štatistika, ktorá si všímala čísla z roku 2009, sledovala aj jasnosť a vlhkosť obývacích jednotiek, v oboch ukazovateľoch „sa sťažovalo” na nevyhovujúce podmienky menej Slovákov, než je európsky priemer. Zaujímavosťou je, že až 42,5 percenta Rumunov nemá ako súčasť obývaného bytového priestoru splachovací záchod a takmer rovnaká časť populácie (41,2 percenta) nemá ani sprchovací kút alebo vaňu. Drvivá väčšina zvyšných členských krajín v týchto parametroch nedosahuje ani päť percent populácie (Slovensko 1,1 a 0,3 percenta).

Mincovňa Kremnica súčasťou Európskeho kultúrneho dedičstva

24. februára 2011 - (sita)

Mincovňa Kremnica sa dnes stala súčasťou Európskeho kultúrneho dedičstva. Zaradila sa tak medzi európske pamiatky, prírodné lokality a sídla, ktoré vytvárali a vytvárajú kľúčovú úlohu pri pochopení európskych dejín a súčasnej kultúry. Pri tejto príležitosti odhalila mincovňa aj pamätnú bustu zakladateľa mincovne kráľa Karola Róberta z Anjou a otvorila nové priestory raziarne medailí. Ako sa uvádza na stránke Pamiatkového úradu SR, Kremnická mincovňa je jedným z najstarších nepretržite vyrábajúcich výrobných podnikov nielen v Európe, ale aj na svete. Minciarske výrobky, ktoré patrili a dodnes patria medzi špičku vo svete, sa tu vyrábajú nepretržite takmer sedem storočí. Od roku 1955 je mincovňa chránená ako národná kultúrna pamiatka. K unikátnym hodnotám mincovne patrí aj jej archív, v ktorom sú zachované dokumenty o činnosti mincovne od roku 1630, čo je najstarší podnikový archív historickej výrobnej prevádzky nielen u nás, ale pravdepodobne aj v strednej Európe. Uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou v roku 1328 povýšil Kremnicu z osady, ktorá vyrástla okolo bohatých nálezísk zlata, na slobodné kráľovské mesto a zároveň jej pridelil privilégium na prevádzkovanie mincovne. Prvými vyrazenými mincami v kremnickej mincovni boli strieborné groše, pravdepodobne v roku 1329. Postupom času sa tu vyrábali mince pre rôzne menové sústavy. Zo začiatku to boli mince zo striebra a zlata, neskôr aj z iných kovov - toliare, dukáty, groše. Obdobie najväčšej slávy kremnickej mincovne sprevádzalo používanie vretenového raziaceho stroja - balanciéra, ktorý zaviedol v Kremnici technik, rytec a medailér švédskeho pôvodu Daniel Warou v roku 1710. Na takomto stroji bolo možné raziť mince na tzv. moderný spôsob, ktorý sa používa dodnes. Kremnica sa tak stala prvým miestom použitia balanciéra na razbu mincí v strednej Európe. Podľa kremnického vzoru začali túto techniku používať aj mincovne vo Viedni a v Prahe. Od roku 1986 sa výroba mincí presunula do nového závodu a v pôvodnej budove zostala produkcia medailí. Do začiatku 90-tych rokov minulého storočia bola mincovňa v Kremnici jediným výrobcom mincového obeživa pre Československo. Od 1. januára 1993 plnila túto úlohu pre Slovenskú republiku. V závere roka 2008 vyrazila kremnická mincovňa aj nové slovenské euromince. Zapísaním do zoznamu Európskeho kultúrneho dedičstva sa kremnická mincovňa zaradila medzi európske pamiatky, akými sú napríklad Kapitolské námestie v Ríme, katedrála na Wavelskom návrší v Krakove alebo rodný dom iniciátora zjednotenia Európy Roberta Schumana. Zo Slovenska sú súčasťou dedičstva kaplnka venovaná svätému Konštantínovi v Kopčanoch, či mohyla Milana Rastislava Štefánika na Bradle.

Odborárom sa nepáčia opatrenia Orbánovej vlády, budú demonštrovať

23. februára 2011 - (tasr)

Celoštátny zväz maďarských odborárov (MSZOSZ) vyhlásil na 9. apríla demonštráciu. Spolu s európskymi partnerskými organizáciami chcú protestovať proti opatreniam vlády Viktora Orbána, ktoré sú nevýhodné pre zamestnancov. Podľa zväzu odborárov napríklad kvôli rovnej dani z príjmov fyzických osôb 80 percent ľudí žijúcich zo mzdy v tomto roku dostane nižšiu mzdu ako vlani. Odborári požadujú preto zmeniť terajšie právne normy buď tým, že by sa pre zdanenie zvýšila odpočítateľná položka, alebo by sa „super brutto” miezd zaviedlo namiesto budúceho roka už v tomto roku. „Bolo by to spravodlivé, už aj len preto, že by to bolo nezávislé na sektoroch,” konštatoval predseda odborov Péter Pataki. Po zmene systému odvodov podľa MSZOSZ klesli čisté mzdy zamestnancov pobočiek úradov práce o 20 - dokonca v niektorých prípadoch až o 50 percent. Štátna tajomníčka rezortu verejnej správy a spravodlivosti Erika Szabóová podľa komerčnej televíznej stanice ATV povedala, že pokles čistých miezd je iba prechodný, budú ho totiž kompenzovať, aj keď nie automaticky každému. „Do 30. apríla rozhodne vládny splnomocnenec o miere kompenzácie, ktorá môže dosiahnuť aj 50 percent. Odborný orgán zasa rozhodne o tom, komu bude v závislosti na výkone kompenzácia patriť,” dodala.

V Maďarsku žije „cigánsky Kennedy“

23. februára 2011 - (aktuality.sk)

Na Slovensku rómski aktivisti podpisujú memorandum, v ktorom vyzývajú vládu, aby niečo robila so zhoršujúcim sa stavom rómskych komunít. V Maďarsku zatiaľ pôsobí zaujímavý cigánsky vajda, ktorý pranieruje rómsku kriminalitu a vyzýva svojich súkmeňovcov, aby konečne začali niečo robiť sami so sebou. Rómovia sú vraj na Slovensku nespokojní s vládou. Politici údajne nerobia dosť, aby zlepšili ich situáciu. Do toho prišla správa, že vedcom zo Slovenskej akadémie vied sa zdá slovenský vzdelávací systém príliš elitársky a samozrejme diskriminujúci Rómov. Mali by sme vraj rómske i nerómske deti držať čo najdlhšie pohromade, aby tie rómske boli motivované vzormi v podobe usilovnejších spolužiakov. Tieto závery zaváňajú rasizmom, keďže naznačujú, že rómske deti sú vždy tie zaostávajúce a biele deti zase vždy tie excelujúce. Okrem toho sú postavené na logike: „daj hnilú hrušku medzi zdravé a tá hnilá potom vyzdravie“. Slovenské školstvo potrebuje viac rozvíjať výnimočnosť žiakov, nie menej. A to bez ohľadu na farbu pleti. Keď si normálny človek prečíta tie návrhy spoločenských vedcov, môže si začať klásť otázku, či neuvažovať o presune rozpočtu Sociologického ústavu SAV do výstavby diaľnic. Problém totiž je, že v zmiešaných triedach často prepadajúce rómske deti vyrušujú a šikanujú tie ostatné miesto toho, aby sa od nich s obdivom učili. Reportér českého týždenníka TÝDEN si nedávno vyskúšal vyučovanie medzi rómskymi žiakmi. Nepochybne adrenalínová skúsenosť, porovnateľná snáď len s povolaním kŕmiča tigrov. Veď ak niekto ostentatívne dáva najavo, že o vzdelanie nestojí, prečo ho nasilu držať v škole? Aby z nej robil peklo pre všetkých ostatných? Hoci Viktora Orbána a jeho Fidesz sme na tomto mieste často kritizovali, tentokrát vyšlo z prostredia maďarskej vládnej strany niečo mimoriadne zaujímavé. Internetom koluje video, na ktorom reční maďarský cigánsky vajda Attila Lakatos. Na akomsi stretnutí strany Fidesz hovorí mimoriadne kritické veci do radov vlastných rómskych spoluobčanov. Za stolom vedľa zatiaľ sedí Orbán, robí si poznámky a občas múdro prikyvuje. O čom Lakatos rozpráva? Priznáva, že rómska kriminalita existuje, aj keď to časť Rómov nechce počuť. Ich doterajších reprezentantov obviňuje z dvadsaťročného ničnerobenia. Zároveň vyzýva ostatných Rómov, aby konečne prestali kadekoho obviňovať z rasizmu a miesto toho sa pozreli na seba. Navrhuje napríklad zmeniť školský zákon tak, aby sa fyzické útoky žiakov a rodičov na učiteľov trestali stratou rodinných prídavkov. Ďalším návrhom je brať menšie rómske deti na exkurzie do väzníc, aby sa im ukázalo, že to nie je žiadna zábava. Lakatos má tiež pocit, že práve Rómovia významne prispeli k vzniku fenoménu Maďarskej gardy. Slová maďarského vajdu pripomínajú výrok Johna F. Kennedyho spred pol storočia: „Nepýtajte sa, čo môže vaša vlasť urobiť pre vás, ale čo vy môžete urobiť pre ňu.“ Rómovia musia predovšetkým sami chcieť a sami začať niečo so sebou robiť. Nesmú len čakať na odrobinky zo stola bielych. Rómsky žiak nemusí byť génius, ale nie je rasizmom žiadať od neho, aby cez hodinu pokojne obsedel. Možno je pravda, že najmä na východe Slovenska nie je práca, no nič nebráni Rómom v osadách, aby si pozametali aspoň okolo vlastnej chalupy. Ak sa Lakatosovi podarí pohnúť svedomím neprispôsobivých Rómov, všetci budeme do Maďarska cestovať a učiť sa od nich ako riešiť rómsku otázku. Ešte keby sme takého buditeľa mali na Slovensku.

Gardu a iné monštrá sme porodili my, útočí na Rómov maďarský vajda

21. februára 2011 - (Pravda)

V Maďarsku Rómovia čelia ostrej kritike. Tentoraz však nie zo strany radikálneho Jobbiku, ktorý je známy svojou ostrou protirómskou rétorikou. Tvrdo sa do nich pustil ich vlastný - vajda Attila Lakatos. Video s jeho prejavom umiestnené na serveri Youtube sa stalo v Maďarsku hitom a rozprúdila sa pod ním bujará diskusia. Väčšina prispievateľov Lakatosa chváli za jeho otvorenosť a vyslovuje mu obdiv za priame slová adresované do vlastných radov. Lakatos okrem iného tvrdo kritizuje rómskych lídrov v Maďarsku a žiada pre nich väzenie. Tvrdí, že etnikum držia 20 rokov v kóme a nič nespravili pre jeho lepší život a budúcnosť. „Bol som v takých dedinách, kde necigáni môžu ísť do kostola len tak, že starký doobeda a starká poobede. Keby totiž odišli naraz, Cigáni ich vykradnú,” otvorene rozpráva maďarský vajda na videu, na ktoré upozornil jeden zo slovenských blogerov. K rómskej menšine sa v Maďarsku hlási vyše pol milióna obyvateľov krajiny. Najpočetnejšia skupina žije v jej severovýchodnej časti a práve tam je situácia najviac vyhrotená. Opozičný Jobbik a predstavitelia Maďarskej gardy dlhodobo operujú s pojmom „cigánska kriminalita”. Viktor Orbán ešte pred parlamentnými voľbami, ktoré ho ústavnou väčšinou poslali zostavovať vládu, prisľubil tento termín eliminovať sprísnením trestného zákona a upriamením pozornosti na rómsku otázku. Lakatos sa mu však vo svojej reči nebránil. „Hovorí sa, že cigánska kriminalita neexistuje. Keď je ale z desiatich páchateľov desať Cigánov a z dvadsiatich dvadsať Cigánov, potom, čo to je?” pýta sa a priznal, že keď otvoril problém rómskej zločinnosti, 30% z nich okamžite žiadalo jeho hlavu. Lakatos poukázal aj na vzťah s bielymi obyvateľmi Maďarska a vyzdvihol problém zneužívania odlišnej farby pleti Rómami. „Naučme deti, že nie každý učiteľ je rasista preto, že dá dieťaťu päťku. A že lekár nie je rasista preto, že mi nevylieči rakovinu,” hovorí Lakatos. Otázka rasovej neznášanlivosti voči Rómom bola v Maďarsku na pretrase najmä začiatkom roku 2009, keď krajinu zasiahla vlna protirómskych útokov. Jednou z obetí sa vtedy stal aj otec so svojim 5-ročným synom. Útočníci ich zastrelili, keď utekali zo svojho horiaceho domu. Predtým zas zabili rómskych manželov ručným granátom, ktorý vhodili do ich domu. Ďalší dvaja Rómovia boli zavraždení streľbou z brokovníc. Nárast útokov sa vtedy pripisoval najmä štvavej protirómskej kampani Jobbiku a ekonomickej kríze v Maďarsku. Lakatos sa pritom domnieva, že práve Rómovia sú zodpovední za vyčíňanie extrémistov. „Mám pocit, že Maďarskú gardu a podobné monštrá sme porodili my. Čím viac sme kradli, tým viac narástli. Keď mne ukradnú sliepky, pšenicu a zemiaky, tak aj ja budem skôr či neskôr gardista,” uzavrel svoj búrlivý prejav.

Koalícia asi odloží dvojaké občianstvo

28. februára 2011 - (Ján Krempaský - Sme)

Zákon o dvojakom občianstve, ktorý na februárovej schôdzi parlamentu rozhádal koalíciu, sa do Národnej rady vráti ako vládny návrh asi až v apríli. Hoci dnes o ňom bude rokovať koaličná rada, lídri vládnych strán stále nenašli v tejto veci zhodu. „Kým nebude u nás dohoda prinajmenšom koaličná, tak ja by som ten zákon do parlamentného procesu nespúšťal,” povedal včera v STV vicepremiér pre ľudské práva a menšiny Rudolf Chmel (Most). Aby sa vládny návrh zákona o dvojakom občianstve dostal na marcovú schôdzu parlamentu, musela by sa vládna štvorka dohodnúť najneskôr do soboty 5. marca. „Určite je lepšie to posunúť o mesiac, ako potom sa hádať, lebo to nemá význam,” povedal aj šéf Mosta Béla Bugár. Jeho strana sa dostala pre zákon do sporu s nezávislým poslancom Igorom Matovičom, ktorý hlasoval za opozičný návrh. Zhodu koalícia doteraz nenašla aj preto, že jej zástupcovia o nej nerokovali od skončenia februárovej schôdze. Zmenou zákona aj návrhu medzivládnej dohody o dvojakom občianstve podmienil dohodu so Slovenskom v tejto veci aj maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi. „Tento návrh je zjavne neprijateľný a neprekonateľný,” povedal vo štvrtok pre maďarské Kossuth Rádió. Slovensko navrhovalo, že by občianstvo druhej krajiny mohol žiadateľ získať, ak aspoň rok býva na jej území, študoval či pracoval v nej bez prestávky päť rokov alebo uzavrel manželstvo s jej občanom.

Rudolf Chmel: Novela zákona o používaní jazykov menšín

vytvorí väčší pocit domova

2. marca 2011 - (tasr)

Novela zákona o používaní jazykov národnostných menšín, ktorú dnes schválila vláda, skvalitní demokraciu na Slovensku a vytvorí pre národnostné menšiny väčší pocit domova. Vyhlásil to dnes po rokovaní vlády podpredseda vlády pre ľudské práva a menšiny Rudolf Chmel. „Zákon má veľmi pozitívne posolstvo,” vyzdvihol Chmel svoju legislatívu. Najväčšou zmenou, ktorú má novela zaviesť, je zníženie hranice na používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku zo súčasných 20 na 15 percent. Podľa Chmela to prinesie „jazykový komfort” pre používanie jazyka národnostných menším pre ďalších 73 obcí. „Dôjde k rozšíreniu používania jazykov národnostných menšín v úradnom styku, čo je pozitívny pocit pre príslušníkov národnostných menšín,” zdôraznil Chmel. Pripustil, že v parlamente môže dôjsť k určitým „kozmetickým úpravám” zákona. Hranicu 15 percent však považuje za optimálnu. „Tých 15 percent je dnes maximum, čo je možné dosiahnuť vzhľadom na spoločenskú situáciu, ktorá je dnes v strednej Európe.” Ak poslanci prijmú zákon v navrhovanej podobe, mohol by byť podľa Chmela aj „istým pozitívnym modelom” aj pre iné štáty.

Rudolf Chmel: Vzťahy s Maďarskom nie sú ideálne

27. februára 2011 - (tasr)

Súčasný stav diplomatických vzťahov medzi Slovenskom a Maďarskom nie je ideálny. „Odblokovala sa hystéria, ktorá tu panovala štyri roky, ale že by tie vzťahy boli nejako osobitne teplé alebo úprimné, sa nedá povedať,” skonštatoval dnes podpredseda vlády SR pre ľudské práva a menšiny Rudolf Chmel (Most-Híd) v diskusnej relácii STV O 5 minút 12. Ústrednou témou diskusie bol zákon o štátnom občianstve, ktorý sa stranám vládnej koalície nepodarilo presadiť v parlamente. Podľa vicepremiéra Chmela by sa mala táto otázka riešiť nielen v rámci vládneho štvorlístka, ale aj na úrovni bilaterálnych dohôd s Maďarskou republikou (MR). „Z našej strany sa dosť očakáva aj znenie maďarskej ústavy, ktoré by malo kodifikovať takú zásadnú vec, či nositeľ druhého štátneho občianstva bude mať aj volebné právo. Nehovoriac už o iných povinnostiach, ktoré by z toho vyplývali - branná povinnosť, sociálne poistenie, všetko ostatné,” uviedol. Napriek tomu sa podpredseda Mosta-Híd domnieva, že sa situácia okolo tohto zákona na Slovensku niekedy zbytočne zveličuje. Zároveň však odhadol, že príležitosť prijať maďarské občianstvo by mohlo využiť „pár tisíc” Slovákov. Na margo opätovného posunutia vládnej úpravy zákona o štátnom občianstve, ktorá by mala odstrániť sankcie vyplývajúce zo zákona prijatého za vlády Roberta Fica (Smer-SD), Chmel priznal, že k tomu môže prísť až v apríli. Novela totiž musí byť posunutá do Národnej rady SR najneskôr do soboty (5.3.), no koalícii sa zatiaľ nepodarilo v tejto otázke dospieť k dohode. „Kým nebude u nás dohoda prinajmenšom koaličná, tak ja by som ten zákon do parlamentného procesu nespúšťal,” podčiarkol. Novela zákona o používaní jazykov národnostných menšín podľa Chmela nebude mať zásadný vplyv na administratívu obcí, ktorých by sa mala nová úprava dotknúť. Pripravovaná zmena, ku ktorej má výhrady nielen opozícia, ale aj KDH, chce posunúť súčasnú hranicu kvóra potrebného pre používanie jazykov menšín v úradnom styku zo súčasných 20 percent obyvateľov obce na 15. Podľa Chmelových informácií by sa táto zmena mala dotknúť do 80 obcí, pričom najviac sa premietne v prospech rusínskej a rómskej menšiny. Problémy podpredseda vlády SR pre ľudské práva a menšiny očakáva predovšetkým práve pri rómčine, kde by sa zmena mala dotknúť asi 29 obcí. „Pri tej rómskej menšine je problém tých prekladateľov a celej infraštruktúry, ktorá by mala zabezpečovať kontakt, styk v úradnom jazyku,” vysvetlil. Na margo tejto témy Chmel tiež povedal, že nevidí dôvod odkladať legislatívnu zmenu, ktorá by mala okrem hranice kvóra zaviesť sankcie za porušenie vo výške od 50 do 2500 eur. Májové sčítanie ľudu, ktoré by presnejšie odhalilo reálny dopad novely, podľa jeho slov neprinesie výraznejšie zmeny v údajoch v porovnaní s tými, ktoré vláda už v súčasnosti má.

R. Chmel: Orbánov zákon sťažuje prijatie našej novely

23. februára 2011 - (sita)

Prijatie novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín sťažuje podľa podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolfa Chmela zákon o dvojakom občianstve, ktorý prijala maďarská vláda. „Orbánov zákon sťažuje aj priatie tohto zákona,“ vyhlásil na tlačovej besede Chmel. Hoci slovenská a maďarská vláda na seba momentálne vzájomne neútočia, podľa Chmela je vzájomná nedôvera dosť veľká. „Občas sa mi zdá, ako keby na druhej strane Dunaja nevyhovovalo, že Maďari v susedných krajinách majú politické zastúpenie,“ uviedol. Do istej miery o tom svedčí aj to, že maďarská vláda neakceptuje stranu Most-Híd ako svojho partnera, keďže nejde o čisto etnickú stranu, myslí si Chmel. Novela, ktorú pripravil vicepremiér je momentálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Vláda by sa ňou mala zaoberať na najbližšom rokovaní a do parlamentu by sa mala dostať v marci. Ak parlament novelu odobrí, mohli by menšiny v obciach, kde ich žije viac ako 15 percent, používať svoj jazyk v úradnom styku a napríklad úradné formuláre by museli byť na vyžiadanie v jazyku menšiny. Novela by tiež zaviedla označenie úradov na budovách v jazyku menšiny. Pôvodne mala novela kvórum pre používanie jazyka menšiny v úradnom styku znížiť na 10 percent, s tým však nesúhlasili kresťanskí demokrati. Napokon sa koalícia dohodla na kompromisných 15-tich percentách, tie by však ešte mohol okresať parlament. „Zatiaľ sme rozhodnutí z tých 15 percent neustúpiť,“ vyhlásil Chmel. Ak by napokon 15-percentné kvórum poslanci schválili, dotklo by sa to 729 obci. Zmenu by však pocítili len v 73 obciach, v ktorých občania patriaci k národnostnej menšine tvoria 15 percent, pretože v ostaných obciach žije viac ako 20 percent ľudí hlásiacich sa k národnostnej menšine a tí môžu svoj jazyk v úradnom styku využívať už dnes. Zmena by sa najviac dotkla rusínskej a rómskej menšiny. V prípadne Rusínov by počet obcí, v ktorých môžu v úradnom styku používať svoj jazyk, vzrástol o 45, rómsky jazyk by po novom zaznieval v 86 obciach, čo je oproti dnešnému stavu o 29 obcí viac. Počet obcí, kde budú môcť ľudia na úradoch používať maďarčinu vzrastie len o dve. Vicepremiér sa poľa svojich slov snažil novelou vytvoriť pre menšiny žijúce na Slovensku vhodné prostredie a optimálne podmienky. „Etnická rozmanitosť je obohatením štátu a spoločnosti a musíme pre ňu vytvárať aj životné, predovšetkým legislatívne podmienky,“ uviedol Chmel. Rudolf Chmel od príslušníkov národnostných menšín očakáva, že pri sčítaní obyvateľstva budú prikladať vážnosť nielen ekonomickým a spoločenským informáciám, ale nezabudnú ani na prihlásenie sa k národnostnej komunite, od ktorej odvodzujú svoju identitu, či s ktorou sa cítia kultúrne spätí. „Osobitne dôležité bude toto prihlásenie sa najmä u obyvateľov, ktorých etnická identita sa vo vnímaní väčšiny vyznačuje negatívnymi stereotypmi,” vyhlásil Chmel. Slovenská republika dnes predstavuje etnicky najrozmanitejšiu krajinu strednej Európy, myslí si Chmel, ktorý to vníma ako obohatenie sociálneho kapitálu celej spoločnosti. V roku 2011 sa Slovenská republika podľa neho nachádza v dostatočne pokročilom štádiu demokratického vývoja, aby túto prirodzenú viacetnickosť akceptovala a budovala lojalitu svojich obyvateľov aj prostredníctvom podpory ich identifikovania sa s národnostnými a inými menšinami. Nadchádzajúce sčítanie obyvateľov okrem iného zmapuje aj etnický obraz našej spoločnosti, jej jazykovú a inú rôznorodosť. „Multietnickosť chápeme ako výhodu našej krajiny, nie ako zdroj jej ohrozenia. Slovenská republika 21. storočia nemôže byť založená na historických traumách ani na stavaní múrov,” uviedol Chmel.

Budapešť odmieta rokovať o občianstve

25. februára 2011 - (Daniela Jancová - Pravda)

Maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi odmietol rokovania o slovenskom návrhu medzivládnej dohody o dvojakom občianstve. Maďarsko si myslí, že slovenský návrh medzivládnej dohody o dvojakom občianstve odporuje zásadám, na ktorých sa dohodli premiéri Viktor Orbán a Iveta Radičová. „Tento návrh je zjavne neprijateľný a nerokovateľný,” vyhlásil včera Martonyi pre Kossuth Rádió. Ďalšie diskusie podmienil zmenou reštriktívneho zákona o občianstve, ktorým Ficova vláda reagovala na Orbánov zákon, prideľujúci občianstvo len na základe etnických väzieb na Maďarsko. Šéf maďarskej diplomacie očakáva, že Bratislava zruší ustanovenie o strate slovenského občianstva pri nadobudnutí občianstva iného štátu. Predseda Mostu Béla Bugár si myslí, že Budapešť dala najavo, že o dohode rokovať nechce. O to dôležitejšie je, aby si Slovensko problém čo najskôr vyriešilo doma. „My to musíme vyriešiť. V pondelok je posledný deň, keď sa ešte môžeme dohodnúť,” hovorí Bugár. Lídra Obyčajných ľudí Igora Matoviča prekvapila Bugárova podmienka na rýchlu dohodu. Pripomenul, že od stiahnutia koaličnej novely o občianstve z parlamentu ubehli dva týždne a nikto žiadne rokovania nenavrhol. „Dva týždne sa nič nedialo a teraz sa musíme dohodnúť rýchlo? Na to nie som pripravený,” povedal. Ako by mohol vyzerať kompromis, z ktorého má po pondelkovom rokovaní zástupcov koaličných strán vzísť vládna novela zákona o štátnom občianstve, si nevie predstaviť. Je presvedčený, že požiadavka štyroch Obyčajných ľudí a poslanca KDH Radoslava Procházku podmieniť udelenie druhého občianstva reálnymi väzbami na krajinu je nezlučiteľná so snahou Mostu nikoho za nič netrestať. „Nie že by som nebol ochotný ku kompromisu. Ale to je ako oheň a voda,” dodal Matovič. Poslanec Szilárd Somogyi z SaS bol jedným z predkladateľov neúspešnej novely o občianstve. Dnes už neverí, že v tejto podobe môže prejsť. „Nemôžeme ísť s tým istým, lebo už to raz neprešlo. Išli by sme do vopred prehratého boja,” konštatoval aj Pavol Abrhan z KDH. Problém s novelou, ktorá iba konštatovala neplatnosť maďarského zákona na slovenskom území, by malo aj jeho hnutie. Viacerí poslanci súhlasili s názorom Procházku, že druhé občianstvo treba podmieniť väzbami na krajinu, ako je pobyt, práca či štúdium. „Malo to svoje rácio,” súhlasil na svojom blogu aj predseda SaS Richard Sulík. Abrhan je k dohode rovnako skeptický ako Matovič. „Keď počúvam aj pána Matoviča, podľa mňa sa kompromis nájsť nedá.” Počet ľudí, ktorí popri hádkach politikov stratili slovenské občianstvo, medzitým rastie. Keď neprešla koaličná novela, bolo ich 31, po dvoch týždňoch je ich 38. Iba jeden prišiel o slovenské kvôli maďarskému. KDH a Matovič majú problém aj s novelou zákona o používaní jazykov menšín, ktorý vláde v stredu predloží vicepremiér Rudolf Chmel z Mostu. Do parlamentu má ísť na marcovú schôdzu, podporu však nemá zaručenú ani v SDKÚ. Poslanec za SDKÚ Tomáš Galbavý verí, že koalícia sa s novelou nebude zbytočne ponáhľať. „Skôr, ako nebude na tomto zákone zhoda minimálne 76 hlasov, nebolo by rozumné ho predkladať,” hovorí. Matovič dúfa, že koalícia sa poučila a nebude dávať do parlamentu zákony, ktoré nemajú podporu. Rovnako ako pri občianstve by uprednostnil dohodu naprieč politickým spektrom, teda aj s opozíciou. „Takéto citlivé zákony by sa nemali meniť s každou novou garnitúrou,” myslí si. Najskôr by sa mal vyriešiť problém s občianstvom, až potom sa púšťať do ďalšej výbušnej témy. KDH svoje výhrady pomenovalo jasne. Nechce znížiť hranicu používania jazykov menšín z 20 na 15 percent podielu v populácii obce, obáva sa aj rozšírenia práva hovoriť materinským jazykom na armádu, políciu a hasičov. „Čakáme na stanovisko ministerstva obrany a vnútra,” povedal Abrhan. Vôbec sa im nepáči povinnosť dvojjazyčnosti u súkromníkov. V návrhu novely však je, čo by znamenalo, že tam, kde je 15 percent menšiny, musia byť napríklad jedálne lístky v reštauráciách alebo ponuka obchodov aj v jej jazyku.

Návrh dohody

Štátne občianstvo druhej strany možno získať vtedy, ak žiadateľ:

* aspoň rok býva na jej území, alebo tam študoval alebo pracoval najmenej 5 rokov bez prestávky a mal tam trvalý pobyt

* uzatvorí manželstvo s občanom druhej krajiny

Slovensko a Maďarsko by si každý rok do 31. mája vymenili zoznam občanov, ktorí požiadali o občianstvo alebo ho dostali

Vicepremiér Rudolf Chmel: Situácia okolo dvojakého občianstva

sťažuje prijatie menšinových zákonov

23. februára 2011 - (tasr)

Prípadné rozšírenie volebného práva Maďarom mimo územia Maďarskej republiky zarúbe akúkoľvek cestu k dohovoru. Zároveň bude sťažovať prijímanie menšinových zákonov, ktoré chce úrad vicepremiéra Rudolfa Chmela (Most-Híd) iniciovať v najbližšej dobe. Uviedol to na dnešnej tlačovej konferencii. Momentálne je v pripomienkovom konaní novela o používaní jazykov národnostných menšín. Na rokovanie vlády by sa mala dostať v stredu 2. marca. Podľa neho nedoriešená situácia okolo dvojakého občianstva komplikuje jej normálne prijatie, pričom sa na týchto okolnostiach priživujú nacionálni populisti na jednej aj druhej strane Dunaja. Chmel pripomenul, že Slovensko a Maďarsko na seba momentálne neútočia, avšak panuje medzi nimi dosť veľká nedôvera. Vicepremiérovi sa zdá, ako keby Budapešti vyhovovalo, keď maďarská menšina nemá v iných krajinách politické zastúpenie v parlamente. Poukázal napríklad na vzťah premiéra Viktora Orbána k Mostu-Híd, ktorý vládnuca strana Fidesz nevníma ako partnera. „V tomto zmysle nie je ideálne, keď sa na jednej strane Dunaja neakceptuje politika slovensko-maďarského porozumenia,” zdôraznil Chmel. V súvislosti s novelou poznamenal, že slovenská spoločnosť sa musí rozhodnúť, či bude menšiny chápať ako obohatenie štátu, alebo ako hendikep. Jeho úrad im chce preto vytvoriť optimálne životné aj legislatívne podmienky na to, aby sa na Slovensku cítili doma. V pôvodnom návrhu novely figurovala 10-percentná hranica pre používanie jazykov menšín v úradnom styku. V súčasnosti je na úrovni 20 percent. Po rokovaní s koaličnými partnermi sa ako optimálne riešenie určilo 15-percentné kvórum. Ak to tak zostane, pozitívne sa to dotkne predovšetkým rómskej a rusínskej menšiny. V súčasnosti sa v úradnom styku hovorí po rusínsky v 68 obciach, po schválení novely by to malo byť v 113. Počet rómskych obcí sa zvýši z 57 na 86. Pribudne jedna nemecká obec, dve maďarské, a to Slovenské Ďarmoty a bratislavská mestská časť Rusovce. V bratislavských mestských častiach Jarovce a Čunovo sa zase bude na úradoch hovoriť po chorvátsky. Novela sa zároveň dotkne jednej obce na Žitnom ostrove, kde by predpísanú hranicu spĺňal český jazyk. Celkovo sa tak počet obcí zvýši o 73, zo súčasných 656 na 729. Tieto čísla sa ešte môžu zmeniť po májovom sčítaní obyvateľov. Novinkou budú sankcie vo výške od 50 do 2500 eur. Týkať sa nebudú fyzických osôb. Chmel vysvetlil, že ich do návrhu zakomponovali po tom, ako nevypadli zo zákona o štátnom jazyku, keďže sa prijala filozofia, že legislatívna norma bez pokút je nevymožiteľná. Úrad ešte nemá špecifikované finančné dopady súvisiace s novelou. Vicepremiér si ale nemyslí, že by predstavovala veľký zásah do rozpočtu obcí, ktorým pribudnú nové povinnosti. Návrh narazil na nevôľu niektorých koaličných partnerov, Konkrétne KDH sa nepozdáva 15-percentná hranica. Chmel avizoval ďalšie rokovania, na ktorých budú poukazovať na neškodnosť novely. „Snažíme sa ich presvedčiť, že ide len o vylepšenie komfortu menších menšín a nie maďarskej, lebo tá si svoj jazykový komfort nevylepšuje,” poznamenal s tým, že jeho úrad aj Most-Híd sú zatiaľ rozhodnutí z týchto percent neustúpiť.

Pre spokojnosť občanov

23. februára 2011 - (Peter Morvay - Sme)

Normálny štát by nepotreboval zákon o ochrane väčšinového ani menšinového jazyka - riešil by to život a snaha úradov vyjsť v ústrety občanom. V normálnom štáte nepotrebujeme zákon o používaní menšinových jazykov a už vôbec nie zákon o povinnom užívaní väčšinového jazyka či pokuty v týchto zákonoch. V normálnom štáte takéto veci mimo úradnej sféry rieši život - v obci s národnostnou menšinou má dobrý obchodník nápisy vo väčšinovom aj v menšinovom jazyku nie preto, lebo to prikazuje nejaký hlúpy zákon, ale preto, lebo chce prilákať čo najviac zákazníkov. Tak ako sa v susednom Győri v čase vrcholiacich nákupov zo Slovenska v supermarketoch objavili slovenské nápisy. Ak má obchodník nápis len v jednom jazyku, napríklad že je to lacnejšie, je to jeho vec. Ušetrí, ale riskuje stratu zákazníkov, ktorí dvojjazyčný nápis na susednom obchode právom berú ako prejav toho, že sa ten obchod o zákazníkov lepšie stará. Mať len jeden nápis, hoci len v jazyku menšiny, však nie je trestné. Hlúposť nie je právna kategória. Problém nie je ani pri úradnom styku. Jednoducho preto, že v normálnych štátoch je to úrad, ktorý sa prispôsobuje občanom a nie občania sa musia prispôsobiť úradu. Ak je medzi občanmi potreba úradného styku v jazyku menšiny, pretože je to pre niektorých prirodzenejšie a pohodlnejšie, úrad túto možnosť zaistí, lebo mu záleží na spokojnosti občanov. V rozumnej miere, všetko stojí peniaze a je zbytočné mrhať ich na to, aby bol po maďarsky hovoriaci úradník v Liptove. Má však byť tam, kde menšina žije. Spor o hranicu pre používanie menšinového jazyka v úradnom styku je skôr symbolický. Treba ho zabezpečiť, ak je oň záujem a je to možné. V Európe sa presadzuje skôr desať percent v rámci trendu, že úrady stále viac vychádzajú (musia vychádzať) v ústrety tým, pre ktorých sú. Podstatné je, či je o menšinový jazyk na úrade záujem. Väčšina ľudí nepotrebuje neustále demonštrovať svoju národnostnú príslušnosť, na rozdiel od nacionalistov sa ich osobnosť nezužuje na jediný rozmer. Úradné veci si chcú vybaviť najmä rýchlo a čo najjednoduchšie. Ak to aj pre mnohých príslušníkov menšín znamená po slovensky, je to tiež život. Ak občanom samotným dosť nezáleží na používaní rodného jazyka, zákon na tom nič nezmení a ani platný zákon sa nebude využívať. Štát najmä nesmie robiť nič, aby menšiny od používania rodného jazyka odradil. Keď však už chceme mať zákon, je logické, aby to bol skôr zákon na ochranu menšinového a nie väčšinového jazyka - ten slabší má hendikep a potrebuje ochranu. Preto zákon chráni skôr ženy než mužov, lebo ženy majú tradične slabšie postavenie. Ten istý zákon na ochranu menšinového jazyka treba uplatňovať aj na juhu Slovenska, kde je miestnym menšinovým jazykom slovenčina. Samozrejme, všetky tieto reči boli o normálne fungujúcom štáte, ktorému záleží na spokojnosti všetkých obyvateľov.

Cesta je len jedna - S Bugárom proti Orbánovi

21. februára 2011 - (Martin Hanus - tyzden.sk)

Dobrý koniec je v nedohľadne: slovenská vláda síce konečne predložila Viktorovi Orbánovi návrh bilaterálnej zmluvy, ktorý má vyriešiť problém dvojakého občianstva. Ale spravila to zle - Bugár o ničom nevedel a Orbán to poľahky odmietol. V .týždni opäť nastalo „triedenie duchov“ a vy si tak môžete po čase opäť vychutnávať (alebo nevychutnávať) redakčnú výmenu protichodných názorov. Napríklad Juraj Kušnierik nevidí nijaký problém v tom, že si farmár v Rimavskej Sobote požiada o maďarské občianstvo a s istým znechutením sa pýta, či to naozaj niekto môže vnímať ako ohrozenie našich štátnych záujmov. Naopak, ak by si kolegovia Jaroslav Daniška a Jozef Majchrák museli vybrať medzi Ficovým protizákonom alebo žiadnym protizákonom, volili by to prvé. V dvojakom občianstve vidia hrozbu, ktorej by mala pravica rázne čeliť a nedbať pritom na Bugára. Pravda je takmer vždy inde než v strede, ale čo ak je v tomto spore výnimočne práve tam? Stredový pohľad vraví: Orbánov zákon o maďarskom občianstve je naozaj nebezpečný a má potenciál ohroziť tento región. Bugárov Most-Híd však nie je Orbánovou piatou kolónou na Slovensku, ale, naopak, je súčasťou riešenia. Tento stredový pohľad sa dá oprieť o nasledovných päť bodov. Po prvé, Trianon. Buďme realisti, etnické vášne medzi Slovákmi a Maďarmi asi nevychladnú ani v tomto storočí. Tie vášne pritom nevyvierajú len z prostoduchého nacionalizmu, ale majú svoj racionálny základ. Pre Maďarov bude Trianon vždy dejinnou kliatbou. Aj taký liberálny duch ako Paul Lendvai, ktorý ostro kritizuje Orbána za podnecovanie nacionalizmu aj za dvojaké občianstvo, napísal, že od čias rozdelenia Poľska v 18. storočí nezaobchádzali veľmoci so žiadnym iným európskym národom tak kruto a nespravodlivo ako s Maďarmi za Trianonu. Vtedajší britský premiér Lloyd George ešte pred podpisom zmluvy v paláci Veľký Trianon hovoril, že ak spojenci neprihliadnu na výhrady Budapešti a celé maďarské komunity ako „stádo dobytka“ pripadnú susedným novovznikajúcim štátom, v strednej Európe nebude mier. Presadili sa však Francúzi, ktorých minister zahraničia Berthelot spochybňoval predkladané etnicko-demografické štatistiky a námietky z necitlivosti odbavil vetou, že Maďari sú „mimoriadne zákerný národ“. Výsledkom bolo, že celá tretina národa, teda viac než tri milióny Maďarov, ktorí navyše obývali súvislé a neraz národnostne čisté maďarské územia (napríklad Žitný ostrov) sa ocitli mimo hraníc materského štátu. Krátko po podpise v Trianone zavládla v Budapešti depresia, davy v uliciach demonštrovali s čiernymi stuhami proti ukrutnému medzinárodnému sprisahaniu a predseda parlamentu István Rakovszky adresoval Maďarom z odtrhnutých území tieto slová: „Od tohto okamihu všetky naše myšlienky, každý úder srdca sa dňom aj nocou budú zameriavať na to, aby sme sa s niekdajšou slávou, s niekdajšou grandióznosťou mohli s nimi zjednotiť.” Odvtedy sa zmenilo veľa. Ale kto odmieta pochopiť túto pre Maďarov stále živú traumu, odmieta pochopiť maďarskú dušu. Ak Miklós Duray hovorieva, že jeho vlasť je tam, kde leží jeho kultúra, nemusí to byť ešte žiaden prejav šovinistickej iredenty. Ale prejav normálnej identity. Po druhé, Slovákov nútia dejiny vidieť veci inak. Trianon znamenal pre vtedajšie Československo podstatné rozšírenie územia - zisk Bratislavy, Nitry či Košíc a okolia týchto miest nebol vôbec historickou zákonitosťou, ale darom z trianonských nebies. Slováci sa zrazu veselo usídľovali na južných pásoch svojho novozískaného územia, kam predtým žiadna slovenská noha nevkročila. Juh Slovenska je dnes premiešaný ako nikdy predtým, pol milióna Maďarov sa na mnohých miestach stáva minoritou a celkom prirodzená asimilácia (migrácia do Bratislavy, zmiešané sobáše, nižšia pôrodnosť Maďarov, posielanie maďarských detí do slovenských škôl a podobne) bude v nasledujúcich desaťročiach ďalej mierne znižovať podiel Maďarov na slovenskej populácii. Pre väčšinu tunajších Maďarov smutná až tragická správa, pre väčšinu Slovákov milé pokračovanie slovensko-maďarského príbehu. Po tretie, Orbánov zákon je hrozný a nebezpečný nápad. A pre Slovákov je dôkazom, že voči trianonskej traume Maďarov musíme byť nielen empatickí, ale aj ostražití. Kým dosiaľ bola táto trauma prekrývaná legitímnymi rečami maďarskej elity o povinnosti starať sa o súkmeňovcov spoza hraníc, Viktor Orbán vlani porušil všetky krehké pravidlá. Kým dosiaľ boli zahraniční Maďari celkom prirodzenou súčasťou maďarského kultúrneho národa, Orbán z nich silou-mocou robí súčasť veľkomaďarského politického národa. S neskrývaným cieľom psychologicky prekonať Trianon. Ak bol Orbán schopný jednostranne, a bez konzultácií, ponúknuť občianstvo cezhraničným Maďarom, je takmer isté, že onedlho začne maďarská politika vystupovať v mene reálnych či domnelých záujmov svojich občanov (a už nebude podstatné, že majú trvalý pobyt v Komárne, Subotici či v Kluži, a nie v Budapešti či Pécsi.) Samozrejme, obyčajní Maďari, ktorí si dnes žiadajú o občianstvo v Rumunsku, Srbsku či na Slovensku, tak konajú v dobrej vôli a neberú to ako nepriateľský akt voči svojim krajinám - lenže o ich dobrú vôľu tu ide až na druhom mieste. Dobrým príkladom je otázka volebného práva: v samotnom Maďarsku si ho veľká časť voličov pre svojich krajanov vôbec neželá, napokon, ani zahraniční Maďari po ňom zvlášť netúžia, Viktor Orbán je však rozhodnutý udeliť im ho a v budúcnosti kampaňovať vo felvidéku aj Sedmohradsku. Dá sa to nazvať inak ako podvratná činnosť v tomto precitlivenom regióne? Včerajšie slovensko-maďarské spory tak môžu byť selankou oproti tomu, čo nás ešte čaká. Po štvrté, Ficov protizákon problém rieši. Ale zle a krátkodobo. S kolegom Andrejom Bánom sme v prvej polovici februára videli, ako Maďari v rumunských a srbských obciach, ktorým nikto nehrozí stratou domovského občianstva, naozaj v húfoch a s hrdosťou žiadajú o maďarské občianstvo. Zatiaľ čo naši Maďari zatiaľ o tom len v tichosti špekulujú. Ficov brutálny protizákon teda krátkodobo funguje. Dlhodobo sa však môže obrátiť proti nám. Naši Maďari už dnes vnímajú prístup slovenských politikov voči nim ako sled nepriateľských krokov. Pamätajú si, čo štát urobil a stále robí Hedvige, jednej z nich, ktorá mala len tú smolu, že je Maďarka. Aj Ficov narýchlo ušitý protizákon právom chápali ako opatrenie proti nim. Je v súlade so slovenskými vitálnymi záujmami ďalšie mentálne odcudzovanie našich Maďarov od štátu? Nehovoriac o tom, že časom sa medzi nimi rozšíri, že strata slovenského občianstva nie je zas taká ujma - keďže ako maďarskí občania budú mať tak či tak občianstvo EÚ. Tisíce a možno desaťtisíce Maďarov, a nepôjde len o tvrdé jadro národných voličov SMK, tak postupne budú žiadať o maďarské občianstvo s vedomím možnej straty toho nášho. Problém sa nevyrieši, len odloží. A vyhrotí. Po piate, Bugár je spojenec Slovenska, nie Orbána. Preto je nezmyselné vytláčať ho na okraj a napínať proti nemu slovenské svaly. Je to naopak: Bugárov postoj k celej záležitosti ani nemôže byť viac proslovenský. Náš Most-Híd je široko-ďaleko jedinou politickou stranou zahraničných Maďarov, ktorej predstavitelia kritizujú zavedenie dvojakého občianstva a tvrdia, že o občianstvo v Budapešti nebudú žiadať, lebo ho nepotrebujú. Bugár bol ochotný pristúpiť na požiadavku KDH, aby slovenskí Maďari pracujúci v bezpečnostných zložkách nemohli mať dvojaké občianstvo. Bugár teda ustúpil. Potrebuje však aj ústupky od slovenskej strany, aby ho táto téma v očiach našich Maďarov nepridlávila. Sú totiž dve cesty: jednou je ignorovať Bugára, písať si zákony týkajúce sa našich Maďarov čisto „po slovensky“, schvalovať ich spolu s Ficom, diskreditovať tým celý maďarsko-slovenský projekt Most-Híd - a vháňať jeho voličov späť do košiara orbánovskej SMK. Alebo konfrontovať Orbána na európskej scéne, integrovať Bugára na domácej scéne - a uchádzať sa o srdcia našich Maďarov. Čo je viac v slovenskom záujme?

Rozdvojení Maďari

12. februára 2011 - (Andrej Bán / Martin Hanus - tyzden.sk)

Zatiaľ čo na Slovensku sa mnohí Maďari boja uchádzať o dvojaké občianstvo, v Srbsku a v Rumunsku registrujú od začiatku roku tisícky záujemcov. Úsilie Viktora Orbána politicky zjednotiť národ poza hranice susedných štátov spôsobilo v strednej Európe poriadny chaos. Čo spája srbskú Vojvodinu, rumunské Sedmohradsko a južné Slovensko? Je to nielen príslušnosť k bývalému Uhorsku, ale dohromady takmer 2,3 milióna Maďarov, dnes žijúcich na územiach, ktoré sa po Trianone ocitli mimo Maďarska. Práve na nich pamätá Orbánov zákon o dvojakom občianstve, ktorý má zmyť trianonskú traumu a začleniť Maďarov spoza hraníc do jednotného politického národa. Na Balkáne sa v húfoch vypĺňajú žiadosti o maďarské občianstvo a štátne orgány v tom nekladú žiadne prekážky. Podľa údajov z Maďarska prijali maďarské ambasády, konzuláty, matriky či imigračné úrady do 21. januára, teda počas prvých troch týždňov od platnosti Orbánovho zákona, takmer 12-tisíc žiadostí o maďarské občianstvo, najviac v srbskej Subotici a rumunských mestách Kluž a Miercurea Ciuc. Na Slovensku je celkom iná atmosféra. Naši Maďari vyčkávajú, v parlamente sa vedú horkokrvné debaty a noviny špekulujú o konci Radičovej vlády. Na prvý pohľad absurdný obraz. „Pre mňa je Slovensko frustrovaná, nacionalistická krajina,“ hovorí novinárka Márta Fehérová z vojvodinskej televízie a rozhlasu pre menšinových Maďarov. Zhovárame sa v sídle Pannon RTV v pohraničnej Subotici, ktorá má okolo 150-tisíc obyvateľov, z čoho asi tretinu tvoria Maďari. Slovenským ušiam znejú slová srbských Maďarov neuveriteľne: o svojom domovskom štáte, ktorý nie tak dávno opantal nacionalistický krvavý ošiaľ a ktorý Budapešť ešte pred siedmimi rokmi obviňovala, že podnecuje etnické násilnosti vo Vojvodine, dnes tunajší Maďari hovoria ako o príklade harmonického spolužitia národností. A krútia hlavou nad tým, čo sa deje na Slovensku. Máme sa hanbiť alebo vysvetľovať, že všetko je trochu zložitejšie? Tridsiatnička Fehérová hovorí s úplnou samozrejmosťou, že aj ona si požiada o občianstvo. Jej kolega novinár, 25-ročný Zoltán Kozma, má už procedúru za sebou: „Moja rodina bola medzi prvými, žiadosť sme odovzdali už tretieho januára o 8.30. Pýtate sa, prečo? Nič materiálne v tom nie je. Pre mňa ako Maďara to bola jednoznačná vec.“ Obaja mladí novinári sa rozpamätávajú na tragické 90. roky. „Moja mama pracovala ako šička. Ráno dostala výplatu, ale kým prišla autobusom domov, vinou inflácie si za ňu mohla kúpiť len čokoládu a kávu,“ spomína Kozma. Kolegyňa ho však poopraví: omnoho horší než ekonomická mizéria bol vraj strach z toho, čo Srbi vyvedú Maďarom. Po tom, čo Slobodan Miloševič zrušil v roku 1989 Vojvodine a Kosovu autonómiu, Maďari (no nielen oni) sa cítili ako druhoradí obyvatelia Srbska. Boli vytláčaní z úradov, polície či z univerzít. A dnes? Srbský parlament nedávno obnovil vo Vojvodine autonómiu, na ktorú delegoval desiatky právomocí z centrálnej úrovne. Vznikli národnostné rady, ktoré od štátu dostávajú peniaze, pričom zástupcovia jednotlivých menšín tie peniaze prerozdeľujú na svoju kultúru, školstvo či médiá. O maďarské občianstvo nežiadajú len mladí, ktorí tak získajú aj občianstvo EÚ, a teda konkrétne výhody. V polovici januára si vybavil na konzuláte termín aj sedemdesiatnik Šimon Palkovič. Sedíme s ním v predizbe penziónu, kde sme noc predtým prespali. Sympatický starší muž sa rozrozpráva o histórii, Rakúsko-Uhorsku, dve dámy v jeho veku, manželka a majiteľka penziónu, pozorne počúvajú a nenápadne vyjadrujú súhlas s každým slovom, ktoré zaznie. Palkovič je elegán: má na sebe síce trochu obnosený, ale upravený oblek, čo je preňho dôležitý mostík k téme. „Viete, Vojvodina sa za posledné roky zmenila. Prišli sem Srbi z Kosova a iných častí bývalej Juhoslávie a na prvý pohľad spoznáte kultúrny rozdiel medzi nami. Nejde pritom o chudobu. Môžem mať 20-ročné nohavice, ale sú vyžehlené. Môžem nosiť staré topánky, ale sú vyleštené. My neodpľúvame slnečnicové jadierka len tak, kdesi na ulici. Chápete? Ten kultúrny rozdiel medzi nami a Srbmi tu bol už za monarchie. Miestna maďarská elita sa neorientovala na Belehrad, ale na Budapešť, Viedeň a Prahu.“ Aj pre Palkoviča je získanie maďarského občianstva zacelením rán po Trianone. „Ak sa pýtate, čo od maďarského občianstva očakávame, pýtate sa nesprávne. Moja generácia neočakáva od toho nič. Občianstvo nám vzali v roku 1920. Tým, že ho teraz získame, sa pre nás niečo dovŕši a uzavrie. Chceme patriť k maďarskému národu.“ Vníma aj on Slovákov ako nacionalistov? Palkovič sa len pousmeje a celý problém vysvetlí jasne a stručne: „To všetko je Trianon.“ V tej istej budove ako Pannon RTV v centre Subotice sídli aj predseda Zväzu vojvodinských Maďarov István Pásztor. Pre tamojších Maďarov je niekým ako náš Béla Bugár: zastupuje umiernené krídlo, ktoré je súčasťou srbskej vládnej koalície. Nie je žoviálny ako Bugár, ale rovnako ako predseda Mostu nemá rád niektoré otázky. Keď sa chceme informovať, prečo bola jeho strana kedysi proti dvojakému občianstvu a dnes ho vehementne podporuje, Pásztor znervóznie: „Už ani psa nezaujíma, čo sa stalo za posledných 15 rokov.“ V postmiloševičovskom Srbsku sa zmenilo veľa. Dnes ani radikálni nacionalisti v Belehrade nevystupujú proti Orbánovmu zákonu. Pre Srbov je dôležité mať priateľské vzťahy s Maďarskom, teda štátom, ktorý je tu vnímaný ako vstupná brána do EÚ. Pásztor hovorí o výskumoch, podľa ktorých z celkovo štvrť milióna tamojších Maďarov 60- až 70-tisíc požiada o maďarské občianstvo ešte v tomto roku. „Zo 100 Maďarov to pre 90 znamená potvrdenie citovej väzby na maďarský národ. Tunajšia maďarská komunita sa celý čas od |Trianonu pokladala za súčasť maďarského národa a tento zákon to len potvrdzuje.“ S podobným odôvodnením sa stretávame často, opakujú ho mladí aj starí. Záujem o občianstvo je v okolí Subotice obrovský. Na miestnom konzuláte Maďarskej republiky sú až do augusta obsadené všetky termíny pre žiadateľov. Kto sa teda prihlási dnes, dostane termín až v septembri. Potom príde na konzulát, vezme si so sebou rodný, sobášny list, životopis a priamo na konzuláte vyplní spolu s pracovníkom žiadosť, čo potrvá asi 45 minút. Byrokratická procedúra vedie k vytúženému cieľu: o niekoľko mesiacov neskôr sa dotyčný srbský občan stane aj maďarským občanom. O občianstvo však nemajú záujem iba roduverní Maďari. Ale aj takí, ktorí nevedia po maďarsky prehodiť ani slovko. V obci Bács neďaleko Nového Sadu žije asi 300 Maďarov. Presnejšie, Srbov s maďarským rodokmeňom. Takmer všetci už zabudli po maďarsky, keďže po druhej svetovej vojne tu bola zrušená škola s vyučovacím jazykom maďarským. Miestni Maďari tak v nasledujúcich desaťročiach splynuli so srbskou väčšinou. Pre národne orientovaných Maďarov od Subotice sú odrodilci, no pred Orbánovým zákonom sú si všetci rovní. Ak aj Bácsania preukážu, že ich predkovia boli kedysi občanmi Uhorska a ak sa pri vypĺňaní žiadosti s úradníkom ako-tak dohovoria, aj oni budú môcť raz na hraniciach vytasiť maďarský pas. Mária Biházová je útla učiteľka hudobnej výchovy, ktorá v Bácsi rozbehla jazykové kurzy. S pomocou dotazníka zistila, že asi 60 obyvateľov Bácsa má záujem o maďarské občianstvo, pričom prví dvanásti už začali chodiť na jej jazykový kurz. Učia sa dvakrát týždenne, ale vraj im to ide ťažko - maďarčina ako cudzí jazyk nie je veru malina. „Kladiem dôraz na komunikáciu, netrápim ich gramatickými pravidlami. Po určitom čase sa dostaneme aj k preberaniu takých viet, aké budú potrebovať na úrade pri vybavovaní žiadosti. Pripravíme ich na to,“ hovorí Biházová a trochu bezradne mykne plecami: „Ale tento rok to ešte asi nebude.“ Držková polievka so smotanou, starší biely chlieb a pivo Medveď - nič tradičnejšie si v nevykúrenom hotelíku v centre Nadlaku nemôžeme o desiatej večer želať. Až 47 percent z 8 142 obyvateľov rumunského mestečka na hranici s Maďarskom tvoria Slováci (jeden silnejší s fúzami sedí oproti nám v ľudoprázdnej reštaurácii), 45 percent Rumuni a dve percentá Maďari. „Ako sa má váš premiér... Čarnogurský?“ opýta sa domáci mäkkou slovenčinou. Pochopíme, že tu hodiny odsýpajú iný druh času. Chápeme, že o cirkuse okolo dvojakého maďarského občianstva ešte nepočul. Tvrdí však, že určite si oň požiadajú aj tunajší Slováci, ktorí vedia trochu po maďarsky. „Kupujú tam za hranicou domy, sú lacnejšie,“ dodá muž. Rumunskí Slováci žiadajúci o maďarské občianstvo? Z Nadlaku odchádzame smerom do rumunského vnútrozemia. Krajina, kde žije najviac zahraničných Maďarov (asi 1,5 milióna) sa plánmi Budapešti na politické cezhraničné zjednotenie národa príliš nevzrušuje. Bukurešť sa totiž správa podobne smerom k Moldavsku, kde od roku 1991 získalo rumunské občianstvo viac ako 350-tisíc Moldavcov. Ako vidno, ľudí v strednej a východnej Európe síce vinou klesajúcej demografickej krivky ubúda, občanov však - zásluhou nacionalistov vo vláde v Budapešti či v Bukurešti, ktorí sa vedia dohodnúť a vzájomne podržať - dramaticky pribúda. V roku 2009 Rumunsko schválilo 21 999 žiadostí o udelenie občianstva pre občanov Moldavska a Ukrajiny, ktorí tak získali aj právo voliť. V Rumunsku panuje mýtus, že tak mohli v danom roku rozhodnúť o tesnom víťazstve Traiana Băsesca v prezidentských voľbách. Je síce pravda, že Rumuni z Moldavska volili takmer výlučne Băsesca, ale bolo ich voliť tak málo, že voľby v konečnom dôsledku nerozhodli. Neďaleko za Nadlakom leží veľká obec Pecica/Pécska. Tretinu zo 14-tisíc obyvateľov tvoria Maďari. Na tunajšej budove Demokratického zväzu Maďarov v Rumunsku (RMDSZ) visí oznam, že zajtra sa začnú školenia, ako správne vyplniť a podať žiadosť o maďarské občianstvo. „Má to pozitívny ohlas. Predpokladám, že o občianstvo požiada asi polovica tunajších Maďarov,“ vysvetľuje nám predseda miestnej RMDSZ Imre Kocsik a dodá: „Pomáhame ľuďom vyplniť žiadosti, získať rodný list a preklady, ak treba. Potom žiadosti hromadne odvezieme na matriku do Maďarska.“ Kocsik dúfa, že najmenej šesťdesiat percent rumunských Maďarov využije možnosť podať žiadosť o maďarské občianstvo. Medzi staršími je to skôr citová záležitosť, mladší dúfajú, že im to otvorí možnosti lepšieho uplatnenia. „Generácia štyridsiatnikov ostáva doma, mladší sa však už väčšinou vysťahovali, skôr na Západ ako do Maďarska,“ dodáva Kocsik, ktorý v najbližšom čase podá žiadosť o maďarské občianstvo. Bez obáv z reakcií rumunského okolia. Na otázku, či nepovažuje za neférové voči Maďarom v Maďarsku, ak sa bude môcť ako zahraničný Maďar, bez trvalého pobytu v Maďarsku, zúčastniť na tamojších parlamentných voľbách, povie: „Možno je to trochu absurdné, ale zákony sú také, tak ich treba využiť. Tunajší Maďari budú väčšinou voliť Orbána. Napokon, v minulosti bol aj tu medzi nami v Pécske, ľudia ho majú radi.“ V meste Kluž-Napoca/Kolozsvár požiadal už 4. januára o maďarské občianstvo aj 96-ročný Lőrinc Bíró, bývalý poštový zamestnanec. Najstarší deduško z toho nebude mať nijaký praktický osoh, skôr pokoj v duši. Narodil sa ešte v Uhorsku a rád by zomrel opäť ako maďarský občan. Rumunská Transylvánia je v Maďarsku považovaná za oblasť, kde žijú „tí praví Maďari“. Maďarské konzuláty v Kluži a Miercurea Ciuc registrujú veľký nával žiadateľov o občianstvo. A pritom, v roku 1998 sa tu odohrával neľútostný zápas. O dvojjazyčné názvy, ktoré „rumunské úderky“ na dáciách zvykli sprejovať. A tiež o sochu, samozrejme. Prirodzenou dominantou Kluža je kostol a pred ním socha uhorského kráľa Mateja Korvína. Jeho matka bola Rumunka, no vtedajšiemu nacionalistickému primátorovi Georgi Funarovi kráľ prekážal z princípu. Sochu chránenú UNESCO nemohol len tak odstrániť, a tak dal v roku 1994 námestie prevŕtať a uzavrieť. Ale tamojší Maďari sa pri soche svojho kráľa zhromažďovali naďalej. Primátor to psychicky neuniesol, odstránil maďarský nápis a nahradil ho nápisom rumunským, odliatym z betónu. Ten škodoradostne informoval, že Korvín prehral istú bitku v Moldavsku. Maďari však k svojmu kráľovi prichádzali naďalej. Zúfalý Funar, ktorého medzitým pre prílišný radikalizmus zbavili predsedníctva v Strane rumunskej jednoty, nasadil najťažší kaliber: neďaleko od sochy dal postaviť asi 30-metrovú betónovú gilotínu na pamiatku 40-tisíc Rumunov „zavraždených besnými Maďarmi v priebehu revolúcie 1848“. Dnes je Funar minulosťou, Korvín zostal. Jednoducho zariadená kancelária v centre mesta, tri stoly a trpezlivo čakajúci žiadatelia o občianstvo: tak vyzerá kancelária Centier demokracie v rumunskom Arade. Túto organizáciu vytvorila Sedmohradská maďarská národná rada (EMNT), na čele ktorej stojí duchovný reformovanej cirkvi László Tőkés, známy ešte z čias revolúcie proti Ceausescovi v roku 1989. Stručná analógia: vo svojich požiadavkách radikálnejší, Orbánovi blízky, no politicky zatiaľ bezvýznamný EMNT pripomína SMK, zatiaľ čo RMDSZ ako koaličný člen viacerých rumunských vlád skôr náš Most-Híd. V meste Arad žije asi 14-tisíc Maďarov, v celej župe 40-tisíc. „V januári sme mali 645 záujemcov o maďarské občianstvo, našou prvoradou úlohou je vybavovať pre nich potrebné doklady,“ vysvetľuje riaditeľ kancelárie Miklós Murvai s tým, že na túto agendu bude nadväzovať projekt „Je dobré byť Maďarom“, od ktorého očakávajú pozdvihnutie národného uvedomenia pre tých, ktorí žijú v izolovaných komunitách. „Nie každý prežíva v plnej miere svoju identitu. Viacerí Rumuni sa pýtajú tunajších Maďarov, prečo chcú získať maďarské občianstvo, keď k Maďarom už nepatria, no Rumuni ich neprijali za svojich. Ocitli sa frustrovaní vo vákuu. Odhadujem, že sa to týka desiatich až pätnástich percent tunajších Maďarov,“ dodáva Murvai s tým, že po prvom nápore starších žiadateľov teraz vo februári prichádzajú vo veľkom aj tí mladí. Silnou kategóriou sú manželia v strednom veku, ktorí si občianstvo vybavujú aj pre svojich potomkov. Murvai je k činnosti RMDSZ kritický. Hovorí, že z politického hľadiska nemajú chrbticu, lavírujú, aby sa udržali vo vláde a zásadné veci ako kultúrnu autonómiu ani neotvárajú. Aj preto im vraj ubúdajú voliči. Murvai otvorene hovorí o dvojakom občianstve ako o ceste k zrastaniu národa: „Je úplne jedno, kde boli vytýčené trianonské hranice - každý Maďar za hranicami patrí k národu.“ Tvrdý postoj Slovenska v otázke občianstva nechápe: „Slovák na Slovensku nebude chudobnejší, ak Maďari budú mať dvojaké občianstvo. Nechápem, prečo sa Slovensko nepoučí od Rumunska, kde majú menšiny oveľa širšie práva.“ Je to dosť absurdné, počúvať v balkánskych krajinách, ktoré si iba nedávno prežili vojny, že Slováci sú „frustrovaní nacionalisti“. Stačí sa však vrátiť zo Srbska a z Rumunska k nám do Komárna a rýchlo si uvedomíte rozdiel: tam sú otvorení, tu sa ľuďom na tému dvojakého občianstva hovoriť nechce. Ficov trestajúci „antizákon“ - po minulom týždni naďalej platný - pôsobí odstrašujúco. Nie však na každého. Podnikateľ Tomáš Jandás má maďarskú národnosť, doteraz však neuvažoval, že si požiada o maďarské občianstvo. Presvedčilo ho až aktuálne dianie v parlamente. „Som donútený tak urobiť. Pán Matovič ani nikto iný nás neochráni,“ tvrdí. Podobne to vidí architekt Nándor Litomericzky, s ktorým sa stretávame v kaviarni Carpathia na Nádvorí Európy (pozri rozhovor). O maďarské občianstvo čoskoro požiada aj herec Oliver Boldoghy, ktorý vystupuje aj v predstaveniach SND. „Pre mňa je to srdcová záležitosť, určite o občianstvo požiadam, práve si zháňam potrebné dokumenty.” Nebojí sa straty slovenského občianstva? “V žiadnom prípade sa ho nechcem vzdať, chcem tu žiť, pracovať a vychovávať svoje deti. Našim úradom teda nebudem nahlasovať, že som požiadal o maďarské občianstvo.” Herec a riaditeľ Jókaiho divadla Tibor Tóth pochádza z obce Slemence na slovensko-ukrajinskej hranici, ktorú rozdelili po vojne, pričom v obidvoch jej častiach žijú Maďari. Režisér Jaro Vojtek o nej nakrútil skvelý dokument Hranica. Prvotná túžba rozdelených rodín po opätovnom spojení sa groteskne zmenila na hnev - dedina od zriadenia priechodu pred pár rokmi čelí nájazdom zo širokého okolia za lacnejšími ukrajinskými cigaretami a alkoholom. „Pri každej návšteve prisahám, že som túto hranicu prekročil poslednýkrát,“ smeje sa Tóth. Podobne ako dedina je rozdelená aj jeho identita. Študoval v Bratislave aj v Budapešti, hrával vo viacerých divadlách v Maďarsku. „Keď idem do Maďarska, som pre nich Slovák, v Bratislave som Maďar,“ hovorí s tým, že sa ešte nerozhodol, či požiada o dvojaké občianstvo. Ak by to však urobil, určite by to neutajoval, čo mu pripadá ponižujúce. Chápe to ako citovú záležitosť, vec príslušnosti k svojej tradícii. „Z úcty k predkom, k svojmu starému otcovi o občianstvo možno požiadam. No nič od toho neočakávam. Odložím maďarský pas do šuplíka spoločne so slovenským a ktorý prvý vytiahnem, ten si vezmem. Jedno oko sa teraz smeje, druhé plače,“ dodáva na záver Tóth s tým, že nebude z neho väčší Maďar, ak bude mať maďarské občianstvo - ten pocit si totiž nosí v srdci a nepotrebuje k nemu nijaký dokument.

Únia Orbánovi: Ďakujeme, neprídeme

21. februára 2011 - (Peter Schutz - Sme)

Niežeby sme chceli otvoriť veštiareň, ale novoročná prognóza z tohto miesta, že Maďarsko obídu sankcie, no diplomatické bojkoty môžu očakávať, je už realitou. Reprezentatívnu korunu Orbánovho predsedníctva - vrcholový summit hláv štátov na tému Východné partnerstvo - Európska únia odvolala. Presnejšie odložila, respektíve presunula do Poľska, ktoré bude šéfovať únii od 1.júla. Zdôvodnenie, že májový termín stretnutia v Gödöllő takmer koliduje so summitom G8, má len tú chybu, že o kolízii sa vedelo mesiace. Znalci zvykov a kolobehu v únii sa zhodujú, že vziať predsedníckej krajine mediálne a propagačne najlukratívnejšiu akciu je bezprecedentný krok. A veľká prestížna strata. Podujatie s Merkelovou, Sarkozym a spol. stálo v epicentre celého predsedníctva, ktoré sa týmto „takmer úplne vyprázdnilo“ (Népszabadság). Treba dodať, že trochu sa vyprázdnil aj rozpočet, veď renovácia kaštieľa, kde mal Orbán hostiť európsku smotánku, zrejme tiež nebola najlacnejšia. V zrkadle toho, že spor okolo mediálneho zákona speje do kompromisu s Európskou komisiou, sa gesto môže zdať aj pritvrdé. Strata najvýznamnejšej udalosti predsedníctva sa však nedá čítať inak než ako stanovisko k celému „národnooslobodzovaciemu zápasu“ Orbána a metódam vládnutia, ktoré predvádza. Oslabovanie medzinárodnej pozície Budapešti je aj veľká irónia, keďže tým, ako si Maďarsko (späť)získava rešpekt a úctu vo svete, sa Orbán voči predchodcom veľmi rád vymedzuje... Tešiť sa z toho na Slovensku nesmieme. Len držať palce, aby sa sused sám neocitol v tom Východnom partnerstve... Ak už teda nemôže organizovať majáles na túto tému.

Menšinová vláda

14. februára 2011 - (Dag Daniš - hn)

Vyzerá to tak, že od stredy bude vláda Ivety Radičovej menšinová. Odchod Obyčajných za Matovičom bude znamenať bod zlomu. Strany, ktoré podpisovali koaličnú dohodu, budú mať v poslaneckých kluboch len 74 poslancov. Radičovej vládu potom bude držať nad vodou už len Fico. Presnejšie: „protificovské“ nálady koalície + nezávislých okolo Matoviča a Ďurkovského. Straty Radičovej totiž neznamenajú zisky Fica. Také jednoduché to nebude. Vláda síce bude menšinová, v parlamente však bude fungovať väčšinová protificovská koalícia. Radičovej vláda bude v takom prípade plávať v bezprizornom režime. Nebude mať pevnú väčšinu, cez ktorú by mohla presadzovať svoje rozhodnutia. V osudových zrážkach s Ficom zas nebude ani menšinová. Radičovej vláde hrozí podobná cesta ako kedysi Dzurindovej. Bude liezť na nervy sama seba, svojim poslancom, a nakoniec aj svojim voličom. Bude otravná. Koalícia dnes dopláca na neskúsenosť a horúcu hlavu Richarda Sulíka. Poníženie a vylúčenie Matoviča z klubu SaS bola chyba. Sulíkovi ju veľmi nahnevane vyčítali aj Hrušovský, aj Dzurinda. Jednoducho, Sulík nevydržal tlak nahnevaného (a akože urazeného) Bugára a stratil nervy. Trochu predčasne... Iste, pozícia Matoviča a Obyčajných bola v SaS neudržateľná. Lenže - rozchod sa mal zariadiť tak, aby vytvoril priestor na partnerstvo a slušnú dohodu. Ponížiť Matoviča a vyraziť s ním dvere nebol dobrý nápad. A už vôbec nie za hlasovanie, kde bola drvivá väčšina verejnej mienky na jeho strane (a právom). Matovič už nebude premýšľať len o mediálnych exhibíciách - ako doteraz. Matovič bude najnovšie premýšľať aj o odvete. Ako každý verejne urazený a ponížený poslanec/vyhnanec, ktorého najskôr vyfackajú. A potom žiadajú o podporu... Koalícii by sa zjavne zišiel jeden skúsený, citlivý, vnímavý, odolný a nekonečne trpezlivý... Psychológ.

Gábor Vona prišiel do parlamentu v uniforme Maďarskej gardy

14. februára 2011 - (tasr)

Maďarská socialistická strana (MSZP) dnes v Budapešti privolala políciu po tom, čo sa na plenárnej schôdzi parlamentu objavil predseda ultrapravicovej strany Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik v uniforme zakázanej Maďarskej gardy, informoval maďarský spravodajský server hirszerzö.hu. Vona pred časom na mítingu Jobbiku povedal, že bude interpelovať ministra vnútra Sándora Pintéra v záležitosti sľúbeného zlepšenia situácie verejného poriadku a bezpečnosti v krajine. Ako dodal, urobí tak v gardistickej uniforme. Je zatiaľ otázne, či polícia pôjde do parlamentu, ako aj to, či ich predseda parlamentu László Kövér do budovy vpustí, konštatoval server. Maďarská garda vznikla v júni 2007 z iniciatívy Jobbiku. Mala vyše 2600 členov. Budapeštiansky odvolací súd ju 2. júla 2009 právoplatne rozpustil.

Kyjev zvažuje trest za maďarské pasy

17. februára 2011 - (tasr)

Argument Budapešti, že jej zákon o dvojakom občianstve znepokojuje len Bratislavu, už nemusí dlho platiť. Prvý raz vážne výhrady zazneli aj z Kyjeva. Tamojší druhý najvyšší ústavný činiteľ navrhuje zbaviť ukrajinského občianstva tých, ktorí prijmú aj druhé občianstvo. „Je nevyhnutné zákonodarne určiť jasnú a rýchlu procedúru skončenia občianstva Ukrajiny v súvislosti s nadobudnutím občianstva inej krajiny,” napísal prezidentovi a premiérovi predseda parlamentu Volodymyr Lytvyn. „Treba vymedziť právne štatúty občanov Ukrajiny a osôb, ktoré ako občania Ukrajiny prijali občianstvo iných krajín. Občania, ktorí si želajú získať občianstvo inej krajiny, si konečne musia presne uvedomiť sociálne, ekonomické a právne dôsledky straty právneho štatútu občana Ukrajiny,” citujú noviny Ukrajinská Pravda z Lytvynovho listu, v ktorom navrhuje vytvoriť pracovnú skupinu pre novelizáciu zákona o štátnom občianstve. Od začiatku roka požiadalo o maďarské občianstvo takmer sedemtisíc obyvateľov Zakarpatskej Ukrajiny, pričom prví z nich by ho už v polovici marca mali dostať. Celkovo v Zakarpatsku žije asi 150-tisíc Maďarov, pre ktorých maďarský pas znamená individuálnu vstupenku do Európskej únie s možnosťou voľného cestovania i zamestnania sa v ktorejkoľvek krajine „dvadsaťsedmičky”. Podobné výhody ponúka aj rumunský pas. Rumunov žije na Ukrajine približne toľko čo Maďarov a tisíce z nich už využili ponuku Bukurešti na prijatie občianstva materskej krajiny. Dvojaké občianstvo bolo pre Kyjev citlivou otázkou už predtým, ako Bukurešť a Budapešť prijali svoje sporné zákony. Kým Maďari a Rumuni tvoria iba po 0,3 percenta z celkového počtu obyvateľov Ukrajiny, Rusi až 17,3 percenta. Moskva ukrajinským Rusom už dávno ponúka svoje občianstvo. A keďže vláda prezidenta Viktora Janukovyča má najviac stúpencov v ruskojazyčných oblastiach krajiny, ukrajinsko-ruské dvojaké občianstvo v tichosti toleruje. Experti pripúšťajú, že v budúcnosti by Kyjev ruským občanom mohol dať výnimku. Právne by to dalo ošetriť napríklad tak, že zákaz dvojakého občianstva by sa nevzťahoval na bývalých občanov Sovietskeho zväzu. Lytvyn v liste pripomína, že ukrajinská ústava dvojaké občianstvo neumožňuje. Zákon o občianstve však jeho získanie priamo nezakazuje a nestanovuje zaň ani nijaké sankcie. Dokonca v ňom chýba aj akýkoľvek mechanizmus na evidenciu ukrajinských občanov, ktorí nadobudli ďalšie občianstvo. Túto situáciu, z ktorej „pre štát vyplývajú riziká i bezpečnostné hrozby”, preto šéf ukrajinského parlamentu navrhuje komplexne riešiť. Budapešť doteraz nerátala s tým, že by jej Kyjev mohol začať robiť ťažkosti pre rozdávaniu maďarských pasov jeho občanom. „Na Ukrajine sú právne problémy, pretože tam teoreticky neuznávajú dvojaké občianstvo,” pripustil v utorok podľa agentúry MTI vicepremiér Zsolt Semjén. „To však nie je kvôli Maďarom, ale pre podneperských Rusov,” zdôraznil. A na upokojenie Kyjeva Semjén ešte dodal: „Prirodzene, ak tamojší Maďar príjme maďarské občianstvo, za to sa na neho ešte na Ukrajine vzťahujú ukrajinské zákony.”

Osemstoročný dub z obce Dubinné bude reprezentovať Slovensko

28. februára 2011 - (tasr)

Dubinský dub bude reprezentovať Slovenskú republiku. Po minuloročnom víťazstve v ankete Strom roka 2010 na Slovensku odborníci vybrali starý dub v obci Dubinné pri Bardejove do medzinárodnej súťaže o titul Európsky strom roka. Hlasuje sa iba cez internet. „Verím, že náš dub získa podporné hlasy pre svoje ťažké medzištátne zápolenie. Dub má veľa skúseností z bojov o záchranu, veď v histórii mu už niekoľkokrát išlo o prežitie. Teraz je čas, aby dal svetu vedieť o sebe i o krajine, v ktorej prežil viac ako 800 rokov. Hlasuje sa iba do 7. marca,” uviedol dnes starosta obce Dubinné Viktor Hvišč.

Historické zaujímavosti z Budapešti

1. marca 2011 - (cestovanie.aktuality.sk)

Názov hlavného mesta maďarských susedov vznikol spojením jeho dvoch častí, ktoré sa rozprestierajú po oboch stranách Dunaja. Buda pozostáva z historického jadra, ktoré je staršie a nachádza sa v ňom napríklad aj obrovský komplex hradieb a veľká knižnica. Bývanie v tejto oblasti patrí medzi najlukratívnejšie miesta. Novšia časť sa nazýva Pešť a okrem historicky mladších pamiatok, ako napríklad bazilika alebo množstvo pamätníkov, sa tu nachádza aj nová tvár metropoly.

Parlament, na ktorý nikdy nezabudnete

Ešte predtým, než sa začnete pohybovať medzi jednotlivými pamiatkami, dáme vám jednu cennú radu. Kdekoľvek sa stratíte, snažte sa dopraviť k zastávke električky č. 2. Tá sa totiž točí okolo Dunaja a hlavného centra, takže sa vrátite k dobrému orientačnému bodu. Vďaka nej sa dostanete aj priamo k maďarskému parlamentu. Možno ste už o ňom počuli nejaké chýry, skutočnosť vás však naisto ohromí. Ide o najdrahšiu budovu v tejto krajine, čo sa výdavkov týka a o tretiu najväčšiu parlamentnú budovu v Európe. Na prvý pohľad vás upúta svojou majestátnosťou a krásou. Pred budovou sa nachádza napríklad večný oheň a maďarská vlajka s vypáleným znakom, ktorá je odkazom na nepokojné obdobie v dejinách tejto krajiny. Vstup do priestorov je v čase, keď poslanci nemajú zasadanie a dnu sa dostanete zadarmo. Stačí sa preukázať dokladom, že ste občanom Európskej únie. Do budovy vedú tri vchody. Jeden slúži pre turistov, druhý pre politikov a tretí najhlavnejší sa otvára len počas exkluzívnych návštev. Od makety parlamentu sa môžete vydať na prechádzku po chodbách dlhých takmer 20 kilometrov. Po prejdení hlavného schodiska budete mať pocit, ako keby ste sa ocitli v rozprávkovom paláci. Ďalšej miestnosti dominuje jeden z najväčších symbolov Maďarska  - koruna, okolo ktorej sú spradené mnohé historky. Tento poklad strážia ako oko v hlave strážnici, ktorí majú pravidelné výmeny. Zasadacia miestnosť na vás bude dýchať dejinami, krásou, elegantnosťou. Môžeme byť hrdí, že na stavbe týchto priestorov sa podieľali aj mnohí Slováci. Pred niekoľkými vchodmi do nej sa nachádzajú špeciálne stojany na cigarety. V kuloároch majú veľmi dôležitú pozíciu. Ak je totiž diskusia zaujímavá, ohorky sú dlhé a keď nie, nájdete tu už len špaky. Celá budova je krásne zdobená a domyslená do mnohých detailov. Určite by ste ju nemali počas prechádzok mestom vynechať.

Kostol, kde korunovali Sisi

Po obhliadke centra môžete nasadnúť na autobus 16 alebo 16A a nechať sa odviezť na hradný vrch. Ide o jedinečné miesto, kde môžete preskúmať niekoľko zaujímavých pamiatok, ale ponúkne vám aj nezabudnuteľný výhľad na druhú stranu rieky. Z bývalého kláštora je dnes už exkluzívny hotel Hilton. Na jeho prízemí zo strany hradieb sa nachádza múzeum marcipánu. Keď budete pri ňom stáť, ocitnete sa pri ďalšej dominante mesta. Tou je Rybárska bašta, kde sídli známa reštaurácie a celý lem hradieb aj so sochami. Len pár krôčikov ďalej sa na malom námestíčku nachádza socha uhorského kráľa Štefana na koni. No a to už stojíte pred hlavným bodom výletu, ktorým je Chrám kráľa Mateja. Vystavaný bol v 13. storočí a má za sebou mimoriadne pohnutú minulosť. Z kresťanského sídla pokoja sa totiž na istý čas zmenil na moslimskú mešitu. Obdobie nadvlády Turkov je zachytené aj na jednej z malieb v kostole. Nádherná výzdoba, menšie kaplnky a hlavný oltár vás možno pritiahnu aj vďaka informácii o tom, že ide o miesto, na ktorom bol korunovaný František Jozef I. a taktiež Sisi za uhorských panovníkov. Kuriozitou je, že známy obraz z dôležitého momentu princezninho života je iba fikciou. Maliar totiž tento chrám nikdy nenavštívil a spoliehal sa na vlastnú fantáziu. Veľa turistov je potom sklamaných, že toto nemôže byť predsa ten kostol, ktorý hľadajú, lebo ten by mal vyzerať úplne inak. Neďaleko tejto budovy sa nachádza niekoľko vychýrených kaviarní a taktiež obchody s maďarskými suvenírmi.

Gödöllő - to najkrajšie z blízkeho okolia

Cisárovná Sisi milovala maďarskú prírodu. Aby jej manžel splnil jej túžby, kúpil jej letné sídlo v Gödöllő, ktoré sa nachádza asi pol hodinu cesty od Budapešti. I keď v jeho priestoroch nájdete niekoľko obrazov tejto krásky, väčšina bola namaľovaných len z pamäti. Ona sama totiž nerada pózovala a umelci teda pustili uzdu svojej fantázii. Nebuďte teda sklamaní, keď sa pozriete na jediné zachované fotky panovníčky, pretože na nich nenájdete tú krásku, ktorú si predstavujeme vďaka sérii filmov. I keď sa o svoj vzhľad starala až 7 hodín denne, aj tak mala údajne zlý chrup a trpela anorexiou. Mnoho exponátov je autentických, jedna z miestností patrila dokonca kráľovnej a bývalá spoločenská izba je dnes premenená na koncertnú sálu.

Skanzen so slovenským domčekom

Mestečko Senondrej (Szentendre) je príjemné predmestie hlavného mesta, kde s obľubou trávi svoj voľný čas aj mnoho Budapešťanov. Dostanete sa doň vlakom alebo po dvadsaťminútovej ceste autom, no ten najzaujímavejší spôsob je prostredníctvom atraktívnej lodnej dopravy. Najprv sa prejdite centrom, ktorému dominuje malé námestie. Pripravte sa aj na množstvo obchodov a stánkov so suvenírmi a domácimi potravinami. Ak chcete ísť do skanzenu, nasadnite na autobus č. 7, ktorý vás vysadí priamo pri jeho areáli. Niekoľko domčekov vás prevedie nielen rôznymi rokmi, kedy vznikli, ale aj majetkovými pomermi ich obyvateľov. V Szentendre sa špecializujú na interaktívne prvky, takže mnoho exponátov si môžete vyskúšať. Jedna budova sa môže popýšiť výstavou veľmi zaujímavých fotografií z archívov stoviek darcov. Nájdete tu aj simuláciu svadobnej hostiny, staré vozy a budovy pre statok. Slovákov istotne poteší aj fakt, že jeden z domčekov pochádza z našich končín. Počas roka sa tu koná niekoľko zaujímavých akcií a na konci prehliadky si môžete oddýchnuť pri pohári výborného vína.

Rusínov sa do politiky snaží dostať ministrana Náš kraj

3. marca 2011 - (Stanislava Harkotová - aktualne.centrum.sk)

Rozvoj regiónu východného Slovenska či prednostná obhajoba národnostných práv Rusínov a Ukrajincov, s týmito heslami vstúpila ešte v jeseni uplynulého roka na politickú scénu ministrana Náš kraj. Politológovia jej v rámci veľkej politiky veľké šance nedávajú, no na regionálnej úrovni by podľa nich svoj potenciál mohla uplatniť. Ako pre Aktuálne.sk uviedol Grigorij Mesežnikov z Inštitútu pre verejné otázky, strana síce zdôrazňuje svoj rusínsky komponent, zatiaľ sa ale profiluje svojou snahou osloviť Východ ako taký. „Perspektívu majú, ak dokážu voličov presvedčiť, že ponúkajú riešenia na regionálnej úrovni. V celonárodnej politike však možnosť prekročenia päťpercentnej hranice zatiaľ nie je realistická,” podotkol Mesežnikov. Politológ Tomáš Koziak pripomína, že Náš kraj sa na východe môže uplatniť, no bude musieť na sebe ešte popracovať. Jej cestu k regionálnemu úspechu totiž hatí skutočnosť, že jej chýbajú známe a všeobecne akceptované osobnosti a poddimenzovaný politický program. „Regionálna strana na Východe by mala veľký potenciál vtedy, ak by jasne a presne cielila najmä na sociálne záležitosti. Ľudí na Východe totiž viac zaujíma, čo môže politik pre nich urobiť a aký je jeho sociálny program, nie to, akú národnosť zastupuje. Z tohto pohľadu sú programové tézy Náš kraj veľmi skromné,” povedal Koziak. Strane zatiaľ nepomáha ani to, že síce proklamuje, že má záujem zveľaďovať rusínsku národnosť, no zároveň Rusínov kladie na roveň Ukrajincom. „Toto môže Rusínov dráždiť a spájanie s Ukrajincami Rusíni nemusia vnímať práve najlepšie, čo môže Náš kraj oslabiť,” konštatoval politológ. Na východe podľa neho existuje silná a všeobecne akceptovaná Rusínska obroda, ktorá nemá ale politické ambície, je to skôr kultúrna organizácie. Obroda k politickej otázke pristupuje spôsobom, aby sa Rusíni snažili presadzovať najmä na platforme iných politických strán, čím by zvýšili svoje šance uspieť. „Zatiaľ spolupráca medzi Rusínskou obrodou a Naším krajom nie je taká, ako by si Náš kraj predstavoval,” podotkol Koziak. Obaja politológovia sa zhodli na tom, že porovnanie maďarských a rusínskych voličov čo do menšinovej politiky je značne odlišné. „Maďarská menšina je veľmi početná a ich šanca s vlastnou stranou prekročiť hranicu zvoliteľnosti je preto veľká. Je to menšina, ktorá má materskú krajinu. Líšia sa aj v tom, že na rozdiel od Maďarov je tu pre Rusínov jedno rizikovejšie hľadisko a to, že sa rýchlejšie asimilujú so Slovákmi,” zhodnotil Mesežnikov. Na národnostné zloženie Slovenska si v dohľadnom čase posvieti sčítanie obyvateľov. To spustí Štatistický úrad už v máji tohto roka. Vicepremiér pre ľudské práva a menšiny Rudolf Chmel (Most-Híd) pripomína, že ľudia by sa nemali báť priznať k tomu, kým sa cítia z pohľadu národnosti byť. Samotný Most preto prichádza s kampaňou zacielenou na túto problematiku. Nebude cieliť iba na disciplinovaných slovenských Maďarov, ale aj na Rómov, Rusínov či Ukrajincov. Kampaň má v pláne aj Náš kraj. Jej predsedníčka Ľuba Kráľová informovala, že snahou v rámci osvety môže byť predstaviť ľuďom históriu Rusínov v Európe, prinútiť k premýšľaniu chcú najmä občanov s rusínskymi koreňmi. Cieliť chce i na mladých ľudí, ktorých chce presvedčiť, že byť Rusínom je moderné.

Náš kraj:

·                    iniciátorom vzniku politickej strany Náš kraj bolo Združenie inteligencie Rusínov Slovenska;

·                    strana vznikla v septembri 2010;

·                    chce pozdvihnúť regióny východného Slovenska, uľahčiť prístup k eurofondom, zlepšenie dopravy, znižovanie nezamestnanosti, budovať úctu k tradíciám, chrániť duchovné a kultúrne dedičstvo východného Slovenska;

·                    predsedníčkou je Ľuba Kráľová, vysokoškolská pedagogička;

·                    v súčasnosti zhruba 112 členov;

·                    Náš kraj sa o priazeň voličov uchádzal už v komunálnych voľbách v koalícii s inými stranami, v súčasnosti má Náš kraj dvoch starostov (obec Soboš, obec Ruská Poruba)

Znížené jazykové kvórum bude revolučné pre Rusínov

23. februára 2011 - (Stanislava Harkotová - aktualne.centrum.sk)

Zníženie hranice používania jazyka menšiny v úradnom vzťahu bude revolučným najmä pre rusínske obce. Ak prejde návrh zákona z dielne vicepremiéra pre ľudské práva a menšiny Rudolfa Chmela (Most-Híd), znižujúci hranicu kvóra z pôvodných 20 percent na 15, Rusíni, ktorí dnes môžu používať rusínsky jazyk na úradoch v 68 obciach, budú po novom môcť materinský jazyk používať v 113 obciach. Druhou menšinou, ktorej stúpne počet obcí čo do použitia svojho materinského jazyka, sú Rómovia. Tým pribude k terajším 57 obciam, kde sa rómsky jazyk môže používať aj úradne, 29 obcí. Zníženie hranice prinesie dokonca možnosť oficiálne používať chorvátsky a český jazyk. Chorvátčina môže oficiálne znieť v dvoch obciach, presnejšie mestských častiach, a to v Čuňove a Jarovciach v bratislavskom obvode. Češtinu by mohli oficiálne používať v obci Macov o okrese Dunajská Streda. Celkovo by jazyk menšiny mohlo popri slovenčine v úradnom styku používať po prijatí novely až 729 obcí, v súčasnosti je to 656 obcí. Návrh z dielne vicepremiéra Chmela sa nepozdáva niekoľkým poslancom KDH. Chmel pritom urobil ústupok, keď v novele znížil hranicu na 15 percent, pôvodne požadoval zníženie na 10 percent. Niektorí poslanci KDH však v Chmelovom zámere znižovať kvórum jazyka nevidia žiaden význam a novela bude skôr či neskôr vyžadovať úpravy. Chmel podotkol, že návrh má za cieľ podporiť najmä menšie menšiny. Ako povedal na margo rokovania s predstaviteľmi KDH, z 15-percentnej hranice už Most-Híd neplánuje ustúpiť. „Naša snaha je presvedčiť ich, že ide o zvýšenie komfortu menších menšín,” konštatoval vicepremiér. Upozornil, že zákonom si nepolepšia slovenskí Maďari. Tým zníženie hranice kvóra na 15 percent prinesie dve obce navyše. Dnes sa maďarský jazyk môže používať v oficiálnom styku v 512 obciach, po novom by to bolo 514 obcí. Ukrajinská menšina naopak príde o sedem obcí. Dnes ukrajinčinu môže používať 18 obcí, po odklepnutí novely ju budú môcť používať v 11 obciach. Ako pre Aktuálne.sk povedal vicepremiér, počet občanov hlásiacich sa k ukrajinskej národnosti totiž od prvého po druhé sčítanie obyvateľov ubudlo, znížil sa teda aj ich podiel v obciach. István Schill, podpredseda Štatistického úradu SR, pripomína, že od posledného sčítania môžu počty ľudí hlásiacich sa k svojím národnostiam variovať a teda aj počet obcí čo do používania jazyka národnostnej menšiny sa môže zmeniť. To, ako je na tom Slovensko s národnosťami, ukáže i májové sčítanie obyvateľov. Rudolf Chmel apeluje i na to, aby sa ľudia nebáli a hlásili sa k svojej národnosti.

Menšiny a sčítanie:

·                    Rusíni a Ukrajinci potlačia dávny spor. Kvôli sčítaniu

·                    Rusíni sa nehlásia k národnosti pre nedostatok záujmu

·                    Most-Híd chce kampaň, aby sa menšiny k sebe hlásili

·                    Bugár sa obáva, že Maďarov po sčítaní ubudne

·                    Rómovia sa pri sčítaní k svojej identite nepriznávajú

Kino na hranici oslávi storočnicu režiséra a električky

3. marca 2011 - (sita)

Medzinárodná filmová prehliadka Kino na hranici predstaví aj tento rok najnovšie české, poľské a slovenské filmy doplnené o ukážku maďarskej kinematografie. V súmestí Český Těšín - Cieszyn na česko-poľských hraniciach sa od 28. apríla do 3. mája bude konať trinásty ročník obľúbeného festivalu. Organizátori tentoraz pripravili sekciu zameranú na stredoeurópske westerny. Český film v nej zastúpi napríklad Limonádový Joe aneb Koňská opera (1964) režiséra Oldřicha Lipského a Je třeba zabít Sekala (1997) režiséra Vladimíra Micháleka. Priaznivci českej kinematografie sa môžu tešiť aj na retrospektívu Otakara Vávru, ktorý nedávno oslávil sté narodeniny. Kino na hranici predstaví najzaujímavejšie filmy významného režiséra a scenáristu, ktorý založil katedru réžie na Filmovej a televíznej fakulte Akadémie múzických umení v Prahe - napríklad Krakatit (1948), Romance pro křídlovku (1966) a Kladivo na čarodějnice (1969). Ďalšia retrospektíva sa bude venovať slovenským bratom Miloslavovi a Igorovi Lutherovcom. Režisér Miloslav Luther nakrútil filmy ako Anjel milosrdenstva (1994) a Svědek umírajícího času (1990), jeho brat Igor pôsobil dlhé roky v Nemecku ako kameraman a pracoval napríklad na filmoch Plechový bubienok (1979) a Seobe (1989). V rámci prehliadky premietnu film, na ktorom pracovali obaja súrodenci, Tango s komármi (2009). Ďalšia retrospektíva doplní minuloročnú prehliadku tvorby poľského kameramana a režiséra Adama Sikoru, ktorý odvtedy dokončil niekoľko nových filmov. Okrem Otakara Vávru oslávi storočnicu i těšínska električka, ktorá premávala v období rokov 1911 až 1921. Po rozdelení mesta na poľskú a československú časť však jazdiť prestala. Organizátori jej venujú malú sekciu o električkách a iných prostriedkoch hromadnej dopravy. Jej súčasťou budú snímky Dáma na kolejích (1966), Revízori (2003), Posledný autobus (2010) a Tramwaj (2007). Agentúru SITA za organizátorov festivalu Kino na hranici informovala Lenka Zemánková.

Film Bibliotheque Pascal - Zlé počasie pôjde s nami

3. marca 2011 - (Kristína Kúdelová - Sme)

Scenár a réžia: Szabolcs Hajdu

Kamera: András Nagy. Hudba: Bumt Friedman, Atom, Flanger. Strih: Péter Politzer

Hrajú: Orsolya Török-Illyés, Oana Pellea, Razvan Vasilescu, Ion Sapdaru, Andi Vasluianu, Shamgar Amram

Premiéra v SR: 17. februára

Vyzerá to ako rozprávka alebo absurdný sen. No nie je. Bibliotheque Pascal je realistický film o rumunskej prostitútke v anglickom klube. Nevieme odhadnúť, ako veľmi môže byť príťažlivý film, ktorý sa volá Bibliotheque Pascal. Meno dostal podľa nočného klubu v Liverpoole, alebo povedzme rovno  - bordelu, kde pracovala mladá, slobodná mamička Mona. Keď sa vrátila domov do Rumunska a rozprávala, čo všetko sa jej tam stalo, ani veľkorysý sociálny pracovník jej nechcel uveriť. V Bratislave nedopadol tento film dobre. V meste, kde už po zatvorení Charlie Centra nie je takmer žiadne malé kino, sa hrá len raz za dva týždne. A po tých dvoch týždňoch možno z programu zmizne. Mona má ozaj nepredstaviteľnú smolu. Bibliotheque Pascal bol vlani v hlavnom programe Berlinale a v Maďarsku ho vyhlásili za film roka. Nakrútil ho maďarský režisér Szabolcs Hajdu, nie však doma, ale v Rumunsku. Tam istý čas žil a urobil si prieskum, že Rumuni sú najviac migrujúcim národom v Európe a že najviac cestujú do Anglicka. „Nádej, že zmena prostredia so sebou prinesie aj vnútornú zmenu, je len ilúziou. Predstavy a mýty o Západe sa rýchlo obnažia a my si uvedomíme, že zlé počasie je zlé počasie a účty sú účty, kdekoľvek sme,“ vraví Szabolcs Hajdu. V jeho filme však nie je emigrácia rozmarom, možno je len neuváženým krokom, ktorý sa svojou mierou neistoty nelíši príliš od cirkusantského spôsobu života. Mona svoju pozíciu prostitútky prežíva nesmierne dramaticky, svoj osud si pripodobuje osudu Jany z Arku či Desdemony, a nakoniec pochopí, že je jedno, či človeka zneužívajú primitívnymi tradíciami v jeho rodnej dedine, alebo sofistikovanými spôsobmi v modernom klube veľkomesta. Vždy je to zneužívanie. Szabolcs Hajdu pred piatimi rokmi zažiaril s filmom Biele dlane. Prejavila sa v ňom minulosť jeho brata: je to príbeh o vrcholovom gymnastovi a jeho novom pokuse o kariéru po emigrácii do Kanady. Bol to inteligentne a hlboko vyrozprávaný príbeh, nakrútený so vzácnym talentom využiť, že film tvoria svetlo, tma, ticho aj zvuk. A keďže to bolo rozprávanie zo socializmu, Hajdu sa mohol dotknúť surrealizmu. Vo filme Bibliotheque Pascal s ním zaexperimentoval ešte viac, a tak je to vlastne sociálny triler vo forme, ktorá má rovnako blízko aj k rozprávke alebo k absurdnému snu. Taká voľba režiséra môže veľmi ľahko presiahnuť imaginačné schopnosti diváka, a z tohto pohľadu sa aj dá pochopiť, prečo sa Bibliotheque Pascal hrá tak málo. No nezabudnime, že Hajdu chcel hovoriť o ilúziách. Kto prejde celou touto nezvyčajnou filmovou jazdou, zažije krásne rozuzlenie. Nezáleží na tom, či sa Mona dostala k práci prostitútky z nevyhnutnosti, alebo naivity, či ju ovládala nespútaná fantázia, alebo vedomý sebaklam. Vždy sa môže sama rozhodnúť, či zo seba spraví obeť, alebo zodpovednú osobu. To je odhad, ktorý Szabolcs Hajdu bezpečne vyvodil z reality.

Od mája môžu maďarské ženy rodiť doma

2. marca 2011 - (sita)

V Maďarsku vstúpi v máji do platnosti nové nariadenie, podľa ktorého budú môcť ženy rodiť aj doma. V stredu o tom informovala hovorkyňa maďarskej vlády Anna Nagyová. Pôrod doma bude možný iba v prípade, ak pôjde o nerizikové tehotenstvo, a rodička bude musieť dodržať viacero pravidiel - okrem iného to, že môže rodiť len na mieste, z ktorého sa v prípade problémov dá najneskôr v priebehu 20 minút dopraviť do nemocnice. Doma nebudú môcť rodiť ženy mladšie ako 18 a staršie ako 40 rokov. Možnosť zlegalizovať domáci pôrod presadzovali v Maďarsku dlhodobo viaceré mimovládne organizácie, narážali však na tvrdý odpor zo strany lekárskych organizácií.

Elvis Presley sa stane čestným občanom Budapešti

2. marca 2011 - (sita)

Primátor Budapešti István Tarlós vyhlásil, že legendárny americký spevák Elvis Presley sa posmrtne stane čestným občanom maďarskej metropoly a taktiež po ňom pomenujú jedno z námestí. Dôvodom tohto kroku je podľa Tarlósa fakt, že Presley vyjadril podporu maďarskému protikomunistickému povstaniu v roku 1956. „Dôvody uctenia si Elvisa nie sú sentimentálne, ale politické,” uviedol vo vyhlásení Tarlós, pričom narážal na skutočnosť, že slávny spevák 6. januára 1957 v The Ed Sullivan Show zaspieval pieseň Peace in Valley. Tou vyjadril podporu maďarskému povstaniu, ktoré dva mesiace predtým potlačili sovietske tanky. Ed Sullivan vtedy okrem toho na Presleyho žiadosť vyzval divákov o finančnú podporu maďarským občanom. Prostredníctvom tejto zbierky sa následne vyzbieralo celkovo 26 miliónov švajčiarskych frankov. O tom, ktorú z 12 vybraných lokalít premenujú na počesť Elvisa Presleyho, môžu až do 15. marca hlasovať návštevníci oficiálnej webstránky Budapešti.

Audi v Győri vyplatí zamestnancom tisícové odmeny

3. marca 2011 - (trend)

Rok 2010 bol pre Audi rekordný. Nemecká automobilka predala 1,1 milióna vozidiel, najviac v histórii. Za vynikajúce výsledky sa vedenie Audi rozhodlo vyplatiť svojim zamestnancom v Nemecku mimoriadne odmeny. Viac ako 42-tisíc kmeňových zamestnancov si v priemere polepší o 6 513 eur, informovala dnes automobilka v domovskom Ingolstadte. Podľa portálu Spiegel Online zodpovedá suma 1,5-násobku priemernej mzdy. Rovnaký násobok zodpovedajúcej priemernej mzdy by mali dostať aj zamestnanci Audi v Belgicku a maďarskom Győri, kde pracujú aj Slováci. Zamestnanci, ktorých si Audi najíma na kontrakt od personálnych agentúr, si prilepšia o 3 150 eur. ,,Zamestnanci tvrdo pracujú na úspechu Audi. Teraz dostanú svoj zaslúžený podiel na zisku,“ uviedol šéf podnikovej rady Peter Mosch. Silnejúci dopyt najmä z ázijských krajín a USA potiahol vlani predaj nemeckých prémiových značiek. Svojich zamestnancov sa rovnako chystajú odmeniť aj konkurenčné automobilky  - Daimler a BMW. Výrobca Mercedesov už oznámil, že vyplatí prémiu vo výške 3 150 eur. Hovorca BMW uviedol, že jej zamestnanci môžu tiež rátať so značnými odmenami. Presnú výšku zatiaľ automobilka nestanovila.

Fidesz chce zakázať fajčenie v aute, v ktorom je dieťa

3. marca 2011 - (tasr)

Vládna strana Maďarský občiansky zväz-Fidesz mieni predložiť do parlamentu pozmeňujúci návrh k zákonu o ochrane nefajčiarov, ktorým by zakázali fajčenie v autách, kde sedia deti do veku 18 rokov. Informovala o tom dnes maďarská tlačová agentúra MTI. Návrh chce do parlamentu predložiť poslanec Fideszu Tamás Heintz. Deti nezodpovedných rodičov sa podľa jeho názoru v aute nedokážu brániť škodlivým vplyvom pasívneho fajčenia. Heintz spolu s ďalšími poslancami Fideszu a Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP) predložili 25. februára parlamentu návrh zákona, podľa ktorého by vo všetkých uzatvorených verejných priestoroch bolo fajčenie zakázané.

Šoférovi, ktorý ma na svedomí trojnásobnú smrť, hrozí až osemročný trest.

4. marca 2011 - (tvnoviny.sk)

Vzlykajúco objal v stredu (2.3.) svojich najbližších 25-ročný Máté Gy., po tom, ako ho prepustili z vyšetrovacej väzby policajti v Budapešti. Ide o šoféra, ktorý v pondelok (28.2.) na zastávke v metropole Maďarska vrazil do siedmich ľudí čakajúcich na autobus. Tri osoby sa vtedy ťažko zranili a ďalší traja svojim zraneniam podľahli. Mladý muž podľa informácií denníka Blikk nepopieral svoju vinu a priznal, že tragédiu má jednoznačne na svedomí, tak ako aj smrť troch ľudí. A nepokúšal sa ani vyhovárať na technické problémy auta, ktoré šoféroval. „Zobudil som sa na zúfalé výkriky ľudí,“ mal povedať pred políciou. Mladík vraj nastúpil do auta po noci, kedy sotva spal. Napriek tomu, že si večer predtým ľahol do postele skôr. Máté si dobre pamätá, ako odbočoval z ulice Haller, na cestu Soroksári, kde sa nehoda stala. Spomína si ako prešiel popri tamojšom národnom divadle a cez most Lágymányosi. Odvtedy má však výpadok pamäte a nasleduje iba tragický obraz zrazených chodcov. Aspoň takto líči momenty pred nešťastím obhajca mladíka, ktorý tvrdí, že hneď ako sa jeho mandant prebral, ponáhľal sa na pomoc zraneným. Držiteľom vodičského oprávnenia je muž deväť rokov a nikdy nemal nehodu. Mladík žije s matkou, zarába mesačne 90-tisíc forintov (330 eur) ako pracovník istého vydavateľstva, kde má na starosti distribúciu kníh. Držiteľom vodičského oprávnenia je deväť rokov a za celý ten čas nemal žiadnu nehodu a polícia neeviduje v jeho prípade ani žiadne dopravné priestupky. Podľa jeho právnika, za tragédou, ktorú zapríčinil, nemožno hľadať nepozornosť vodiča. „Pred jazdou nepil alkohol ani nepožil iné omamné látky, akurát nebol poriadne vyspatý,“ vysvetlil advokát. Mladík vraj nastúpil do auta po noci, kedy sotva spal. Napriek tomu, že si večer predtým ľahol do postele skôr, nedokázal si dostatočne oddýchnuť, pretože sa budil každých desať minút. Popoludní, v deň tragédie, mal za sebou už štvrtú „fúru“, aj keď v meste prejazdil iba 30 kilometrov. „Mohol zaspať na päť až desať sekúnd, situáciu napokon zhoršilo zrejme aj to, že v dodávke mal v čase nehody naložené knihy s celkovou hmotnosťou asi tristo kíl,“ dodáva obhajca mladíka, ktorému teraz hrozí dva až osemročný trest.

Začal sa súdny proces so znovuzakladateľom Maďarskej gardy

4. marca 2011 - (tasr)

Na Peštianskom ústrednom obvodnom súde v Budapešti sa začal v piatok (4.3.) proces s budapeštianskym veliteľom Novej maďarskej gardy Sándorom Kormányom, informovala maďarská tlačová agentúra MTI. Prokuratúra obvinila muža z prečinu zneužitia práva na spolčovanie, za čo môže byť trestaný odňatím slobody až do jedného roka. Obvinený sa ako budapeštiansky veliteľ gardy snažil zriadiť organizáciu prakticky totožnú so zakázanou Maďarskou gardou, ktorú súd v roku 2009 právoplatne rozpustil. Kormány, ktorý pracuje na úrade parlamentu ako pomocná pracovná sila, usporiadal nábory a so svojimi priaznivcami pochodovali v uniformách po uliciach Budapešti. Predvolaní svedkovia aj obvinený pred súdom tvrdili, že sa stretávali iba na priateľských schôdzkach.

Extrémista Budaházy čelí obvineniu z terorizmu a prípravy vraždy

2. marca 2011 - (tasr)

Extrémista György Budaházy, ktorý je obvinený okrem iného aj z terorizmu, na Súde hlavného mesta v Budapešti poprel svoju vinu, informovala maďarská tlačová agentúra MTI. Pojednávanie v súdnom procese Budaházyho a jeho 16 spoločníkov bolo dopoludnia prerušené pre bombový poplach. Polícia evakuovala budovu súdu, výbušninu však nenašli. MTI pripomína, že ak Budaházyho uzná súd vinným z trestného činu terorizmu, môže byť odsúdený aj na doživotie. Obvinený tvrdí, že ide o vykonštruovaný súdny proces, aký v uplynulých 50 rokoch v Maďarsku nemá obdobu. Budaházy čelí obvineniu z trestného činu terorizmu a prípravy vraždy a úmyselného ťažkého ublíženia na zdraví. Vo vyšetrovacej väzbe je od júna roku 2009. Extrémista, ktorému parlamentná strana Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik vyjadrila viackrát verejne podporu, sa okrem iného zviditeľnil aj účasťou na útoku extrémistov na sídlo štátnej televízie v roku 2006. Prokuratúra podozrieva tohto muža zo založenia skupiny Hnutie Hunnia, ktorého cieľom bolo, aby útokmi voči parlamentným poslancom ovplyvnil rozhodovanie zákonodarného zboru.

Roháča chcú vypočuť pre vraždu mediálneho magnáta

4. marca 2011 - (tasr)

Slovenského občana Jozefa Roháča chcú vypočuť maďarské orgány v súvislosti s prípadom vraždy Jánosa Fenyöa v roku 1998, píše dnes Magyar Hírlap. Roháča, ktorého zadržala slovenská polícia na základe európskeho zatykača vydaného budapeštianskym súdom v Leviciach 18. februára, doposiaľ nespájali s vraždou mediálneho magnáta spred 13 rokov. Podľa informácií denníka však polícia vypočúvala pri predchádzajúcich vyšetrovaniach osobu, ktorá bola v kontakte s Roháčom. Magyar Hírlap píše, že proti Roháčovi môže svedčiť aj nový znalecký posudok, zatiaľ však nie je jasné, či to postačí na jeho obvinenie. Celoštátne veliteľstvo polície (ORFK) tieto dohady nepotvrdilo, pretože v súvislosti s Roháčom, ktorého by mali vydať Maďarsku v nadchádzajúcich týždňoch, vydali informačné embargo. Miliardára Fenyöa zavraždil 11. februára 1998 neznámy ozbrojený páchateľ na budínskej strane Margitinho ostrova, keď podnikateľ čakal vo svojom aute na križovatke pri semaforoch. Páchateľ z miesta činu ušiel.

Vladimír Skalský: Podpora novému šéfovi

Úradu pre zahraničných Slovákov je podvrh

1. marca 2011 - (tasr)

Predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí (SZSZ) Vladimír Skalský sa dôrazne ohradzuje proti ohováračskej kampani zo strany nového vedenia Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) a niektorých jeho spojencov ako Pavol Podolay z Nemecko-slovenskej hospodárskej únie. „Proti osočeniam sa budem brániť a podám aj trestné oznámenie za ohováranie,” avizoval. Skalský tak reagoval na Podolayov otvorený list, v ktorom mu oznámil, že Nemecko-slovenská hospodárska únia vystupuje k 1. marcu zo SZSZ. Podolay uviedol ako dôvod vystúpenia fakt, že SZSZ sa pod Skalského vedením premenilo na nedemokratickú organizáciu pripomínajúcu časy totality, ktorú ovládla malá skupina tzv. zahraničných Slovákov z povolania. „Zo SZSZ ste si zriadili de facto 'živnosť', ktorá je dotovaná zo štátneho rozpočtu SR,” odkázal Podolay. Zároveň je presvedčený, že Skalskému ide len o peniaze v rámci grantov, ktoré prostredníctvom Úradu pre zahraničných Slovákov poskytuje SR zo svojho rozpočtu. Podolay tiež poukazuje na netransparentné použitie týchto finančných prostriedkov. Skalského sa pýta, či sa niekedy verejnosť dozvie, koľko peňazí išlo na jeho de facto súkromný internetový portál www.slovacivosvete.sk a koľko, pre koho a v akej výške išlo na platy, odmeny a iné výdavky. Ďalším dôvodom vystúpenia je podľa únie fakt, že v SZSZ sa riadnym členom odopierajú základné práva, ako sú slobodný prejav mienky, diskusia či otázky súvisiace s účtovníctvom. Podolay poukazuje aj na zmanipulované voľby na III. Valnom zhromaždení (VZ), a teda spochybňuje legitimitu Skalského vo funkcii. „Celý priebeh VZ je zdokladovaný aj na videovom zázname,” zdôraznil. Vrcholom konania Skalského je podľa únie fakt, že začal na základe nepravdivých údajov mediálnu kampaň proti vláde SR v súvislosti s vymenovaním Milana Vetráka za predsedu ÚSŽZ. Skalský považuje vystúpenie únie zo SZSZ iba za logickú reakciu na to, že Generálna rada SZSZ jej 13 hlasmi proti jednému pozastavila výkon členských práv a navrhla jej vylúčenie práve za podobné ohováranie. „Snaha spochybňovať voľby počas valného zhromaždenia alebo hospodárenie SZSZ celkom zlyhala a odmietli ju všetky orgány, pretože nemá vecnú povahu. Napríklad aj obvinenia z duplicitných žiadostí na ÚSŽZ a Ministerstva kultúry SR sú zásadným nepochopením grantového systému a podstaty viaczdrojového financovania,” uviedol ďalej v reakcii Skalský. Predseda SZSZ sa tiež ohradzuje proti „lživému tvrdeniu ÚSŽZ”, podľa ktorého zo zhruba 100 členských organizácií SZSZ „je približne 30 neaktívnych. Zo zvyšných 70 sa viac ako 50 jednoznačne dištancovalo od názorov Skalského”. „Skutočnosť je taká, že nemáme neaktívnych členov a pod spomínaným listom na podporu Milana Vetráka je podpísaných 21 organizácií s členskými právami v SZSZ, z toho ešte niektoré podpis popreli,” zdôraznil Skalský s tým, že proti osočeniam sa bude brániť a podá aj trestné oznámenie za ohováranie.

Vladimír Skalský: NS potvrdil, že Milan Vetrák

neodôvodnene a šikanózne poškodzoval SZSZ

22. februára 2011 - (tasr)

Najvyšší súd (NS) SR potvrdil svojím rozhodnutím, že novovymenovaný predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Milan Vetrák neodôvodnene a šikanózne poškodzoval Svetové združenie Slovákov v zahraničí (SZSZ). Informoval o tom dnes predseda združenia Vladimír Skalský s tým, že Vetrák prehral súdny spor so SZSZ. Pripomenul, že Vetrák podal na SZSZ žalobu „proti nečinnosti orgánu verejnej správy” so zdôvodnením, že Revízna a zmierovacia komisia SZSZ podľa neho nevydala v rozpore so svojimi povinnosťami v lehote šiestich mesiacov rozhodnutie vo veci jeho podnetov. „Najvyšší súd sa stotožnil s argumentmi SZSZ, ktoré uviedlo, že žalobu považuje za šikanóznu a nedôvodnú,” povedal Skalský. Dodal, že SZSZ nie je v zmysle žaloby pasívne legitimované, nie je orgánom verejnej správy, ale občianskym združením, na ktoré žiadny výkon verejnej správy nebol delegovaný. „Revízna a zmierovacia komisia navyše konala a vo svojej správe konštatovala, aj k podnetom Vetráka, že k žiadnemu pochybeniu zo strany orgánov SZSZ nedošlo. Súd tiež konštatuje, že Milan Vetrák nevyčerpal opravné prostriedky v rámci SZSZ, pretože sa mohol odvolať k Valnému zhromaždeniu SZSZ ako najvyššiemu orgánu, ak nebol s nálezom Revíznej a zmierovacej komisie spokojný,” poznamenal Skalský.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.....................................................................................................................................

Doplnkové informácie