Pilis-Szlovák

Vybral a zostavil: Imrich Fuhl


Maďarsko - Štátny sviatok sv. Štefana a ústavy

20. augusta 2011 - (tasr)

Vztýčením štátnej vlajky sa dnes pred parlamentom v Budapešti začali tradičné oslavy maďarského štátneho sviatku kráľa sv. Štefana a ústavy. Ešte predpoludním nasledovali pochod mažoretiek a vojenských orchestrov, ako aj slávnostná prísaha nových dôstojníkov. Oslavy pod sloganom Krajina je vedno, ktorý na tento rok pripravila vláda premiéra Viktora Orbána, už tradične nechýbalo množstvo kultúrnych a spoločenských podujatí, koncerty, bábkové predstavenia, ale ani slávnostné ohňostroje, o ktoré napriek vážnej ekonomickej situácii nebude núdza. Obyvatelia a návštevníci Budapešti si budú môcť večer vychutnať i nové sviatočné osvetlenie parlamentu krajiny, náklady na ktoré dosiahli takmer 500 miliónov forintov. Mimochodom, po celý sviatočný deň až do 18.00 hod sú dvere sídla zákonodarného zboru otvorené pre širokú verejnosť. Tá si môže „spraviť apetít” aj pri návšteve dunajského pobrežia v hlavnom meste, kde bude až do 22.00 hod „v prevádzke” Chodník maďarských chutí, návšteva ktorého poskytne možnosť ochutnávky značkových gastronomických špecialít, tradičných maďarských jedál i nápojov, vrátane špičkových vín. V programe však figurujú aj vodná a vzdušná šou, či historický karneval. V podvečer bude Bazilika sv. Štefana dejiskom Sv. omše, ktorú bude celebrovať maďarský primas, kardinál Péter Erdő. Podobne ako v Budapešti, ako aj v ďalších mestách vyvrcholí štátny sviatok ohňostrojmi. Tri z nich organizuje štát, popri Budapešti ešte v mestách Baja a Debrecín. Na ohňostroji nad Ostrihomom sa bude podieľať aj slovenská strana. Tam použitú pyrotechniku budú podľa informácií webového portálu denníka Népszava odpaľovať zo Štúrova, keďže ponuku na realizáciu tamojšej večernej šou nad mestom prijal istý podnikateľ zo Slovenska. Už v piatok podvečer sa v Budapešti udeľovali vysoké štátne vyznamenania. Na slávnostnom akte, ktorý je každoročne súčasťou osláv štátneho sviatku krajiny, si z rúk prezidenta Pála Schmitta prevzal Stredný kríž Radu Maďarskej republiky s hviezdou aj bývalý predseda Strany maďarskej koalície, niekdajší podpredseda vlády Slovenskej republiky Pál Csáky. Ocenenie mu pri príležitosti dnešného štátneho sviatku krajiny udelil najvyšší maďarský predstaviteľ na návrh premiéra Viktora Orbána ako prejav uznania za „mnohostrannú činnosť v záujme zachovania identity maďarskej komunity na Slovensku”. Ďalším oceneným zo SR sa o čosi neskôr stal maliar József Nagy, ktorý je jedným z desiatich laureátov tohtoročnej Ceny Za menšiny. Seriál slávnostných udeľovaní cien pokračuje v Budapešti dnes, keď ďalším 79. laureátom odovzdá ocenenia v zastúpení hlavy štátu vicepremiér Tibor Navracsics. Maďarskému národu poblahoželal pri príležitosti štátneho sviatku v liste zaslanom prezidentovi Pálovi Schmittovi aj najvyšší americký predstaviteľ, prezident Barack Obama. Pisateľ pripomenul, že obe krajiny majú ako spojenci v NATO trvalý spoločný záväzok pri ochrane medzinárodného mieru a bezpečnosti. USA a Maďarsko vyznávajú identické demokratické hodnoty a udržiavajú úzke kultúrne vzťahy. Spojené štáty očakávajú, že sa vzájomné vzťahy s Maďarskom posilnia aj na budúci rok a obe krajiny budú spolupracovať na odpovediach na výzvy 21. storočia, konštatuje sa v liste.. Šéfka americkej diplomacie Hillary Clintonová vo vyhlásení k maďarskému štátnemu sviatku poukázala na históriu vzájomných vzťahov, opierajúcu sa o vzájomné rešpektovanie sa a spoločné hodnoty. Zdôraznila fakt, že v súčasnosti sú obe krajiny spojencami v NATO, silnými ekonomickými partnermi, ktorí pracujú na ochrane a zabezpečení demokracie a ľudských práv. Ministerka zahraničných vecí USA pripomenula svoju nedávnu júnovú návštevu v Budapešti a konštatovala, že obe krajiny sa usilujú prispieť k zvýšeniu stability v Afganistane, Kosove, Bosne a Hercegovine či iných krajinách planéty. Hillary Clintonová pripomenula aj pokračujúce maďarské reformy, ktorých cieľom je posilniť hospodárstvo a zlikvidovať korupciu, ako aj snahu zachovať demokratické inštitúcie a ísť príkladom pre krajiny, ktoré pracujú na budovaní demokracie, otvorenej a pluralitnej spoločnosti a presadzovaní ľudských práv. O obsahu písomností amerických činiteľov informovala maďarská tlačová agentúra MTI s odvolaním sa na americkú ambasádu v Budapešti.

Pál Schmitt navštívi rumunskú Kluž, dejisko Maďarských dní

16. augusta 2011 - (tasr)

Maďarský prezident Pál Schmitt zavíta počas nadchádzajúceho víkendu do západorumunského mesta Kluž, ktoré bude dejiskom Maďarských dní. Informáciu priniesli dnes rumunské médiá s odvolaním sa na generálneho konzula MR v Kluži Mátyása Szilágyiho, ktorý návštevu hlavy štátu potvrdil následne aj pre maďarskú tlačovú agentúru MTI. Schmitt by v nedeľu 21. augusta mal položiť v Kluži veniec k soche Árona Mártona (1896-1980), v období štátostrany prenasledovaného, väzneného biskupa sedmohradskej katolíckej cirkvi v záhrade chrámu sv. Michala a večer nebude chýbať na vystúpení aj na Slovensku známeho 100-členného cigánskeho orchestra z Budapešti.

Pálovi Csákymu udelili vysoké maďarské štátne vyznamenanie

19. augusta 2011 - (tasr / hirado.hu / mti)

Vysoké maďarské štátne vyznamenanie - Stredný kríž Radu Maďarskej republiky s hviezdou - si dnes v Budapešti z rúk prezidenta Pála Schmitta prevzal bývalý predseda Strany maďarskej koalície (SMK), niekdajší podpredseda vlády SR Pál Csáky. Ocenenie mu pri príležitosti sobotňajšieho štátneho sviatku krajiny udelil najvyšší maďarský predstaviteľ na návrh premiéra Viktora Orbána ako prejav uznania za „mnohostrannú činnosť v záujme zachovania identity maďarskej komunity na Slovensku”. Na slávnostnom akte, ktorý sa začal v priestoroch budapeštianskeho parlamentu vokálnou verziou maďarskej štátnej hymny, sa zúčastnili popri prezidentovi Pálovi Schmittovi aj ďalší dvaja najvyšší ústavní činitelia krajiny, predseda vlády Viktor Orbán a predseda parlamentu László Kövér. V skorých večerných hodinách odovzdá maďarský vicepremiér Zsolt Semjén v sídle maďarského zákonodarného zboru aj Cenu Za menšiny, ktorej laureátmi sa v tomto roku stane desať osobností a organizácií z maďarských komunít v zahraničí, vrátane SR, ako aj Chorvátska, Rumunska, Slovinska, Srbska či Ukrajiny. Jediným slovenským laureátom tejto ceny je v tomto roku maliar József Nagy, ktorého práce figurovali počas nedávneho maďarského predsedníctva v EÚ aj na výstave v priestoroch Európskeho parlamentu vedno s ďalšími troma výtvarníkmi maďarskej národnosti zo SR.

Program festivalu umenia Capalest v Banskej Štiavnici

19. augusta 2011 - (sita)

Deviaty ročník frankofónneho festivalu poézie, divadla a hudby Capalest, je venovaný Maďarsku a súčasným maďarským básnikom. V kaviarňach Banskej Štiavnice sa uskutočnia priateľské stretnutia básnikov z rôznych krajín Európy, zúčastnia sa ich verní umelci festivalu Krisztina Tóth, Ján Švantner, Aksinia Mihailová, Dagnia Dreika, Mária Ferenčuhová, Guy Goffete a ďalší, ale aj noví festivaloví hostia, ako napríklad István Vörös, János Háy, László Tóth... Na básnických čítaniach v banskoštiavnickom Libresse, Archanjelovi a Bartolomejskej štôlni Banského múzea, odznie ich najnovšia poézia, vyjadria svoje názory a pocity navzájom k svojej k tvorbe, aj k samotnému festivalu. Celotýždňový program Capalestu uvedie 15. augusta vernisáž v galérii v Joergesovom dome na Trojičnom námestí v Banskej Štiavnici. Predstaví sa tu originálny parížsky umelec Pierre Dubrunquez, ktorého grafiky i maľby špecifikuje prenikavý a výbušný prejav s otázkami nad ľudstvom aj nad svojou tvorbou. Výstava bude návštevníkom prístupná až do konca augusta. Capalest sa tradične uskutočnil aj v regióne: 16. - 18. augusta v Kremnici, Dudinciach a Zvolene ponúkol podujatia s názvom Neviditeľná katedrála. V hudobno-poetickom programe odzneli piesne Johna Dowlanda a sonety Williama Shakespeara. Tvorbu týchto súputníkov z renesančného divadla Globe predviedol hudobný sprievod so spevom Bertrana Dazena v angličtine. Sonety vo francúzskom a slovenskom jazyku recitovali Michel de Maulne, riaditeľ festivalu Capalest a herečka Mariana Danadová z Bábkového divadla na Rázcestí v Banskej Bystrici. Predvečer hlavného programu patril klavírnej umelkyni Adelaide Panaget, víťazke tohtoročnej ceny Grand Prix Montrond. V Kostole sv. Kataríny v Banskej Štiavnici predstavila svoju interpretáciu Liszta, Schuberta a Debussyho. Hlavný program festivalu, ktorý sa koná od 19. do 21. augusta, otvorí folklórna skupina Ritka Magyar Banda, ktorej repertoár pozostáva z hudby niekdajšieho Sedmohradska a Južného Slovenska. Ďalším hudobným hosťom festivalu bude huslista Patrick Chemla. Na počesť Bélu Bartóka vystúpi v Evanjelickom kostole so sonátou pre sólo na husle. Vyvrcholením tohtoročného Capalestu bude trojjazyčné maďarsko-slovensko-francúzske umelecké čítanie Tragédia človeka od Imré Madacha, v režii Michela de Maulne. V predstavení vystúpia slovenskí umelci Štefan Bučko, Viki Ráková, Peter Zemaník, Andrej Endredy, Oliver Boldogy a zahraniční umelci Jean Luc Debattice a Anne Marie Belime. Záverečný koncert festivalu sa bude niesť v znamení afrických rytmov v podaní zoskupenia Babyluzaru. Večerná rozlúčka s Capalestom 2011 sa uskutoční na Trojičnom námestí.

Sládkoviča a Petőfiho učil ten istý profesor

17. augusta 2011 - (Jena Opoldusová - Pravda)

Na stene starého banskoštiavnického lýcea visia dve pamätné tabule. Každá z nich pripomína jedného veľkého básnika. Obaja sa vydali na cestu poézie práve v Banskej Štiavnici. Učil ich ten istý profesor. Jeden z nich písal po slovensky, druhý po maďarsky. Tvorbu Andreja Sládkoviča a Sándora Petőfiho pripomenie európsky festival Cap a l'Est, ktorého 9. ročník sa začne v piatok v Banskej Štiavnici. „Tento ročník je zameraný na maďarsko-slovenskú konfrontáciu. Mám na mysli, samozrejme, konfrontáciu v tom najlepšom zmysle, v akom ju chápe poézia. Nie tak, ako ju chápe politika. Najvýstižnejšie túto konfrontáciu vystihuje program Sloboda a menšina Sládkovič a Petőfi, ktorý je čítaním textov oboch básnikov. Ukrýva v sebe myšlienkovú aj básnickú dominantu festivalu,” povedal riaditeľ Literárneho informačného centra Alexander Halvoník. Hneď vedľa lýcea, ktorého lavice drali aj Sládkovič a Petőfi, je Jorgesov dom. V jeho priestoroch vystavuje pod názvom Sám v sebe nedokončený francúzsky výtvarník Pierre Dubrunquez. Originálny umelec, v ktorého kreativite ožíva samotná príroda, uvažuje v obrazoch a grafikách o základných otázkach ľudstva. O slávnostné otvorenie európskeho festivalu poézie, divadla a hudby Cap a l'Est, ktorého zámerom je spájať tradíciu s najaktuálnejšími umeleckými výbojmi, sa postará Ritka Magyar Banda. Námestie Svätej Trojice rozozvučí v piatok o 18. hodine ľudová hudba zo Sedmohradska a z južného Slovenska. Hudba a poézia sa bude niesť Kostolom svätej Kataríny. Program Neviditeľná katedrála uvedie piesne Johna Downlanda a sonety Williama Shakespeara. Trojdňový program ponúka priehrštie ďalších netradičných stretnutí. Napríklad s básnikmi z rôznych kútov Európy, ktorí budú čítať svoje verše v banskoštiavnických kaviarňach. Ale aj v útrobách zeme, sfárajú totiž so svojimi priaznivcami do bane v skanzene Banského múzea. Poctou Bartókovi bude koncert Patricka Chelma. „Je to jeden z najvnímavejších interpretov, akého som počul,” povedal o francúzskom husľovom virtuózovi umelecký riaditeľ a zakladateľ festivalu Michel de Maulne. Vyvrcholením bude v nedeľu podvečer Madáchova Tragédia človeka. Poézia drámy, ktorú dokončil rodák z Dolnej Strehovej v roku 1860, ožije v troch jazykoch - v maďarčine, slovenčine a vo francúzštine - na Nádvorí Starého zámku. A záver bude patriť africkej hudbe a tancu v podaní skupiny Babyluzaru. Aj región ožije festivalom Cap a l'Est. Program Neviditeľná katedrála pozýva dnes návštevníkov do Kremnice. Zajtra vystúpia hudobníci a recitátori v Dudinciach a pozajtra zaznejú Shakespearove verše a Dowlandove piesne na Zvolenskom zámku. Podrobné informácie o programe 9. ročníka európskeho festivalu poézie, divadla a hudby Cap a l'Est sú na stránke:

www.capalest.sk.

Na koncerte Mosty - Gesharim sa spoja hudobníci V4

13. augusta 2011 - (sita)

Na tradičnom koncerte s názvom Mosty - Gesharim, ktorý sa bude konať 13. septembra pri príležitosti 20. výročia vzniku Visegrádskej skupiny, vystúpia interpreti zo všetkých štyroch krajín tohto spoločenstva. Podujatie sa uskutoční v liptovskomikulášskej Synagóge a bude hostiť nasledovných účinkujúcich: Grazyna Auguscik & The Andrzej Jagodzinski Trio (Poľsko), Butterfly Effect (Maďarsko), Emil Viklický a Zuzana Lapčíková (Česká republika) a Zuzana Homolová a skupina Banda (Slovensko). Židovskú kultúru stredoeurópskeho priestoru priblíži poľská klezmerová formácia Kroke, rómsku kultúru zase slovenskí interpreti After Phurikane & Jozef Lupták, Boris Lenko a Thiery Ebam. Každý z účinkujúcich by mal hrať približne 30 minút. Program bude zaznamenávať Slovenská televízia a Slovenský rozhlas. Projekt sa odvíja od podujatia Mosty - Gesharim, ktoré vzniklo v roku 1991 v Liptovskom Mikuláši, ako jeden z prvých porevolučných počinov smerujúcich prostredníctvom kultúry a umenia k budovaniu mostov pre ľudské porozumenie. Základným programovým prvkom tohto projektu bol koncert, v rámci ktorého sa najvýznamnejší slovenskí, českí, ale aj zahraniční umelci stretávali, aby spoločným vystúpením umocnili posolstvo porozumenia. Po prvých rokoch (1991-1992) tento program prevzal do svojho vysielania Slovenský rozhlas, pričom na ňom participuje až do súčasnosti. Slovenská televízia sa pridala v rokoch 1994 a 1995, keď z neho urobila dva dokumentárne filmy. Od roku 2000 na ňom spolupracuje pravidelne, keď každoročne uvádza vo svojom vysielaní jeho záznam v rámci vianočných či novoročných sviatkov. Na podujatí sa v minulosti predstavili napríklad Jiří Stivín, Marián Varga, Vladimír Merta, Peter Lipa, Andrej Šeban, Iva Bittová, Hana Hegerová, Milan Lasica, Boleslav Polívka, Dan Bárta, Jaromír Nohavica, Jana Kirschner, skupiny Vidiek, Buty alebo Čechomor. Agentúru SITA informoval dramaturg akcie Ladislav Snopko.

Prečo prekladať Máraia?

15. augusta 2011 - (cassovia.sk)

Ocitol som sa na tenkom ľade. Privolil som totiž, že zauvažujem (si) o literárnom diele Sándora Máraia (1900-1989). Z pohľadu prekladateľa. Napriek tomu, že nemám odvahu považovať sa za dajakého nadmieru skúseného prekladateľa. A tobôž nie za odborníka na preklad. Skrátka nezávidím si. Môžem si za to sám. Som v situácii, v ktorej si môžem len protirečiť. Alebo sa rovno z niečoho, ešte sa uvidí z čoho, usvedčiť. Ale prosím. Podieľal som sa a naďalej sa podieľam - spolu s inými, viac i menej skúsenými prekladateľmi - na popularizácii diela, ku ktorému mávam, z času na čas, dosť kritické výhrady. Pre úplnosť (alebo aspoň pre zdanie úplnosti) musím dodať, že výhrady nemávam len k štylistike a „ideológii” Máraiových diel, ale (veru!), s odstupom času, aj k vlastným prekladateľským riešeniam:

http://www.kosice2013.sk/sk/clanok/kosice-v-romboide

-romboid-v-kosiciach-preco-prekladat-maraia

Galleria Nova hosťuje maďarského fotografa Bélu Szabóa

20. augusta 2011 - (tasr)

Významný fotograf Béla Szabó, ktorý žije a tvorí v maďarskom Győri, vystavuje v galérii Žitnoostrovského osvetového strediska v Dunajskej Strede. TASR informovala riaditeľka ŽOS Jana Svetlovská. „Záujemcom o umeleckú fotografiu ŽOS ponúka v Gallery Nova diela skúseného a talentovaného autora, ktorého pozná takmer celá Európa. Béla Szabó publikuje svoje fotografie už od 80. rokov, pôsobí v rôznych časopisoch ako napríklad Foto Art Magazin a posledné tri roky je aj redaktorom prírodovedeckého časopisu Természet Fotó Magazin (Nature Photo Magazine),” uviedla riaditeľka s tým, že v profesionálnej oblasti pôsobí ako fotograf na voľnej nohe aj v oblasti reklamy, cestovného ruchu, je spoluautorom mnohých kalendárov a prezentačných kníh. Podľa slov riaditeľky je Szabó hlavným dvorným fotografom mnohých udalostí v Győri, spolupracuje s Národným divadlom, Baletnou scénou, ale aj Medzinárodným knižným salónom v uvedenom meste. Venuje sa aj pedagogickej práci, vyučuje na Univerzite Jánosa Csere Apáczai v Győri. Vystavovateľ realizoval viac ako 100 kolektívnych a 70 samostatných výstav v Maďarsku, Rakúsku, Slovensku, Francúzsku, Taliansku, Fínsku, Belgicku, Dánsku a Rumunsku. Je prezidentom Győrskeho fotoklubu a hlavným usporiadateľom podujatia Fotografia v prírode, Győrsky fotopiknik. Z pohľadu organizátorov výstavy spolupráca s umelcom nie je nová. „Pred takmer dvoma desiatkami rokov to bola práve osveta v Dunajskej Strede, ktorá ponúkala rôzne výtvarné tvorivé tábory a v mnohých prípadoch v spolupráci s mestom Győr sa konali aj rôzne výmenné podujatia. Béla Szabó bol už vtedy aktívnym účastníkom,” konštatovala Svetlovská. Návštevníci môžu vidieť výstavu v priestoroch Galerry Nova do 5. septembra.

Radikáli napadli maďarský festival Sziget

15. augusta 2011 - (tasr)

Skupina asi 70 členov a sympatizantov extrémistického Mládežníckeho hnutia 64 žúp sa v noci na nedeľu pokúsila napadnúť maďarský festival Sziget na Starobudínskom ostrove v Budapešti. Radikáli chceli pôvodne demonštrovať proti rastu cien a pohonných látok, do areálu sa im však napokon nepodarilo dostať. Poslanec pravicového Jobbiku György Gyula Zagyva nespokojných vyzval, aby sa pokúsili dostať do dejiska festivalu bez vstupeniek. Zabránili im však v tom polícia a bezpečnostné služby. Päť z nich, vrátane spomínaného poslanca, potom kvôli podozreniu z výtržníctva predviedli na policajnú stanicu. Tam Zagyva, ktorý je čestným predsedom Jobbiku, vyhlásil, že uplatní svoju imunitu. Polícia včera prostredníctvom webu informovala, že jeho stíhanie nie je možné.

Sziget ukončili hity Manic Street Preachers

15. augusta 2011 - (sita)

V pondelok nadránom sa v hlavnom meste Maďarska Budapešti skončil 19. ročník multižánrového festivalu Sziget. Tradičné podujatie na ostrove Óbudai na Dunaji prilákalo, tak ako v minulých rokoch, desaťtisíce ľudí nielen z Maďarska. V areáli bolo počuť napríklad nemčinu, švédčinu, taliančinu, angličtinu a samozrejme aj slovenčinu. Festival vyvrcholil v nedeľu večer koncertom waleskej formácie Manic Street Preachers. Skupina združená okolo speváka Jamesa Deana Bradfielda na Hlavnom pódiu nevynechala hity ako Motorcycle Emptiness, A Design for Life, Everything Must Go, If You Tolerate This Your Children Will Be Next, You Stole the Sun from My Heart či Your Love Alone Is Not Enough. Kapela nezabudla pripomenúť svojho štvrtého člena, ktorý s nimi bol na pódiu aspoň vo forme podobizne na obrovskej plachte. Manic Street Preachers sú totiž od 1. februára 1995 už len trojčlenným zoskupením. Práve v tento deň ich štvrtý člen - gitarista Richey Edwards - zmizol, pričom ho v roku 2008 po 13 rokoch márneho hľadania oficiálne vyhlásili za mŕtveho. Okrem Manic Street Preachers vystúpili v nedeľu na Hlavnom pódiu aj Gogol Bordello, The National či White Lies. Na ďalších pódiách sa k slovu dostali napríklad Sonata Arctica, Marina and the Diamonds alebo Kid Cudi. Festival Sziget, ktorého hlavný program sa konal od 10. do 14. augusta, privítal v predchádzajúcich dňoch takých interpretov ako Kaiser Chiefs, Kate Nash, La Roux, Pulp, Interpol, The Prodigy, Kasabian, Dizzee Rascal, Judas Priest, Motörhead, The Chemical Brothers, Hurts, Skunk Anansie, 30 Seconds to Mars, Flogging Molly a ďalších. Podujatie 9. augusta veľkolepo otvoril legendárny multiinštrumentalista Prince. Sziget opäť raz potvrdil povesť letnej akcie, ktorá ponúka naozaj bohatý hudobný i nehudobný program pre niekoľko generácií. V areáli sa pohybovali malé deti s rodičmi, starí rockeri, výstrední tínedžeri i tridsiatnici. Tak ako v predchádzajúcich rokoch bola na festivale mimoriadne bohatá gastronomická ponuka, ktorú nemá žiaden iný festival v strednej Európe. Za jedlá, nápoje i ostatné veci pritom návštevníci neplatili v hotovosti, ale čipovou kartou, na ktorej mali uloženú hotovosť. Týmto opatrením sa výrazne skrátil čas strávený státím v radoch a odpadol tiež problém s vydávaním peňazí. Sziget bol tento rok dobre zabezpečený aj z hygienického hľadiska. Po ostrove Óbudai neustále chodili ľudia zbierajúci odpadky a to aj napriek tomu, že smetné koše boli na každom kroku. V dobrom stave boli aj WC, ktoré boli čisté ešte aj počas záverečného nedeľňajšieho programu.

Na Palóckych dňoch oslávia 765. výročie písomnej zmienky

12. augusta 2011 - (sita)

Mesto Fiľakovo čakajú nadchádzajúci víkend oslavy 765. výročia prvej písomnej zmienky spojené s 21. ročníkom tradičného kultúrneho podujatia Palócke dni. Ako informovalo tamojšie turisticko-informačné centrum, na piatok až nedeľu sú pripravené vystúpenia folkloristov i populárnych hudobných a tanečných skupín, divadelných súborov a rôzne atrakcie. Predstaví sa skupina Tárkány Művek z Budapešti, Ondrej Molota s ľudovou hudbou Ďatelinka či známi interpreti populárnej hudby z Maďarska Veca Janicsák a Csaba Vastag. Súčasťou programu budú večerné divadelné predstavenia divadla Csavar Színház a Sziget Színház z Budapešti, kabaretný program Sas Kabaré a viacero hudobno-zábavných predstavení. Súčasťou osláv bude v piatok v budove turisticko-informačného centra aj slávnostné otvorenie fiľakovskej Palóckej galérie s expozíciou produktov ľudovoumeleckého priemyslu - nábytku a bytových textílií s autentickými motívmi ľudovej kultúry etnografickej skupiny Palócov. Pre deti sú pripravené rôzne interaktívne hry, súťaže a atrakcie v lunaparku. Sprievodným podujatím bude Fiľakovský jarmok.

Naši politici sa inšpirovali na Západe

17. augusta 2011 - (Sme)

Na duchovnom otcovi sa šéfovia politických strán nezhodnú, ukazujú najmä za hranice. - Maháthma Gándhí v Indii, Tomáš Garrique Masaryk v Česku, Konrad Adenauer v Nemecku, v Spojených štátoch Thomas Jefferson či Abraham Lincoln. Veľa krajín má vlastných ideových otcov. Špičky slovenskej politiky sa na jednom či na dvoch menách nezhodli. Takmer vynechali slovenské osobnosti a na otázky o svojom duchovnom otcovi odpovedali tak odlišne, že z nich jedného ani niekoľkých nie je možné vybrať. SME oslovilo pätnásť najvplyvnejších politikov zo všetkých parlamentných strán s otázkami, ktorá osobnosť a kniha či autor najviac ovplyvnili ich politické zmýšľanie. „Bol to Ralf Dahrendorf, sociológ, politológ a liberálny politik, ktorý bol mojím tútorom na Oxforde. Ovplyvnil moju akademickú kariéru, aj moje politické zmýšľanie,“ hovorí premiérka Iveta Radičová (SDKÚ). Najviac ju ovplyvnili knihy Dominika Tatarku, Alexandra Solženicyna a Georgea Orwella, ktoré čítala v 70. rokoch.

Dubček, Havel, Štúr a Fico

Osobnosti, ktoré menili československú a slovenskú históriu, spomínajú dnešní politici zriedka. - Doma sa najvýraznejšie pre svoju politickú kariéru inšpirovali politici Smeru. Podpredsedovia strany Pavol Paška a Robert Kaliňák zhodne tvrdia, že osobnosťou číslo jedna pre nich je Alexander Dubček. Kaliňák potom ešte dodáva aj svojho straníckeho šéfa Roberta Fica a knihy amerického ekonóma Josepha Stiglitza. Na výrazné slovenské osobnosti minulého storočia Milana Rastislava Štefánika a Andreja Hlinku si spomenul iba predseda KDH Ján Figeľ. Silu čerpá aj z príbehov Milady Horákovej a Pavla Gojdiča. Posledného československého a prvého českého prezidenta Václava Havla zas menoval iba šéf OKS Peter Zajac. Podpredseda SNS Rafael Rafaj sa vracia k Ľudovítovi Štúrovi, spomenul ho hneď po Maháthmovi Gándhím.

http://www.sme.sk/c/6018640/nasi-politici-sa-inspirovali-na-zapade.html

Figeľ: Karpatská cesta nie je pre Maďarsko dobrá

13. augusta 2011 - (sita)

Typicky karpatská politika namiesto európskej politiky nie je podľa predsedu KDH Jána Figeľa dobrá ani pre Maďarsko, ani pre celý stredoeurópsky región. „Spájanie Maďarov inak ako v rámci a na pravidlách európskej integrácie nie je dobré ani pre Maďarov, ani pre nás, ich susedov,” povedal šéf kresťanských demokratov. Upozornil, že exteritoriálne normy viedli Európu veľakrát do konfliktov. Maďarský premiér Viktor Orbán a jeho strana sú v Európe členom Európskej ľudovej strany, kam patrí aj KDH. „Je európskym spojencom v niečom, a v niečom nie je. Čo vnímam skôr pozitívne je úsilie o formovanie politiky na báze hodnôt, teda na báze toho, čo je osvedčené. Na druhej strane mám už pravidelný problém s tým, ako sa pozerajú v Maďarsku na budúcnosť cez historicizmus. História by mala byť učiteľkou života, nie knižkou, ktorú povrchne listujeme alebo čítame len na obľúbených stránkach, ale reálnou skúsenosťou a pravdivým východiskom pre dnešok a zajtrajšok,” vysvetlil Figeľ. Podľa Figeľa niektoré z týchto problémov kresťanskí demokrati jasne pomenovali aj v dialógoch straníckych alebo medzištátnych. „A nielen pomenovali, ale aj prijímali dôsledné rozhodnutia alebo opatrenia. Napríklad: KDH ako prvé zareagovalo na prijatie maďarskej ústavy. Pred rokmi sme my navrhovali opatrenia voči tzv. krajanskému zákonu, ktorým predchádzajúca Orbánova vláda chcela riešiť podporu pre maďarské komunity neprijateľným spôsobom,” zdôraznil. „Suverénny štát musí byť schopný aj suverénne konať. A preto sa na jeseň vrátime k téme štátneho občianstva, ktoré potrebuje legislatívnu zmenu. Na jednej strane otvoriť a umožniť dvojité občianstvo tam, kde je adekvátne, kde je oprávnené, a na druhej eliminovať tie účinky, ktorými chce takto ponad hranice Budapešť vytvárať veľké etnicko-občianske spoločenstvo v Karpatskej kotline. Stále žiť v minulých súvislostiach, ktoré vo forme traumy robia dnešok akoby čierno-bielym, je veľmi zlé východisko v 21. storočí. A žiaľ, napríklad trianonská trauma je pre Maďarsko aj po 90-tich rokoch veľmi živá a účinná,” vyhlásil predseda KDH. Podľa neho na jej základe sa vytvára akoby konsenzus alebo väčšinový názor o tom, čo je dobré a čo zlé pre Maďarov a Maďarsko. Európa už podľa Figeľa v 20. storočí prekonala etnické pokušenia a konflikty. Vytvorila nový model spolužitia, ktorý je reálny, atraktívny a má vyše 50 rokov. Pritom vychádza z národnej identity, ktorú rešpektuje. Vychádza z toho, že všetci sme a chceme byť rovní v spoločenstve, a pritom nemusíme byť v konflikte, resp. používať neprijateľné nástroje na rozvoj v slobode a v integrácii. Pre slovenský zákon o štátnom občianstve je podľa Figeľa východiskom potrebný skutočný vzťah, väzba medzi žiadateľom a tou krajinou, ktorá má udeliť občianstvo. „Ide o osvedčené medzinárodné princípy,” dodal. Šéf KDH upozornil, že v stredoveku sa uplatňovalo heslo: „Cuius regio, eius religio” - koho moc, toho náboženstvo. „No a teraz v 21. storočí budovať právne väzby, jurisdikciu a občianstvo na etnickej či historickej báze je akoby iným napĺňaním toho, čo bolo prekonané. Svet dnes potrebuje prirodzené, osvedčené a medzinárodne akceptované štandardy, aby sme v 21. storočí už netraumatizovali nové generácie, ale naopak - spájali sa v slobode a v solidarite, pretože problémov okolo nás je ďaleko viac, než našich individuálnych možností ich riešiť. Ak my tu nebudeme vedieť riešiť vzájomné, susedské vzťahy, ako budeme riešiť témy blízko-východné, hrozby, čo prináša medzinárodný terorizmus, ako budeme riešiť globálne problémy?” opýtal sa Figeľ Figeľ od Maďarska očakáva, že nepôjde tou cestou, ktorá bude prehlbovať rozpor medzi právom maďarským a európskym, resp. prinajmenšom poškodzuje atmosféru a dôveru medzi jednou členskou krajinou a ostatnými. „Pretože ak táto paradigma, ak tento vzorec sa začne šíriť osobitne v nových demokraciách, tak veľmi ľahko sa môžu do sporov a nedorozumení dostať Srbi so svojím okolím, podobne Albánci, Rumuni. A to si, dúfam, neželá nikto. Občianstvo je veľmi citlivá kategória, kvôli právnym dôsledkom je dôležitá jednoznačná príslušnosť osoby k štátu. Jednoznačnosť môže byť neprijateľne potlačená, keď sa občianstvo rozširuje na viacnásobné. Občianstvo a zodpovednosť štátu - to je záväzok nielen pre dni slnečné, ale aj pre obdobie problémov,” uviedol Figeľ.

Európske referendum o autonómii? Nehrozí, hovoria odborníci

8. augusta 2011 - (Radovan Krčmárik - Pravda)

Môže Lisabonská zmluva pomôcť národnostným menšinám na ceste k autonómii? Rumunskí Maďari v Sedmohradsku už ohlásili, že pripravujú európske referendum o zmene územno-právneho usporiadania. Predpokladajú, že ak v siedmich členských krajinách Európskej únie vyzbierajú spolu aspoň milión podpisov, bude sa ich podnetom zaoberať Európska komisia. Podľa analytikov sa však referendum vyplývajúce z Lisabonskej zmluvy na takéto otázky nevzťahuje. Obavy z iniciatívy sedmohradských Maďarov, ktorí sa už roky usilujú o autonómiu takzvanej Sikulskej krajiny, vyjadril napríklad bývalý slovenský veľvyslanec v Budapešti Štefan Markuš. „Keby sikulskí Maďari spustili petíciu za vyhlásenie autonómie, tých milión podpisov zo siedmich krajín by asi zozbierali. Mohli by sa do toho totiž zapojiť Maďari žijúci v Rumunsku, v rakúskom Burgenlande, v Slovinsku, Chorvátsku, v srbskej Vojvodine či na Slovensku,” upozornil Markuš. Vyzbierané podpisy by podľa neho síce neznamenali, že hneď dosiahnu svoj cieľ, Európska komisia by to však mohla nastoliť ako agendu, ku ktorej sa únia musí vysloviť. „Je otázne, ako by sa k tomu postavila EÚ a Slovensko,” dodal Markuš s tým, že akcia rumunských Sikulov by mohla inšpirovať i Maďarov na Slovensku. Odborníci na zahraničnú politiku však zámeru rumunských Maďarov nedávajú veľkú šancu na úspech.

http://spravy.pravda.sk/europske-referendum-o-autonomii-nehrozi-hovoria-odbornici

-p4d-/sk_domace.asp?c=A110808_181815_sk_domace_p60#ixzz1UTUUqYhI

Bugár: Odkedy je Dzurinda ministrom, oveľa ľahšie sa rokuje

11. augusta 2011 - (sita)

Jeden z najdlhšie slúžiacich politikov je Béla Bugár. Predseda Most - Híd, ktorý tvrdí, že nie je spokojný so zložením koalície, no dodáva slovíčko „ale“. Podľa neho v koalícií je veľa individualistov a Matovič spolu so Sulíkom používajú nebezpečný populizmus. Prečo Béla Bugár zmenil rozhodnutie a v politike nakoniec zostal? A ako mu ide podnikanie v oblasti sociálnych služieb? Béla Bugár. Predseda strany Most - Híd a podpredseda parlamentu:

http://www.aktuality.sk/clanok/191558/bugar

-odkedy-je-dzurinda-ministrom-ovela-lahsie-sa-rokuje

Preferencie Mostu-Híd sa takmer zdvojnásobili

16. augusta 2011 - (sita)

Zatiaľ čo v júni by sa Most-Híd do parlamentu s podporou 4,9 percenta voličov nedostal, v júli sa jeho preferencie takmer zdvojnásobili na 8,6 percenta. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti MEDIAN SK, podľa ktorého boli bugárovci v júli štvrtou najsilnejšou stranou. Rebríček politických strán naďalej vedie Smer-SD so 42,7 percenta, ktorý oproti júnu oslabil o 2,5 percentuálneho bodu. SDKÚ-DS si polepšilo o 2,6 percentuálneho bodu na 16,6 percenta. Prvú trojku uzatvára KDH s 9,8 percenta, pričom júnové preferencie strany predstavovali 10,6 percenta. Z výsledkov prieskumu vyplýva, že Smer-SD by v 150-člennom parlamente obsadil - 70 poslaneckých kresiel, teda presne toľko, čo celá súčasná štvorkoalícia dokopy. SDKÚ-DS by totiž získala 27 poslaneckých mandátov, KDH potom 16, Most-Híd - 14 a SaS - 13. Opozičná SNS by mala 10 poslancov. Spoločnosť MEDIAN SK urobila prieskum v dňoch 20. júna až 17. júla na reprezentatívnej vzorke 1 113 respondentov od 18 do 79 rokov. Opýtaní odpovedali na otázku „Keby zajtra boli voľby do Národnej rady SR, zúčastnili by ste sa na nich?” Odpoveď určite áno si zvolilo 35,9 percenta opýtaných a skôr áno 26 percent, skôr nie 8,9 percenta a určite nie 25,9 percenta potenciálnych voličov. Podľa prieskumu 3,3 percenta odpovedalo, že sa ešte nerozhodli, či by sa na voľbách zúčastnili. Respondenti zároveň odpovedali na otázku „Pokiaľ by ste sa na nich zúčastnili, akú stranu alebo hnutie by ste volili?” Mierny pokles preferencií zaznamenala medzimesačne SaS z júnových 9,3 percenta na júlových 8,2 percenta. SNS by minulý mesiac volilo 6,5 percenta opýtaných, pričom v júni to bolo 6,3 percenta. Pred parlamentnými bránami by zostali SMK (2,5 percenta), ĽS-HZDS (2,2 percenta) aj SDĽ (0,9 percenta), informoval riaditeľ spoločnosti MEDIAN SK, s.r.o. Jindřich Bardon.

Lov národniarov na občianstvo pokračuje, na rade je Bugár

12. augusta 2011 - (sita)

Prvý podpredseda SNS Andrej Danko vyzýva šéfa Mosta-Híd Bélu Bugára, aby verejne vyhlásil, že nemá dvojaké občianstvo. „Podobne ako jeho bývalý priateľ József Berényi, ani Béla Bugár zatiaľ nedeklaroval a verejne čestne neprehlásil, že má jediné občianstvo - slovenské, lebo jeho politickým snažením vzniká podozrenie, či nie je aj on štátnym občanom Maďarskej republiky,” vyhlásil Danko. V SNS nadobudli podozrenie, že Bugár nemusí byť len občanom Slovenska po tlačovej konferencii Mosta-Híd. Predseda strany na nej vyhlásil, že účinný a platný zákon o štátnom občianstve, ktorým občan SR stratí slovenské občianstvo, ak prijme občianstvo inej krajiny, je protiústavný a nevykonateľný. Právnici Mosta-Híd hovoria o protiprávnom stave, preto sa obrátia na Ústavný súd SR. Podľa bugárovcov má každý občan nárok na svoj právny i politický názor, nik však nemá právo hromadne nabádať k nerešpektovaniu platnej právnej normy. „Bugár svojím vyhlásením potvrdzuje, že sa necíti byť viazaný slovenským právnym poriadkom a dáva verejne najavo, že ho nerešpektuje,” nazdáva sa Danko. Most-Híd sa rozhodol nereagovať na výzvu podpredsedu SNS, aby preukázal, že nemá maďarské občianstvo. „Pán Bugár oznámil stanovisko strany Most-Híd v pondelok na tlačovej besede, podľa nášho názoru o tejto téme nerozhodnú politici ani jednotliví právnici, preto si myslíme, že bude nutné riadiť sa odborne spôsobilým názorom ústavného súdu,” povedala agentúre SITA hovorkyňa strany Nora Czuczorová. Do slovnej prestrelky na tému dvojakého občianstva sa už zapojil aj predseda neparlamentnej SMK Berényi, ktorého SNS vyzvala, aby priznal, či má okrem slovenského aj maďarské občianstvo. Berényi hneď 1. januára po účinnosti maďarského zákona o štátnom občianstve avizoval, že podá žiadosť o maďarské občianstvo. Neskôr však odmietol informovať, či ho už získal, pretože podľa platnej slovenskej legislatívy by prišiel o slovenské občianstvo. Po kritike SNS Berényi podal na Ministerstvo vnútra SR žiadosť o preskúmanie občianstva predsedu SNS Jána Slotu. Podľa Berényiho totiž Slota môže mať chorvátske občianstvo, keďže v tejto krajine často prebýva. „Čestne prehlasujem, že nikdy som nežiadal o nijaké iné štátne občianstvo a nemám nijaké iné štátne občianstvo ako slovenské,“ reagoval na Berényiho výzvu Slota.

Dvojaké občianstvo asi skončí na Ústavnom súde

8. augusta 2011 - (Pravda)

Strana Most pripravuje podanie na Ústavný súd, aby rozhodol, či je v súlade s ústavou, ak štátne orgány odoberú občianstvo občanovi SR v prípade, že požiada o cudzie. Na tlačovej besede to povedal šéf strany Béla Bugár. Most však najprv musí v parlamentne zozbierať 30 podpisov poslancov. Bugár chce zároveň osloviť premiérku Ivetu Radičovú, aby podporila odstránenie sankcií z novely zákona o štátnom občianstve, ktorú prijala vláda premiéra Roberta Fica a aby nedovolila z tejto témy vytĺkať politický kapitál. Most tiež opätovne otvorí tému dvojakého občianstva na prvej vládnej schôdzi po dovolenkovom období. Bugár je presvedčený, že novela je v rozpore s ústavou a tvrdí, že „ani táto vláda nemôže konať protiústavne”. „Ani jeden z ľudí, ktorý požiadal o cudzie štátne občianstvo, nepovedal, že nestojí o slovenské občianstvo. Zákon je nevykonateľný, je protiústavný a orgány nemôžu konať. Ústava jasne hovorí, že nikomu nie je možné odňať občianstvo proti jeho vôli,” uviedol. Podľa šéfa Mostu síce novela zbaví občana slovenského občianstva, ten tu však zostane bývať, aj pracovať, je tu zdravotne a sociálne poistený. „Nemôže byť volený, nemôže byť v strane, nemôže voliť, ale ostatné práva mu ostanú,” dodal. „Čo teda riešime týmto zákonom, aké obavy ním prekonávame,” opýtal sa. Bugár tiež kritizoval lídra SMK Jozsefa Berényiho, ktorý sa podľa neho síce vyhrážal, že požiada o maďarské občianstvo, ale teraz sa skrýva. Na adresu Lászlóa Gubika, šéfa okresnej pobočky SMK v Leviciach, ktorý sa priznal, že o občianstvo Maďarska požiadal, povedal, že mal na rozdiel od predsedu SMK guráž. „Tento pán nehrá žiadnu hru, Slovensko však dostal do nepríjemnej situácie,” poznamenal.

Béla Bugár: Zákon o štátnom občianstve

by mal preskúmať Ústavný súd

8. augusta 2011 - (tasr)

Zákon o štátnom občianstve, na základe ktorého ziskom maďarského občianstva žiadateľ stráca slovenské, je nevykonateľný, je protiústavný a nie je možné podľa neho konať. Preto chce Most - Híd nazbierať tri desiatky podpisov poslancov pod návrh, aby zákon preskúmal Ústavný súd (ÚS) SR. Na dnešnej tlačovej konferencii to povedal predseda Mosta - Híd Béla Bugár. „Strana Most - Híd urobí tri kroky. Naši právnici pripravili podanie na Ústavný súd. Obrátime sa na pani premiérku, aby podporila naše snahy o odstránenie protiústavných sankcií zo zákona. A chceme, aby témou rokovania Koaličnej rady bola aj táto otázka,” vyhlásil predseda Mosta - Híd. Zároveň pripustil, že budú žiadať ÚS o predbežné opatrenie, ktorým by sa pozastavila účinnosť kontroverzných častí zákona. Bugár odhadol, že doteraz požiadalo o maďarské občianstvo okolo sto slovenských občanov, pričom jeden z nich už získanie maďarského občianstva verejne deklaroval. „Ani jeden z týchto ľudí nevyjadril vôľu, že chce stratiť občianstvo SR,” zdôraznil Bugár s tým, že ústava garantuje, že štátne občianstvo nemožno nikomu odňať. Predseda Mosta - Híd nepokladá žiadosť o občianstvo iného štátu za prejav vôle stratiť slovenské občianstvo. „Neexistuje zákon, ktorý by pojednával o odňatí štátneho občianstva. Ak by štátne orgány konali, konajú protiústavne,” vyhlásil Bugár. „Sme presvedčení, že neexistuje žiadne iné riešenie, ako zrušiť Ficovu novelu zákona o občianstve,” zdôraznil Bugár, podľa ktorého by na základe dnes platného zákona mohla vzniknúť skupina ľudí s otáznym právnym statusom. „Zákon zbaví štátneho občianstva občana SR. Ale ten občan ostáva žiť na Slovensku, naďalej tu bude pracovať, naďalej bude poistený zdravotne a sociálne. Strana Most - Híd je presvedčená, že by sa žiadna štátna moc nemala správať protiústavne a odoberať občianstvo svojim občanom,” uzavrel Bugár.

SMK: Chce urobiť všetko pre zmenu zákona o štátnom občianstve

8. augusta 2011 - (tasr)

Strana maďarskej koalície (SMK) urobí všetko pre zmenu súčasne platného zákona o štátnom občianstve. „V záujme toho bude spolupracovať s každým, koho činnosť sleduje ten istý cieľ,” vyhlásilo republikové predsedníctvo strany. To sa na svojom dnešnom zasadnutí zaoberalo vzniknutou situáciou okolo predsedu levickej okresnej organizácie SMK Lászlóa Gubíka, ktorý prednedávnom verejne priznal, že získal maďarské občianstvo. Strana mu je pripravená poskytnúť akúkoľvek politickú, právnu a odbornú pomoc. „Naším cieľom je, aby bez svojho súhlasu nikto nestratil slovenské štátne občianstvo,” uviedli vo vyhlásení. Podľa nich súčasný zákonný stav na Slovensku vyhovuje záujmom slovenských nacionalistických politikov, pretože ak by stratil slovenské štátne občianstvo veľký počet Maďarov žijúcich na Slovensku, značne by sa oslabilo uplatňovanie záujmov ich komunity. Zároveň považujú vyhlásenie predsedu Mosta-Híd Bélu Bugára za cynické a nezodpovedné. Ten totiž v jednom rozhovore pre maďarskojazyčný portál odporučil ľuďom, ktorí stratia slovenské občianstvo, aby sa obrátili na súd. Ako Bugár uviedol na dnešnej tlačovej konferencii, zákon o štátnom občianstve je nevykonateľný a protiústavný. Most-Híd chce nazbierať 30 poslaneckých podpisov pod návrh, aby zákon preskúmal Ústavný súd SR.

Béla Bugár: Mohol by som hovoriť o tom,

ako SMK transformuje peniaze z Maďarska

8. augusta 2011 - (tasr)

Strana maďarskej koalície (SMK) používa pri súperení o voličov so stranou Most - Híd nekorektné prostriedky a ak v tom bude pokračovať, predseda Mosta - Híd Béla Bugár je ochotný otvoriť tému finančnej podpory SMK z Maďarska. Na margo kritiky SMK kvôli dotácii pre nadáciu Pre Šamorín to dnes vyhlásil Bugár. „To, že SMK používa takéto špinavé prostriedky na boj - dá sa. Keď ešte budú, tak začnem hovoriť o tom, akým spôsobom SMK pretransformováva peniaze z Maďarska. Ale to nemá význam,” vyhlásil Bugár. Zdôraznil, že združenie Pre Šamorín, ktoré je registrované na adrese štátneho tajomníka rezortu dopravy Árpáda Érseka (Most - Híd) využilo dotáciu 9000 eur, ktorú mu poskytol úrad podpredsedu vlády pre menšiny a ľudské práva Rudolfa Chmela, v súlade so zákonom. „Štátny tajomník nedostal nič. Nadácia, ktorá bola pred trinástimi rokmi zaregistrovaná na jeho adrese, dostala. Strana s tým nemala nič spoločné,” zdôraznil Bugár. „Robili škôlku pre deti počas štyroch júlových týždňov, pre dva turnusy a rodičia museli platiť len dvadsať eur. Tie peniaze neboli pretransformované do iného vrecka,” zdôraznil Bugár. Dodal, že išlo o maďarské aj slovenské deti rodičov, ktorí pracujú, ale nemôžu si dovoliť zaplatiť deťom dovolenkový tábor. Jediná chyba, ktorú podľa neho štátny tajomník Érsek urobil, je, že má nadáciu zaregistrovanú na svojej adrese. SMK minulý týždeň kritizovala, že dotáciu z dotačného programu Úradu vlády na podporu menšinovej kultúry dostala nadácia sídliaca na rovnakej adrese ako štátny tajomník za Most - Híd.

Na juhu Slovenska sa začala nálepková vojna

16. augusta 2011 - (tasr)

Slovenské Hnutie Obrody (SHO) odštartovalo súboj s Občianskym združením za Dvojjazyčné južné Slovensko o väčší počet nálepiek nalepených v mestách a obciach na Slovensku. Členovia SHO tak zareagovali na aktivity OZ za Dvojjazyčné južné Slovensko, ktoré pred časom zaplavilo južné Slovensko nálepkami, ktorými upozorňujú na chýbajúce maďarské názvy. Od verejných inštitúcií i súkromných firiem žiadajú umiestniť dvojjazyčné nápisy aj na miestach, kde to nový zákon o používaní jazykov národnostných menšín nevyžaduje. „Slovenské Hnutie Obrody touto cestou vyzýva všetkých Slovákov, aby neboli ľahostajní, a ukázali, kto je tu doma. Touto cestou oznamujeme, že každému, kto je ochotný v uliciach slovenských miest vylepiť nálepky s bielym dvojkrížom, bezplatne pošleme nálepky na jeho adresu,” uvádza sa vo výzve, ktorú SHO zverejnilo na svojej webovej stránke. Podľa predsedu SHO Róberta Šveca ide zo strany maďarských aktivistov o čin, na ktorý je potrebné reagovať. „Rozbehli sme nálepkovú kampaň pod názvom „Zastavme ich bratia...” ako reakciu na provokácie na južnom Slovensku. Chcem informovať, že za každú nálepku provokatérov, naši aktivisti vylepia dve nálepky s bielym dvojkrížom, samozrejme, na miestach, ktoré sú na to v jednotlivých mestách a obciach určené,” vyhlásil Švec. Ako dodal, SHO v priebehu niekoľkých dní distribuovalo na Slovensku už niekoľko tisíc svojich nálepiek. Aktivisti z OZ za Dvojjazyčné Slovensko na svojom facebookovom profile uvádzajú, že maďarský jazyk je na južnom Slovensku stále viac odsúvaný do úzadia a ľudia s maďarskou národnosťou majú čoraz menej možností používať ho na verejnosti. Nálepkami s nápisom „Nápisy aj po maďarsky. Táto krajina je viacjazyčná!” chcú upozorniť na to, že na používanie svojho materinského jazyka majú nárok. Za diskriminačné považujú aj to, ak podnikatelia na juhu Slovenska neobslúžia svojich maďarských zákazníkov v ich jazyku.

Dvojjazyčné južné Slovensko? A nie je?

8. augusta 2011 - (Jozef Klucho - klucho.blog.sme.sk)

Po prijatí zákona z 28. júna 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z.z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z.z. sa po južnom Slovensku rozbehli anonymné hliadky samozvaných „kontrolórov” dvojjazyčnosti. Ak zbadajú dopravnú značku, označujúcu začiatok, či koniec obce, v ktorej by na základe uvedeného zákona mali byť značky a iné nápisy dvojjazyčné, ak tam nie sú, prilepia tam nálepku s maďarským, mimochodom, gramaticky nie celkom správnym textom: „Hol marad a magyar felirat?”, teda „kde zostáva maďarský nápis?” Slovo „marad” v preklade znamená „zostáva”. Zrejme mali na mysli „kde zostal maďarský nápis?” a v takom prípade mali použiť slovo „maradt”, teda „zostal”. O tom, že uvedený zákon pravdepodobne nečítali svedčí aj to, že svojimi vraj „ľahko odstrániteľnými nálepkami” ničia nielen štátny majetok (dopravné značky) ale i majetok súkromných podnikateľov, čo je trestné, hoci v tomto prípade v praxi ťažko dokázateľné. Oni tvrdia, že ich nálepka sa dá ľahko odstrániť, poškodený podnikateľ si myslí čosi iné. Ak by napr. združenie podnikateľov alebo Združenie miest a obcí Slovenska, podalo trestné oznámenie na neznámeho páchateľa a celková suma poškodeného súkromného, či štátneho majetku by bola značného rozsahu, páchateľovi v prípade dokázania viny môže hroziť aj nepodmienečný trest. A to už nehovorím o tom, že pravdepodobne ide o štátom nepovolené, na facebooku sa propagujúce združenie, čo je ďalší nožný spôsob ako týchto samozvancov postaviť pred spravodlivosť. Podstatná je však v tomto prípade iná vec. Konanie tohto „združenia” rozdúchava národnostné vášne aj tam, kde doteraz neboli. V zákone je jasne uvedené, kedy sa jeho dikcia vzťahuje aj na súkromných podnikateľov. Je to pri oznamoch, týkajúcich sa „ohrozenia života, zdravia bezpečnosti alebo majetku občanov”. V iných prípadoch sa uvedený zákon súkromných podnikateľov netýka, takže nie sú povinní mať na svojich prevádzkach dvojjazyčné resp. inojazyčné, ako slovenské nápisy. Podnikateľ, ktorý žije a pracuje na zmiešanom území a je úplne jedno, či na juhu Slovenska alebo na ukrajinsko-slovenskej hranici, ak má klientov rôznych národností, sa im veľmi rád prispôsobí aj tým, že sa naučí ich reč a názov svojej prevádzky uvedie aj v jazykoch klientov, s ktorými sa stretáva najčastejšie. Jeho jediným cieľom je totiž zisk a na to nepotrebuje ani jazykový zákon, ani hlúpu nálepkovú kampaň. A propos, milí maďarskí spoluobčania. Je dôležitejšie mať dvojjazyčný nápis na obchode alebo to, či sa v tom obchode s vami vie niekto vo vašej reči dohodnúť? Vy sami sa nenaučíte po slovensky, ak prácu na južnom Slovensku nezoženiete? Ak tvrdíte, že nie tak vás ľutujem. Tým z vás, ktorí to ešte nepochopili odporúčam prečítať si, čo si o tom myslí podnikateľka roka 2010, mimochodom slovenská Maďarka. Pred tou ženou klobúk dolu! O mnohých z vás sa to však zatiaľ povedať nedá.

http://www.doocu.com/pdf/view/74368

Juh oblepili výzvy za maďarčinu

Nálepkovej kampani sa nevyhli ani podnikatelia.

Niektoré obchody už prekladajú názvy do maďarčiny.

8. augusta 2011 - (Zuzana Petková - Sme)

Neznámi aktivisti zaplavili južné Slovensko tisíckami nálepiek, v ktorých upozorňujú na chýbajúce maďarské názvy. Žiadajú ich aj na miestach, kde to nový zákon o používaní jazykov národnostných menšín nevyžaduje. Niektoré obchody im vyhoveli, v Šamoríne dokonca mestské zastupiteľstvo prijalo k dvojjazyčným nápisom uznesenie. Novela zákona o používaní jazykov národnostných menšín platí od júla. Okrem iného upravuje označenie obcí v menšinovom jazyku či vydávanie dvojjazyčných úradných listín. Vicepremiér Rudolf Chmel z Mosta­Hídu pôvodne navrhoval, aby dvojjazyčnosť zabezpečili aj obchody či reštaurácie. Hoci toto ustanovenie neprešlo, aj na súkromných podnikateľov je namierená nálepková kampaň. „Strávil som asi tri hodiny škrabaním nálepky zo svojho loga, ktoré sa poškodilo a stálo ma to 50 eur,“ hovorí Štefan Štedra, ktorý podniká vo finančných službách v Šahách, kde žije asi 60 percent Maďarov. Na nálepkách je po maďarsky upozornenie: „Kde zostal maďarský nápis?“ či „Jednojazyčnosť je neúcta“. Štedra hovorí, že s klientmi sa rozpráva po slovensky aj po maďarsky. „Maďarské rodiny moje služby vyhľadávajú, ale mám málo miesta na to, aby som všetko uvádzal dvojjazyčne.“ Občianske združenie Dvojjazyčné južné Slovensko tvrdí, že nechali vyhotoviť nálepky, ktoré sa dajú jednoducho odstrániť. „Majetky neničíme.“ Hovoria, že bojujú proti jazykovej asimilácii Maďarov. „Za tieto ciele sa oplatí riskovať aj pokutu 33 eur.“ Akcia sa začala v polovici júna v Šamoríne, Komárne a Dunajskej Strede. Neskôr sa rozšírila do ďalších miest a obcí. Združenie je jedným z troch, ktoré v týchto dňoch oblepujú južné Slovensko, všetky zostávajú v anonymite. V najbližšom čase sa chystajú aktivistom rozdať ďalších niekoľkotisíc nálepiek. Niektoré obchody už názvy pod vplyvom kampane začali prekladať aj do maďarčiny, napríklad mäsiarstvo v Šamoríne. Mestské zastupiteľstvo v Šamoríne prijalo uznesenie, podľa ktorého by organizácie dotované mestom mali uvádzať dvojjazyčné nápisy, a vyzve podnikateľov, aby ich prekladali tiež. Aktivisti sa zameriavajú na územia, kde žije viac ako 15 percent Maďarov, kde by podľa nového zákona mala v budúcnosti platiť hranica na používanie menšinového jazyka. Nálepky dávajú na úrady, ale aj na tabule pri cestách, ktoré sa nemusia prekladať. Tvrdia, že nie sú spojení so žiadnou politickou stranou, nálepky však podporili SMK aj Most­Híd. „Podporujeme viacjazyčnosť a tiež občiansku angažovanosť v tomto smere, pokiaľ je v súlade s právnym poriadkom,“ reagoval Chmelov úrad. Jeho návrh, aby názvy museli dvojjazyčne uvádzať aj podnikatelia, na vláde stoplo KDH. „V súčasnosti presadzujeme, aby subjekty dodržali podobu zákona platnú od 1. júla,“ povedal Chmelov poradca Árpád Sidó. V menšinovom jazyku musia uvádzať informácie týkajúce sa ohrozenia života, zdravia či bezpečnosti.

Maďari chcú chytať slovenské značky

9. augusta 2011 - (Peter Morvay, Michal Trško / sme.sk)

Maďarskí policajti budú zastavovať autá so slovenskými značkami. Hľadajú špekulantov, ktorým sa nechce platiť. - Špeciálne jednotky maďarskej polície a colnej stráže budú pátrať po špekulantoch, ktorí si zaregistrujú autá na Slovensku, ale žijú v Maďarsku. Kto z nich do roka nežije na Slovensku aspoň 183 dní, je daňový podvodník, povedal novinám Népszabadság šéf Celoštátneho veliteľstva colnej a finančnej stráže János Nagy. Ak vodič neukáže dostatočné doklady, namieste mu značky zhabú. Vládne nariadenie platí od septembra. Kto chce v Maďarsku jazdiť autom z cudziny viac ako 30 dní, musí si ho prihlásiť. S nápadom na zmeny prišiel poslanec Fideszu Antal Rogán. Daňoví špekulanti podľa neho krajinu pripravia ročne o 36 miliónov eur. Ak sa zistí, že maďarský vodič so slovenskou značkou má u nás firmu či dočasný pobyt, musí sa pripraviť na návštevu z maďarského daňového úradu a dokázať, že na Slovensku naozaj žije. Z registrácií áut v zahraničí, najmä na Slovensku, sa v Maďarsku stal veľký biznis. Zaoberá sa nimi niekoľko desiatok firiem. Najmä bohatým Maďarom sa nechce platiť vysoké domáce dane, a tak si firmy aj autá registrujú u nás. Ide vraj o desaťtisíce prípadov. Správny poplatok za prihlásenie auta je na Slovensku 66 eur. Hodnota auta o cene nerozhoduje, prihlásia však autá len ľuďom s trvalým či prechodným pobytom, alebo so sídlom firmy u nás. V Maďarsku sa platia percentá z hodnoty auta, takže len daň za prepis či prihlásenie najluxusnejších áut je viac ako desaťtisíc eur. „V okrese Komárno sú informácie o právnických osobách so sídlom na Slovensku, ktorých konatelia sú občania Maďarska, a na tieto firmy sú evidované motorové vozidlá,“ povedala nitrianska policajná hovorkyňa Božena Bruchterová. Ide podľa nej o dlhodobejší jav. Policajti tiež neoficiálne hovoria, že Maďari si značky u nás menia, aj keď spáchajú dopravný priestupok. Slovenskou registráciou sa podľa Tamása Rácza, šéfredaktora internetových novín vezess.hu, dajú ušetriť aj tisíce eur. Možné sú aj ďalšie úľavy, povedal v Duna TV. „Nemyslím si, že je spravodlivé, aby takto ľudí viac otravovali. Riešenie je podľa mňa v zjednocovaní poplatkov. Nie vyššie u nás, ale nižšie u nich,“ povedal Zoltán Bojar z Slovenského autoturist klubu. Maďarom by tak podľa neho problémy ubudli.

Slovensko môže pochovať euro, varuje Geist

9. augusta 2011 - (Pravda)

Slovenský nesúhlas so zmenou prvého eurovalu, aby mohol skupovať problémové dlhopisy alebo navýšil svoje záruky na pôvodne dohodnutú sumu, by mohol priviesť eurozónu k bankrotu. Iveta Radičová má jeden nástroj, ako donútiť SaS zmeniť postoj - spojiť hlasovanie s vyslovením dôvery vláde. Ak by však SaS neustúpila, mohla by tak prísť aj o možné hlasy Smeru, upozorňuje analytik portálu EurActiv.sk Radovan Geist:

http://spravy.pravda.sk/slovensko-moze-pochovat-euro-varuje-geist-f20-

/sk_domace.asp?c=A110809_132338_sk_domace_p29

Ľuďom strednej vrstvy sa žije horšie

8. augusta 2011 - (Pravda)

Stredná vrstva obyvateľstva, ktorá je základom spoločnosti, lebo od nej závisí rozvoj krajiny, na Slovensku čoraz viac chudobnie. Ľuďom, ktorí sa považujú za strednú triedu, uškodila hospodárska kríza, no aj úsporné vládne balíčky. Ich životné podmienky preto často nezodpovedajú postaveniu, aké by stredná vrstva mala mať. Nízke príjmy a ťažká sociálna situácia mnohých odsúvajú až na hranicu biedy. A to napriek tomu, že práve strednú vrstvu chcela vláda pôvodne chrániť:

http://spravy.pravda.sk/ludom-strednej-vrstvy-sa-zije-horsie-dwp-

/sk_domace.asp?c=A110808_145218_sk_domace_p29

Dobre už bolo: Slovenský priemysel spomaľuje

9. augusta 2011 - (aktualne.sk)

Priemyselná výroba, ktorá je hybnou silou slovenskej ekonomiky, už nerastie tak rýchlo ako mesiace dozadu. Rast v júni bol dokonca najpomalší od novembra 2009. Podľa štatistického úradu stúpol v júni index priemyselnej produkcie oproti rovnakému obdobiu vlaňajška o 4,9 percenta. Ešte v máji vrástol priemysel o 10,7 percenta:

http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/slovensko

-a-ekonomika/clanek.phtml?id=1239618

Nemecký motor Európy sa zasekáva, slovenský tiež spomalil

16. augusta 2011 - (čtk)

Výkon slovenskej ekonomiky v II. štvrťroku spomalil tempo rastu na 3,3 percenta HDP. Nečakane prudké spomalenie však zaznamenala nemecká ekonomika. EÚ aj eurozóna medziročne rástli o 1,7 percenta, medzikvartálne o 0,2 percenta:

http://spravy.pravda.sk/nemecky-motor-europy-sa-zasekava-slovensky-tiez

-spomalil-pnd-/sk_ekonomika.asp?c=A110816_084253_sk_ekonomika_p01

Ekonóm SAV P. Staněk: Možno príde aj 40 % hyperinflácia

17. augusta 2011 - (aktuality.sk)

Kríza sa naplno prejaví na jar 2012 a bude sa stupňovať. Myslí si to ekonóm z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied Peter Staněk. Ten v exkluzívnom rozhovore pre aktuality.sk povedal, že nás čaká inflácia až hyperinflácia, deštrukcia úspor obyvateľstva, ako aj rast nezamestnanosti:

http://www.aktuality.sk/clanok/191876/ekonom-sav-

p-stanek-mozno-pride-aj-40-hyperinflacia

Podmienky na ekonomický rast Maďarska sa zhoršujú

12. augusta 2011 - (tasr / ap)

Pribúda signálov o oslabovaní konjunktúry v Maďarsku. Súvisia najmä s obavami o dôsledky rastúcej dlhovej krízy v eurozóne. Maďarská ekonomika ožila vlani vďaka prudkému vzostupu exportu. Nasledoval po niekoľkých zlých rokoch. Budapešť sa v roku 2008 zachránila pred kolapsom len vďaka preklenovaciemu úveru od Medzinárodného menového fondu (MMF) a EÚ. V roku 2009 klesol maďarský hrubý domáci produkt (HDP) o vyše 6 %. Hoci minuloročné oživenie ešte pokračuje a prírastok HDP v tomto roku dosiahne 2,5 %, expertov znepokojuje, že sa jeho vzostup oslabí po znížení tempa hospodárskeho rastu Nemecka a iných európskych krajín. Pokles konjunktúry sa prejaví v obmedzení spotreby. Zrejme pôjdu horšie na odbyt vozidlá Audi, Suzuki a Volkswagenu a iné tovary, ktoré sa vyrábajú v závodoch po celom Maďarsku. Zraniteľnosť maďarskej ekonomiky súvisí s jej silnou závislosťou od exportu. Nedá sa počítať s tým, že spotreba Maďarov vzrastie, keď sa ich reálne príjmy neustále znižujú. Analytik londýnskej spoločnosti 4Cast Gábor Ambrus uviedol, že domáca spotreba je mimoriadne slabá. Nádejou je len export. Domáci dopyt zostáva „anemický”, lebo dochádza k škrtaniu vládnych výdavkov v úsilí znížiť rozpočtový schodok. To vedie k prepúšťaniu, znižovaniu miezd pracovníkov verejného sektora, ale aj dôchodkov dôchodcov. Miera nezamestnanosti vzrástla na 11 %. Navyše mnoho Maďarov pociťuje nepriaznivé dôsledky hypotekárnych a iných úverov, ktoré si po roku 2005 zobrali vo švajčiarskych frankoch a iných zahraničných menách. V čase, keď si ich brali, boli pre Maďarov výhodné, forint bol pomerne silný. Avšak po vypuknutí globálnej krízy, prešli investori k franku a vyvolali rýchly rast jeho výmennej hodnoty. Maďarom vzrástli splátky závratnou rýchlosťou, čo viedlo k zníženiu ich použiteľných prostriedkov. Veľké úvery majú vo frankoch aj Poliaci a Chorváti, ale podľa spoločnosti Capital Economics v pomere k Maďarom sú nízke. Obrovská závislosť krajiny od exportu je výsledkom jej silného prepojenia so západnou Európou, hlavne Nemeckom, vďaka členstvu v Európskej únii. Nemecké spoločnosti ako Volkswagen a Audi využili výhodu nízkych mzdových nákladov a v uplynulých rokoch zvýšili v regióne podnikateľské aktivity, postavili továrne, ktoré produkujú autá a iné výrobky. Predávajú sa v Nemecku a inde v EÚ. Nemecká ekonomika zaznamenala vlani rast 3,6 % a veľmi dobrý výsledok by mala dosiahnuť aj v tomto roku. Avšak teraz sa podnikateľská nálada začína zhoršovať. Vlády znižujú výdavky, preto MMF v júlovej správe predpokladá, že sa tempo rastu svetového obchodu oslabí.

Silný frank opäť straší Maďarov

11. augusta 2011 - (tasr / reuters)

Čoraz viac Maďarov, ktorí si zobrali úvery vo frankoch, nebude schopných splácať ich včas. Uviedol to dohľad pre maďarský finančný trh PSZAF s tým, že bude k tomu dochádzať v dôsledku rastu výmenného kurzu franku. Hovorca PSZAF István Binder povedal, že koncom júna bolo pozadu so splátkami vyše 90 dní viac ako 142.000 dlžníkov. A z nich 123.000 malo úvery v zahraničných menách. Koncom júna zaostávalo za termínmi splátok, vrátane kratších ako tri mesiace, vyše 301.000 dlžníkov bánk. Z nich 262.000 malo pôžičky v zahraničných menách. Pred šiestimi týždňami bol kurz forint/frank 218/1, odvtedy vzrástol na 264/1. Počet zahraničných úverov v Maďarsku, najmä vo frankoch, začal stúpať po roku 2005, keď stál frank 150 až 160 forintov. Výmenný kurz maďarskej meny sa prudko zhoršil počas finančnej krízy v roku 2008, keď sa výkonnosť národnej ekonomiky citeľne podlomila, čo viedlo k oslabeniu forintu. V máji dohodla maďarská vláda s bankami plán, ktorý by mal uľahčiť situáciu dlžníkom s úvermi v zahraničných menách. Zatiaľ by ich mali splácať za pevný kurz 250 forintov za euro a 180 forintov za frank. Rozdiel v kurzoch sa bude evidovať na osobných účtoch, garantovaných vládou až do prvého januára 2015. Dlžníci začnú nevyrovnané dlhy, zaťažené úrokovou sadzbou Bubor, splácať po uvedenom termíne. Dohoda vlády a bánk sa však vzťahuje len na dlžníkov, ktorí zaostávajú za termínmi splátok menej ako 90 dní.

Rast maďarskej ekonomiky sa zastavil

16. augusta 2011 - (tasr)

Rast maďarskej ekonomiky sa v 2. štvrťroku 2011 zastavil. Na príčine sú spomalenie globálneho hospodárstva a pokles dopytu po maďarských výrobkoch v zahraničí. Podľa najnovších údajov štatistického úradu v Budapešti hrubý domáci produkt (HDP) Maďarska v 2. štvrťroku oproti predchádzajúcemu kvartálu stagnoval. V medziročnom porovnaní vzrástol o 1,5 %, zatiaľ čo v prvých troch mesiacoch roka expandoval o 2,5 %. Analytici, ktorých oslovila agentúra Bloomberg, odhadovali, že v medzikvartálnom porovnaní sa HDP Maďarska za tri mesiace do konca júna zvýši o 0,4 %. Dôvodom slabších ako očakávaných výsledkov je zníženie priemyselnej produkcie a pokles exportu. Vývoz na kľúčové trhy v eurozóne bol pritom hlavným motorom zotavenia maďarskej ekonomiky z nedávnej recesie, keďže domáce spotrebiteľské výdavky sú stále slabé. Medziročné tempo rastu priemyselnej výroby sa však v júni 2011 znížilo na 1 % z 13 % v rovnakom mesiaci predchádzajúceho roka. Priemyselná produkcia sa pritom podieľa 25 % na celkovom HDP krajiny. Maďarská centrálna banka v júni znížila svoj odhad rastu ekonomiky v tomto roku na 2,6 % z marcových 2,9 %. Vláda v Budapešti zase očakáva, že HDP krajiny tento rok expanduje o 3,1 %.

MOL za druhý kvartál dosiahol čistý zisk 54 miliárd forintov

16. augusta 2011 - (sita)

Maďarská ropná a plynárenská spoločnosť MOL za druhý štvrťrok tohto roka vykázala čistý zisk 54 mld. forintov (HUF), pričom v rovnakom období minulého roka skončila v strate 43,2 mld. HUF. Spoločnosť o tom informovala v utorok. Hospodársky výsledok za druhý štvrťrok bol slabší v porovnaní s prvým kvartálom, za ktorý MOL vykázal čistý zisk 92,7 mld. HUF. Spoločnosť však prekonala očakávania analytikov oslovených v prieskume portálu Porfolio.hu, ktorí odhadovali, že jej čistý zisk za druhý štvrťrok tohto roka dosiahne 46,5 mld. HUF. K slušným výsledkom firme MOL pomohla jej divízia prieskumu a ťažby ropy a plynu. „Segment prieskumu a ťažby bol hlavným prispievateľom k zisku za prvý polrok vďaka väčšej produkcii v zahraničí,” konštatoval šéf MOL-u Zsolt Hernádi. V segmente prieskumu a ťažby prevádzkový zisk firmy bez jednorazových položiek klesol na 74,4 mld. HUF z úrovne 87,5 mld. HUF, na ktorej bol v prvom štvrťroku. Pozitívne vplyvy rastu cien ropy totiž čiastočne zmenšilo oslabovanie amerického dolára. Divízia spracovania ropy spoločnosti MOL za druhý štvrťrok vykázala prevádzkový zisk bez jednorazových položiek v sume 17,2 mld. HUF. Je to výrazný pokles oproti prvému kvartálu, kedy bol v objeme 39,1 mld. HUF. Ide však o lepší výsledok v porovnaní s druhým štvrťrokom minulého roka, kedy bol v sume 13,4 mld. HUF. MOL je medzinárodnou integrovanou ropno-plynárenskou skupinou v strednej a východnej Európe so sídlom v Budapešti. Svoju činnosť vykonáva v Európe, na Blízkom východe, v Afrike a v krajinách Spoločenstva nezávislých štátov. Na Slovensku pôsobí maďarský MOL prostredníctvom rafinérskej spoločnosti Slovnaft, a.s., v ktorej drží 98,4 % akcií.

Orbán bude musieť pritvrdiť, hospodárstvo neporastie ako dúfal

18. augusta 2011 - (čtk)

Rast maďarskej ekonomiky v tomto roku dosiahne len približne dve percentá namiesto očakávaných troch percent. Uviedol to maďarský premiér Viktor Orbán. Dodal, že Maďarsko bude na jeseň potrebovať ďalšie opatrenia na udržanie rozpočtového deficitu pod kontrolou. Maďarská vláda sľúbila, že v tomto roku zníži rozpočtový deficit pod tri percentá hrubého domáceho produktu, čo je limit stanovený Európskou úniou. „Dodržíme to, nech sa vo svete deje, čo chce,” vyhlásil premiér. Dodal, že vláda plánuje nové opatrenia na strane rozpočtových príjmov i výdavkov. Dlhová kríza v eurozóne podľa Orbána zdôraznila, že Maďarsko musí pokračovať v znižovaní dlhu. „Maďarsko nesmie skĺznuť späť na grécku cestu,” uviedol premiér. „Na jeseň a v budúcom roku uskutočníme ďalšie kroky na zníženie dlhu,” dodal. Maďarský štatistický úrad tento týždeň oznámil, že maďarská ekonomika v druhom štvrťroku medziročne stúpla o 1,5 percenta. Tempo rastu sa spomalilo z 2,5 percenta v predchádzajúcich troch mesiacoch a zaostalo aj za očakávaniami analytikov.

Podľa Orbána kríza v eurozóne komplikuje Maďarsku situáciu

17. augusta 2011 - (tasr / reuters)

Maďarsko sa musí pripraviť v najbližších mesiacoch na náročné ekonomické prostredie vo svete, ktoré je výsledkom zhoršujúcej sa dlhovej krízy v eurozóne. Povedal to dnes maďarský premiér Viktor Orbán. Vláda je však aj za takýchto okolností pripravená ďalej znižovať štátny dlh. Podľa Orbána sa vďaka opatreniam prijatým v minulom roku Maďarsku podarilo postupne dostať z centra nebezpečnej zóny, úplne z nej vystúpiť však zatiaľ nedokázalo. „Musíme prijať fakt, že kríza v eurozóne predstavuje pre Maďarsko vážny problém, najmä čo sa týka ľudí, ktorí si zobrali úvery v zahraničnej mene,” povedal Orbán. Zároveň dodal, že ekonomika vzrastie tento rok len o približne 2 % namiesto pôvodne očakávaných 3 %, a tak na jeseň bude potrebné prijať ďalšie opatrenia na zvýšenie príjmov a zníženie výdavkov, aby Budapešť splnila stanovený cieľ rozpočtového deficitu pre tento rok. V tomto roku by prvýkrát od vstupu do Európskej únie (2004) malo Maďarsko dostať svoj rozpočtový deficit pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP). Slabší rast však podľa Orbána spôsobí rozpočtu výpadok financií v objeme minimálne 100 miliárd forintov (371,20 milióna eur). Štatistický úrad v utorok (16.8.) informoval, že v 2. štvrťroku tohto roka maďarská ekonomika medzištvrťročne stagnovala a medziročne sa jej rast spomalil na 1,5 %. V 1. kvartáli ekonomika krajiny vzrástla medziročne o 2,5 %.

Dzurindov rezort pripomína stranícku centrálu

5. augusta 2011 - (pravda.sk)

Ministerstvo zahraničných vecí pod vedením Mikuláša Dzurindu pôsobí ako odkladisko ľudí spojených s SDKÚ. Šéf diplomacie totiž po svojom nástupe urobil rozsiahle personálne výmeny, aké v tomto rezorte nebývali zvykom. Vlani prepustil v rámci znižovania stavov 36 ľudí, no doteraz prišlo na ministerstvo vyše päťdesiat nových pracovníkov. Niektoré odbory tak majú napokon viac ľudí ako pôvodne. Pri viacerých nových zamestnancoch sa vynára otázka, či hlavným dôvodom ich prijatia bola odbornosť, alebo skôr prepojenia na najsilnejšiu vládnu stranu. Čítajte viac:

http://spravy.pravda.sk/dzurindov-rezort-pripomina-stranicku-centralu-ft0-

/sk_domace.asp?c=A110805_152040_sk_domace_p60#ixzz1UHYlbtYa

Hlad môže vyvolať nepokoje Rómov

5. augusta 2011 - (pravda.sk)

Viac krádeží, nárast napätia medzi Rómami a väčšinovým obyvateľstvom a zlaté časy úžerníkov. Také môžu byť dôsledky zníženia základných dávok v hmotnej núdzi, na ktoré je odkázaná väčšina obyvateľov okolo sedemsto rómskych osád. „Rómovia, ktorých sa zákon dotýka, si situáciu dokážu uvedomiť, až keď dostanú prvé znížené dávky a uvidia, že z nich nemôžu vyžiť. Aké budú reakcie ľudí, ktorí nebudú mať čo jesť a budú okolo seba vidieť hladné deti, je nevyspytateľné. Čo by robil každý z nás?” pýta sa Agnes Horváthová z Rómskeho dokumentačného a informačného centra. Čítajte viac:

http://spravy.pravda.sk/hlad-moze-vyvolat-nepokoje-romov-dqz-

/sk_domace.asp?c=A110804_175005_sk_domace_p60#ixzz1UHZG2ebo

Maďari pri slovenskej hranici vybudujú cyklotrasu

8. augusta 2011 - (tvnoviny.sk)

Maďari pri slovenskej hranici vybudujú cyklotrasu. Bude dlhá 8,3 kilometra a povedie cez Mosonmagyaróvár - Levél - Hegyeshalom až po štátnu hranicu. Spoločnosť Magyar Aszfalt Kft. môže za náklady, ktoré v hrubom predstavujú sumu 301,5 miliónov forintov (1099 963,52 eur) postaviť novú cyklotrasu pri slovenských hraniciach. Približne 8,3 kilometrov dlhá a 2,6 metrov široká asfaltová cesta pre cyklistov má viesť cez Mosonmagyaróvár - Levél - Hegyeshalom až po štátnu hranicu. Po oboch stranách cyklotrasy by mali byť akési polmetrové odstavné pruhy, informuje agentúra MTI.

Zamestnancom fabriky v Maďarsku prišlo hromadne zle

8. augusta 2011 - (tasr)

Nevoľnosť spojená s hnačkou prinútila v piatok navštíviť závodného lekára 32 zamestnancov maďarského závodu juhokórejskej spoločnosti na výrobu pneumatík Hankook. Ako v pondelok uviedla maďarská tlačová agentúra MTI, dvoch pracovníkov museli hospitalizovať. Podľa manažmentu závodu v Rácalmási, ktorý leží necelých 50 kilometrov južne od Budapešti, príčina ochorení zatiaľ nie je známa. Vo fabrike pracuje v každej zmene po 400 zamestnancov. V rámci závodného stravovania majú na výber z troch druhov jedál.

Maďarskí farmári musia zlikvidovať GMO kukuricu

8. augusta 2011 - (tasr)

Do utorka (9. 8.) musia maďarskí farmári zlikvidovať sadenice kukurice, ktoré pochádzajú z geneticky modifikovaného osiva. Maďarská vláda vyčlenila na odškodnenie farmárov celkove 4 miliardy forintov (14,6 milióna eur), informoval dnes v Nyíregyháze parlamentný poslanec za vládny blok Maďarský občiansky zväz - Fidesz a Kresťanskodemokratickú ľudovú stranu (KDNP) Miklós Simon. Pestovatelia dostanú od štátu odškodnenie vo výške 360.000 HUF (1314,1 eura) za hektár. Podľa Simona udržanie čistého pestovateľského prostredia je dôležité z hľadiska zachovania hodnoty a prestíže maďarského poľnohospodárstva. Ako dodal, farmári budú musieť uzatvoriť dohodu so štátom, ktorý bude vymáhať náhradu škôd od dovozcov kontaminovaného osiva. Kontamináciu osiva odhalili v rámci prísnej laboratórnej kontroly 4. júla. Po vypuknutí kauzy s geneticky modifikovanou kukuricou nariadili zlikvidovať 3500 hektárov kukurice a 1500 hektárov iných plodín v bezprostrednom susedstve kontaminovanej kukurice. Úrad riadenia poľnohospodárstva (MgSzH) objavil kontamináciu v osive jedného druhu hybridnej kukurice, ktorým maďarskí farmári osiali približne 2500 hektárov. Podľa odhadov rozloha s kontaminovanou plodinou môže byť však až dvojnásobná. Maďarsko spolu s ďalšími piatimi členskými krajinami Európskej únie (EÚ) odmieta pestovanie geneticky modifikovanej kukurice na svojom území, pričom sa odvoláva na to, že vplyv geneticky modifikovaných rastlín na životné prostredie a na ľudské zdravie dosiaľ nie je dostatočne otestovaný.

Na Brači odhalia tabuľu Martinovi Kukučínovi

5. augusta 2011 - (tasr)

Na chorvátskom ostrove Brač v dedine Selca odhalia v sobotu 6. augusta pamätnú tabuľu doktorovi Matejovi Bencúrovi, teda jednému zo zakladateľov modernej slovenskej literatúry Martinovi Kukučínovi. Pamätnú tabuľu z bieleho bračského mramoru odhalia pri príležitosti 150. výročia narodenia spisovateľa v rámci každoročného miestneho literárneho podujatia Croatia rediviva. Tabuľa, ktorú venovalo Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky, pripomína pobyt Kukučína na Brači, jeho život a prácu. V rámci podujatia odhalia Kukučínovi aj bustu, ktorá je darom umeleckej školy v Kežmarku. Súčasťou programu a podujatia Croatia rediviva bude aj prezentácia Kukučínových poviedok v chorvátčine, ktoré preložili poslucháči slovenského lektorátu Filozofickej fakulty Záhrebskej univerzity pod vedením docentky Evy Tibenskej. O živote a diele Martina Kukučína prehovorí popredný odborník na slovenskú literatúru 20. storočia a vedúci katedry slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity profesor René Bílik. Súčasťou podujatia bude aj otvorenie výstavy o živote a diele Martina Kukučína, ktorú pripravila Slovenská národná knižnica v Martine. Výstava je v chorvátsko-španielskej verzii a neskôr bude putovať po ďalších chorvátskych mestách. Koncom roka sa potom presunie do Argentíny, kde Kukučín takisto dlhé roky pôsobil. Podujatie iniciovali a pripravili pracovníci odboru kultúrnej diplomacie rezortu diplomacie v spolupráci so slovenským veľvyslanectvom v Záhrebe, obecnou samosprávou Selca, Slovenskou národnou knižnicou v Martine a Literárnym a informačným centrom v Bratislave. Za ministerstvo zahraničných vecí sa na slávnostnom odhalení zúčastní riaditeľ odboru kultúrnej diplomacie Igor Otčenáš.

Chmel poslal peniaze z dotácií svojim

6. augusta 2011 - (Ján Glovičko, Zuzana Petková / sme.sk)

SMK a Most­-Híd sa navzájom obviňujú pre dotácie na menšinovú kultúru. Vicepremiér Rudolf Chmel spor vysvetľuje aj tým, že peniaze nedal na iredentu.

Deväťtisíc eur od štátu získalo združenie Pre Šamorín, hoci to odborná komisia neodporučila. Združenie je registrované na adrese štátneho tajomníka ministerstva dopravy Árpáda Érseka (Most-Híd). Peniaze mu pridelil jeho stranícky kolega - vicepremiér pre menšiny Rudolf Chmel. Chmel prerozdelil tento rok z dotačného programu Úradu vlády na podporu menšinovej kultúry takmer štyri milióny eur pre 1100 žiadateľov. Medzi nimi bolo aj občianske združenie Pre Šamorín, ktoré žiadalo podporiť akciu Hľadáme to, čo nás spája. „Združenie bolo založené pred trinástimi rokmi. Vtedy sídlilo na mojej adrese, ale v súčasnosti s ním nič nemám,“ tvrdí Érsek. Dodal, že požiada o zmenu adresy. „Ľudí zo združenia poznám, Šamorín je malé mesto, ale určite som sa za nich neprihováral u vicepremiéra,“ dodal Érsek. Dotácie sa podľa neho dobre využili. „Informoval som sa o tom, išli na detský tábor.“ Na prerozdelenie dotácií upozornila SMK, podľa ktorej vicepremiér zvýhodnil organizácie blízke svojej strane. Chmel sa bráni, že nevyhovel žiadateľom, ktorí podporujú odčlenenie južného Slovenska. Tí majú byť zase blízki SMK. Chmel podporil aj vydavateľstvo Kalligram Lászlóa Szigetiho, ktorý radí jemu i šéfovi Mosta­Hídu Bélovi Bugárovi. Zo 41 žiadostí Kalligramu vyhovel až 39 v celkovej výške do dvestotisíc eur. „Vydavateľstvo už dvadsať rokov dostáva podporu. Nikdy za existencie SMK to nebol problém,“ reagoval Szigeti. Tituly, na ktoré Chmel prispel, sú podľa neho kvalitné. V minulosti dotácie na kultúru išli z ministerstva kultúry, po novom prešli pod Chmela. Kalligram dostával peniaze aj od ministra za Smer Mareka Maďariča. Napríklad v roku 2009 získal na periodickú tlač 37­tisíc eur, ďalšie dve žiadosti na vyše 39­tisíc Szigetimu odmietli. Na knihy dostal okolo 60­tisíc eur. Kalligram vydal aj Chmelove knihy. „V novodobých slovensko­maďarských vzťahoch má už historický význam. To, že patrím spolu s ďalšími k jeho autorom, hádam nie je prekážkou na podporu jeho aktivít, ktorých merateľnosť je očividná,” povedal vicepremiér Chmel o Szigetiho vydavateľstve. „Keby sa to týkalo inej politickej strany, časť slovenskej verejnosti by už určite poukazovala na takýto konflikt záujmov. Firma okolo portálu Paraméter dostala vyše 50-tisíc, pričom syn a manžel prevádzkovateľov portálu, a jeho bývalý spolumajiteľ Bálint Barak je riaditeľom odboru komunikácie ministerstva pôdohospodárstva,” vyčíta Mostu predseda SMK József Berényi. Ministrom pôdohospodárstva je Zsolt Simon, podpredseda strany Most-Híd. Chmel podľa Úradu vlády nedal granty subjektom, čo „spolupracujú s domácimi a zahraničnými organizáciami, ktoré svojím psychologickým revizionizmom a iredentizmom spochybňujú integritu Slovenska“. Ktoré to sú, Chmel uviesť nechcel. Hovorí, že pochybnosti má o takých združeniach, ktoré majú na svojich stránkach odkazy na weby xenofóbneho portálu kuruc.info alebo revizionistického hnutia 64 žúp. Chmel tvrdí, že pri rozdeľovaní dotácií sa snažil presadiť zásadu spravodlivosti a korektnosti. Dotáciu dostali aj denník Új Szó a týždenník Vasárnap z vydavateľstva Petit Press, ktoré vydáva denník Sme. Spolu dostali 95-tisíc eur.

Dotácie - Štyri milióny

• Úrad vlády rozdelil približne štyri milióny eur takmer 1100 žiadateľom;

• na podporu „živej kultúry“ išlo 2,3 milióna eur;

• projekty národnostných spolkov, ktoré vydávajú neperiodickú tlač, dostali takmer 877-tisíc eur;

• vydavatelia novín a časopisov zasa takmer 657-­tisíc eur;

• najmenej úrad vyčlenil na kultúrnu politiku - vyše 151­-tisíc eur.

Vyhlásenie SNS k spochybňovaniu petičnej akcie

18. augusta 2011 - (Jana Benková, hovorkyňa SNS / sns.sk)

Slovenská národná strana dôrazne protestuje proti spochybňovaniu našej prebiehajúcej petičnej akcie, ktorá smeruje k vyhláseniu referenda za používanie slovenského jazyka ako výlučného úradného jazyka na Slovensku. Niektoré médiá sa tento týždeň na nás obrátili s otázkami, ako je možné, že podpisy pod našu petíciu v Michalovciach vraj zbierajú maloleté deti, čo je podľa zákona o petičnom práce neprípustné. Situáciu v Michalovciach sme okamžite prešetrili a zistili sme, že podozrenie z porušenia zákona, ako sa nám ho snažia „prisúdiť” niektoré médiá, sa nepotvrdilo. Okolo zberateľov podpisov k našej petičnej akcii sa pohybovali deti - ich rodinní príslušníci, ale absolútne môžem vylúčiť, že by deti boli poverené niekým zo SNS, aby aktívne zbierali podpisy občanov pod našu petíciu. Ataky na našu petíciu vnímame ako nedôstojné a útočné hry niektorých médií proti SNS a máme dôvodné podozrenie, že tak konajú na podnet predstaviteľov maďarských politických strán na Slovensku. Len im totiž môže naša petícia a následné referendum za upevnenie postavenia štátneho jazyka Slovenskej republiky prekážať, každý svojprávny a sebavedomý občan Slovenskej republiky takúto petíciu víta.

MV nevytvorilo mechanizmus na zistenie maďarského občianstva

6. augusta 2011 - (sita)

Ministerstvo vnútra podľa prvého podpredsedu SNS Andreja Danka nevytvorilo žiadny mechanizmus, okrem odosielania poštových zásielok, na to, aby zistilo realitu o maďarskom občianstve slovenských občanov. SNS pred časom adresovala rezortu vnútra upozornenie, že u predsedu SMK Józsefa Berényiho je dôvodné podozrenie, že prijal maďarské občianstvo, čím stráca podľa zákona slovenské občianstvo. V takom prípade nemôže byť Berényi štatutárom politickej strany. Doteraz ním je. „Berényi dodnes nepoprel, že je občanom Maďarskej republiky. Ministerstvo dvakrát dožiadalo občana Berényiho ohľadom otázky jeho občianstva, no nevytvorilo žiadny mechanizmus, okrem odosielania takýchto poštových zásielok, na to, aby aj zistilo realitu a mohlo vec riešiť s akcentom na dodržiavanie zákonov SR,” uviedol Danko. SNS protestuje proti takémuto laxnému prístupu rezortu vnútra a apeluje na ministra Daniela Lipšica, aby mechanizmus bezodkladne vytvoril. MV v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí SR a pri ich vynikajúcich vzťahov s maďarskou politickou reprezentáciou má podľa SNS dožiadať z Budapešti konkrétny zoznam občanov SR, ktorí získali občianstvo Maďarskej republiky, lebo tým im zaniklo občianstvo slovenské. „SNS upozorňuje, že je pravdepodobné, že aj vo vysokých štátnych funkciách, na prokuratúre, na mestských úradoch a pod. sú dnes cudzí štátni príslušníci. Nielenže sú tak hlboko porušované právne predpisy SR, ale aj ohrozené informácie, ktoré podliehajú v Slovenskej republike štátnemu tajomstvu,” uviedol Danko.

Slota: Berényi je cudzinec, ktorý má na Slovensku trvalý pobyt

6. augusta 2011 - (tasr)

„Som presvedčený, že Berényi už získal maďarské občianstvo a tým pádom stratil slovenské, len to zbabelo nechce priznať,” vyhlásil Slota s tým, že ak už Berényi nie slovenský občan, nemôže viesť na Slovensku registrovanú Stranu maďarskej koalície (SMK). „V tejto chvíli je už asi len človek, ktorý má na Slovensku trvalý pobyt, ale je cudzinec,” poznamenal predseda SNS. Dodal, že za týchto okolností podľa neho v Rumunsku Berényi nereprezentoval „nikoho zo Slovenska”, teda ani občanov maďarskej národnosti. „Slovenské politické sily sa snažia budovať slovenský národný štát bez Maďarov,” vyhlásil v Baile Tušnad Berényi. Na podujatí prehovoril aj maďarský premiér Viktor Orbán, podľa ktorého Maďari budujú úspešný štát, za ktorým stojí silný národ. „Zrastie, čo patrí spolu,” vyhlásil predseda maďarskej vlády na margo zahraničných Maďarov. „Nehovoriac o tom, ako klamlivo prezentuje situáciu na Slovensku na podobných zhromaždeniach Berényi, je nebezpečný najmä fakt, ako sa Maďari zhromažďujú a utvrdzujú v tomto 'zrastaní maďarského národa' vo veľkom Maďarsku,” reagoval Slota. Dodal, že Maďari na zhromaždení zdôrazňovali aj zvýhodnené poskytovanie občianstva a otázku volebného práva. Štátny tajomník maďarského ministerstva zahraničných vecí Zsolt Németh v rámci diskusie v Baile Tušnad konštatoval, že v Karpatskej kotline už dnes nie je otázkou, či je potrebná autonómia a aké formy autonómie treba uskutočniť v daných regiónoch s prihliadnutím na špecifickú situáciu tamojších Maďarov. „Otázkou je, akým spôsobom je možné tieto ciele zrealizovať,” zdôraznil. „Maďarské politické špičky v súčinnosti s prisluhovačmi Budapešti v susedných štátoch sa už ani nesnažia skrývať svoje záujmy, ale prezentujú ich bez obáv na každom fóre,” reaguje Slota. „SNS na tieto hrozby upozorňuje už minimálne 20 rokov, je naozaj najvyšší čas, aby sa spamätala aj slovenská politická reprezentácia, hoci u tej súčasnej je jasné, že mlčí nielen kvôli svojej neschopnosti obhajovať národnoštátne záujmy SR, ale aj vedome,” vyhlásil predseda SNS. „Vyzývam vládu SR, aby bola nekompromisnejšia voči otvoreným atakom premiéra Orbána a ďalších maďarských politikov, inak SNS aj na základe toho, čo sa deje - ničenie našej armády a vôbec bojaschopnosti SR, povolenie lietania maďarských stíhačiek v slovenskom vzdušnom priestore, atď. - bude považovať nečinnosť súčasnej vlády, jej benevolentnosť voči rozpínaniu Maďarska a toto vedomé spolupodieľanie vlády SR na likvidácii slovenskej štátnosti za vlastizradu,” uzavrel Slota.

Slota: Musíme bojovať proti maďarizácii ako za Hlinku

13. augusta 2011 - (tasr)

Slováci musia aj v súčasnosti tuho bojovať proti tvrdej maďarizácii juhu Slovenska, proti čomu neúnavne bojoval aj Andrej Hlinka. Predseda Slovenskej národnej strany Ján Slota to dnes predpoludním povedal v príhovore niekoľkým desiatkam členov a priaznivcov SNS, účastníkom dnešnej pietnej spomienky pri príležitosti 73. výročia úmrtia A. Hlinku v Ružomberku. „Bez práce Andreja Hlinku, jeho entuziazmu a obetovania pre tento národ by sme nemali samostatnú Slovenskú republiku. O to viac je smutné, že v časoch, keď už druhé desaťročie žijeme vo svojej samostatnej slovenskej vlasti, musíme bojovať tak ako za čias Andreja Hlinku na prelome 19. a 20. storočia za Apponyiho zákonov proti politickým silám a reálnej tvrdej maďarizácii južného Slovenska,” zdôraznil Slota. Národniari musia podľa neho bojovať aj proti tvrdým agresívnym krokom maďarskej vlády proti slovenskej štátnosti. „Bohužiaľ, musím skonštatovať, že aj za prispenia ministrov slovenskej vlády. SNS tu bude dovtedy a bude neochvejne bojovať, pokiaľ takéto snahy neprajníkov a nepriateľov slovenského národa budú v slovenskej spoločnosti,” pokračoval. Predseda SNS upriamil pozornosť účastníkov pietnej spomienky na pootvorené okno na prvom poschodí ružomberskej radnice, za ktorým 16. augusta 1938 skonal Andrej Hlinka. „V tej miestnosti prejdú každému po chrbte zimomriavky, keď si pomyslí, že práve tam zomrel taký velikán. O to viac som pyšnejší a hrdý, že SNS ešte ani raz od roku 1990 nezabudla na to, čo otec národa spravil pre Slovákov a mohli sme sa tu opäť stretnúť a spomenúť si na jeho odkaz,” dodal Slota.

Brány historickej budovy Matice slovenskej sa otvorili dokorán

5. augusta 2011 - (tasr)

Martinské matičné slávnosti, ktoré sa pri príležitosti 148. výročia založenia najvýznamnejšej kultúrno-spoločenskej ustanovizne slovenského národa uskutočňujú v týchto dňoch v metropole Turca, pokračovali Dňom otvorených dverí druhej historickej budovy Matice slovenskej. Podľa riaditeľky Členského ústredia Matice slovenskej a programovej riaditeľky Martinských matičných slávností Jaroslavy Môcovej to svedčí o snahe súčasného vedenia otvoriť sa čo najširšej verejnosti. „Tradičná ľudová kultúra zostáva v centre našej pozornosti, ale tieto slávnosti sa snažíme robiť v atraktívnejšom, modernejšom štýle, aby sme dokázali osloviť čo najviac ľudí,” skonštatovala. „Minuloročná premiéra Dňa otvorených dverí Matice slovenskej a pozoruhodný záujem širokej verejnosti nás povzbudil, aby sme ho pravidelne opakovali. Opäť sme všetkým záujemcom sprístupnili priestory našej nádhernej historickej budovy a podstatu našej činnosti. Záhradou plnou hier sme mysleli aj na deti,” vysvetlila Môcová. Viacerí návštevníci využili vzácnu príležitosť nazrieť do Archívu Matice slovenskej. „Pripomíname si 85. výročie postavenia tejto budovy, preto sme výstavu pripravili práve v tomto duchu, pôvodné architektonické projekty či dobovú stavebnú dokumentáciu,” spresnila Vlasta Bellová, riaditeľka archívu, ktorý ukrýva vo svojich útrobách nepreberné množstvo historických dokumentov. Pestrý program Martinských matičných slávností vyvrcholí v sobotu 6. augusta. Pódium amfiteátra nachádzajúceho sa v tesnom susedstve Národného cintorína bude popoludní patriť folkloristom. Podvečer ich vystriedajú interpreti populárnej hudby. Sprievodnými akciami bude jarmok ľudových remesiel, detský rozprávkový svet a pre dobrovoľných darcov benefičná Matičná kvapka krvi.

V centre Bratislavy sa predstaví rusínsky a maďarský folklór

6. augusta 2011 - (tasr)

Tradičný cyklus Menšinové kultúrne leto v centre Bratislavy sa chýli ku koncu. Voľne prístupné koncerty menšín žijúcich na Slovensku pripravuje občianske združenie In Minorita v spolupráci s Bratislavským kultúrnym a informačným strediskom. Počas predchádzajúcich večerov v stálom termíne o 17.00 h sa na pódiu na Hviezdoslavovom námestí vystriedali rôzne súbory. Naposledy v piatok (5. 8.) to boli mladí rómski hudobníci zo súboru Bohémiens, ktorý vedie Barbora Botošová, vnučka husľového virtuóza Jána Berkyho Mrenicu staršieho a dcéra ďalšieho huslistu Eugena Botoša. Dnes sa predstaví folklórny súbor Ruthenia, ktorý sa venuje uchovávaniu a prezentácii autentického folklóru Rusínov na Slovensku. Súbor vznikol začiatkom minulého roka a je pomenovaný podľa historickej lokality, kde žili Rusíni. Okrem spevu sa zameriava na tanečné choreografie a výročné tradície. Vo svojich pásmach chce oživiť chodenie s jasličkami, regrútske a svadobné tradície, večierky i ďalšie prvky rusínskeho folklóru. V nedeľu (7. 8.) na záverečnom vystúpení tohto cyklu majú návštevníci príležitosť spoznať umenie súboru Megyer z Veľkého Medera. Ten prezentuje folklór Maďarov žijúcich na Slovensku.

Na Svetové dni mládeže do Madridu aj vyše 2 500 Slovákov

8. augusta 2011 - (sita)

Viac ako 2 500 mladých ľudí bude zastupovať Slovensko na Svetových dňoch mládeže, ktorých 26. ročník sa tento rok koná od 16. do 21. augusta v španielskom Madride. Väčšina z nich vyrazí autobusom už v utorok v týždňovom predstihu, aby sa mohli zúčastniť na Dňoch v diecézach. Domáci pre nich pripravili program vo svojich farnostiach. „Mladí ľudia prichádzajú do rodín v Španielsku, kde sa zoznamujú, vznikajú tam priateľstvá, aj sa navštevujú. To pomáha šíreniu dobra na celom svete,“ povedal na dnešnej tlačovej konferencii Ján Gombala zo slovenského koordinačného tímu. Po týždni v diecézach odídu naši mladí 15. augusta spolu so svojimi hostiteľmi do Madridu. „Prvýkrát bude program pre Slovákov v dvoch farnostiach, kde budú mať katechézy spolu s kultúrnym programom a prácou v skupinách, zakaždým to vyvrcholí svätou omšou,“ vysvetlil Gombala. Slovenskú výpravu zastrešuje Konferencia biskupov Slovenska. Svetové dni mládeže sa konajú každé tri roky. Tento rok očakávajú organizátori v Madride vyše dva milióny návštevníkov z viac ako 170 krajín. Mottom je úryvok z Listu Kolosanom: „Zakorenení a postavení na Ježišovi Kristovi, upevnení vo viere (Kol 2, 7).“ Podujatie je povestné svojím pokojným priebehom. „Cieľom Svetových dní mládeže je dialóg o budúcnosti, o správnom prežívaní života, o hľadaní skutočných hodnôt. Je odpoveďou na otázku o hľadaní zmyslu života,“ povedal vedúci slovenského organizačného tímu Andrej Darmo. Pripomína, že počas svetových dní napriek miliónovej návštevnosti ešte ani raz v histórii nemusela zasahovať polícia. „Dokonca aj v krajinách s vyššou kriminalitou je v čase konania menej incidentov,“ doplnil hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik. Ako uviedol jeden zo slovenských koordinátorov Martin Janus, slovenskí mládežníci budú v Španielsku počas programu rozdelení do skupín, postará sa o nich viac ako 150 animátorov. Svetové dni mládeže sa oficiálne začnú otváracou svätou omšou v utorok 16. augusta vo večerných hodinách na Plaza de Cibeles. Následne v stredu až piatok budú patriť prípravám k vigílii a sv. omši so Svätým Otcom Benediktom XVI. Tradičné katechézy sa budú konať počas všetkých týchto troch dní v dopoludňajších hodinách. Popoludní a večer sa bude 16. až 18. augusta konať Festival mládeže, ktorý je sprievodným umeleckým podujatím svetových dní. Privítanie pápeža je naplánované na štvrtok 18. augusta na slávnostnom uvítacom ceremoniáli na Plaza de Cibeles. Následne v piatok vo večerných hodinách bude krížová cesta v centre mesta. Vyvrcholením Svetových dní mládeže má byť vigília so Svätým Otcom v sobotu večer (20. augusta) a pápežská svätá omša v nedeľu ráno (21. augusta).

Preletel nad nami žiarivý meteorit

8. augusta 2011 - (Plus jeden deň)

Mnohým romantikom v piatok pri pozorovaní nočnej oblohy asi zaplesalo srdce. Podľa portálu tvnoviny.sk preletel nad Slovenskom žiarivý meteorit, ktorý mal dopadnúť v Maďarsku. „Ja som ho videla okolo desiatej večer v Trnave. Myslela som si, že je to guľový blesk. Bolo to nádherné,” napísala Katka. Podobný úkaz potvrdili aj niektoré maďarské servery. Podľa nich nad Balatonom zhorel v piatok večer meteorit. Astronóm Tamás Ladányi pre server blikk.hu potvrdil, že meteorit sa vo vzduchu rozdelil na niekoľko častí.

Nová kniha

Ivan Halász: Uhorsko a podoby

slovenskej identity v dlhom 19. storočí

August 2011 - (kalligram.sk)

19. storočie sa považuje za obdobie vzniku a rozkvetu moderných národných ideológií a identít, ktoré napriek všetkým problémom a neskorším tragédiám zohrali nezastupiteľnú úlohu v procese modernizácie tradičných stavovských spoločností. Proces utvárania nových foriem identity a zároveň aj transformácie dovtedy existujúcich a všeobecne akceptovaných lojalít však vôbec nebol jednoduchý a priamočiary. Identitu konkrétneho človeka totiž nikdy neovplyvňuje len etnické a národné povedomie, ale aj mnoho iných determinujúcich faktorov - konfesia, sociálne postavenie, povolanie, regionálne zázemie, bydlisko v meste alebo na dedine, politické názory, dominantná ideológia štátu a podobne. Národná a etnická identita nikdy nepredstavuje statický pojem, lebo podobne ako všetko v živote aj ona prechádza zmenami. Nikdy nemôže existovať jej celkom rovnaká podoba, dokonca ani v totožnom období. Osobitne to platí pre spoločenstvá politicky nedominantné a niekedy dokonca aj národnostne utláčané. V takomto prípade väčšinou paralelne existuje, resp. koexistuje viacero druhov identít a jej prejavov.

Cieľom danej práce je práve s ohľadom na tieto skutočnosti a tendencie načrtnúť problematiku viacerých alternatív vývoja slovenskej národnej identity v zložitých podmienkach mnohonárodnostného Uhorska 19. storočia. Práca sa v prvých štyroch kapitolách venuje všeobecným otázkam a trendom (t. j. problému viacerých alternatív slovenského národného vývoja v 19. storočí a jeho porovnaniu s vývojom iných národov, potom vplyvu udalostí rokov 1848/1849 na formovanie slovenskej politickej a národnej identity, ďalej komplikovanej problematike lojálnosti k štátu a svojmu národu počas dualizmu, ako aj senzitívnemu vzťahu slovenskej politiky k otázke asimilácie židov). V ďalších kapitolách sa pokúša priblížiť komplikovanosť výskumu národnej a politickej identity jednotlivých historických osobností na konkrétnych príkladoch. Ide o osudy a postoje Daniela Bacháta, Jána Nepomuka Bobulu, Jána Kalinčiaka, Lajosa Kossutha, Martina Morháča a Ľudovíta Štúra, ale čiastočne aj Milana Hodžu a Jozefa Škultétyho. Publikáciu uzatvárajú kapitoly o rozdielnej priestorovej perspektíve výučby dejín v postuhorskom priestore a niekoľko poznámok o menšinovej problematike v strednej Európe.

Najväčšia reforma školstva v Rakúsko-Uhorsku

je spojená s Máriou Teréziou

19. augusta 2011 - (tasr)

Rakúsko-uhorská cisárovná Mária Terézia vydala 6. decembra 1774 Všeobecný školský poriadok, na základe ktorého sa školy stali štátnymi a zaviedla sa povinná školská dochádzka pre deti od 6 do 12 rokov. Realizácia školskej reformy reagovala na novú ekonomickú situáciu. Zložitejšie výrobné postupy vyžadovali už pracovníkov aspoň so základným vzdelaním. Vysoké i základné školstvo bolo dlhé obdobie v rukách jezuitov. V roku 1773 však pápež Kliment XIV. jezuitský rád zrušil a už o rok neskôr Mária Terézia vydala Všeobecný školský poriadok, ktorý platil pre západnú časť monarchie. Jeho hlavným autorom bol opát augustiniánskeho kláštora v poľskom meste Zaháni Ján Ignác Felbiger, preslávený tzv. písmenkovou a tabuľkovou metódou výučby. Základom školskej reformy bolo vybudovanie škôl vo všetkých farských obciach, jej realizáciou boli poverené zvláštne zemské školské komisie. Všeobecný školský poriadok rozlišoval tri druhy verejných škôl: triviálne, hlavné a normálne. O ich zriaďovanie sa starali obce a školskí patróni z radov šľachty. Deti z chudobných rodín boli oslobodené od platenia školného. Jednotriedne alebo dvojtriedne triviálne školy sa zakladali vo väčších dedinách alebo pri farách. Jeden učiteľ v nich deti vyučoval čítanie, písanie, počítanie, náboženstvo a základné pracovné a ekonomické znalosti. Vo väčších mestách sa zakladali trojtriedne školy hlavné už s niekoľkými učiteľmi. Pribudla výučba znalostí potrebných pre priemyselnú a poľnohospodársku výrobu. Najvyšší stupeň tvorili školy normálne, zakladané v zemských hlavných mestách. Boli zamerané na prípravu učiteľov. Nad týmito školami stáli potom gymnáziá a univerzity. Reformu školstva sprevádzal rad ďalších dôležitých opatrení. Už od roku 1775 sa v Prahe začali vydávať učebnice a vznikli tzv. praeparandy na prípravu učiteľov. Ak ich absolvent slúžil v škole vo funkcii pomocníka učiteľa aspoň jeden rok a mal viac ako dvadsať rokov, mohol sa prihlásiť na učiteľskú skúšku. Po jej úspešnom zložení dostal vysvedčenie, v ktorom sa písalo, že „môže byť určený učiteľom”. Vytvorenie praeparand ukončilo prijímanie do radov učiteľov ľudí bez pedagogického vzdelania - vojnových veteránov, miestnych občanov alebo zbehlých študentov. Reforma tak začala proces formovania učiteľského stavu a profesionalizácie učiteľov. Mária Terézia sa po zreformovaní rakúskeho školstva pokúsila aj o reformu škôl v Uhorsku. Dňa 2. augusta 1777 schválila osobitnú štátnu normu pre Uhorsko podobnú Všeobecnému školskému poriadku: Ratio educationis. Možnosť chodiť do školy dostali po prvý raz aj dievčatá, ktoré dovtedy nemali takmer žiadnu možnosť oficiálneho vzdelávania. Ratio educationis nevymedzilo školopovinnosť. Až Jozef II. uzákonil v roku 1788 povinnú školskú dochádzku od 6. do 12. roku a vytýčil aj tresty za jej nedodržiavanie. Povinná školská dochádzka sa však vďaka reakčnej školskej politike uhorských vládnucich kruhov realizovala veľmi pomaly. Vyvrcholila prijatím Politického zriadenia školského v roku 1805. Základnou myšlienkou tohto predpisu bolo, že „Rakúsko nepotrebuje ľudí učených, ale dobrých poddaných”. Uhorský parlament prijal zákon o povinnej školskej dochádzke až v roku 1868.

Múzeum a skanzen v Senondreji (Szentendre)

5. augusta 2011 - (Zoltán Willant - willant.blog.sme.sk)

Asi tri kilometre od centra mesta sa nachádza najväčší skanzen v Maďarsku. Skanzen v Senondreji (Szentendre) je najväčším maďarským kultúrnym parkom. Môžete sa tu oboznámiť s životom ľudí z jednotlivých oblastí panónskej nížiny, ako žili, bývali, ako sa obliekali a ako pracovali v minulom storočí. Má rozlohu viac ako 60 hektárov a zároveň približuje aj tradíciu štyroch maďarských oblastí, život, kultúru bývania a ľudovú architektúru. V skanzene sa každoročne usporadúva nespočetné množstvo kultúrnych programov. Prvé tomuto podobné múzeum bolo založené na území Maďarska v 19 storočí. Základnou myšlienkou bolo vytvoriť múzeum, kde sa dá demonštrovať komplexný vidiecky život bývania, zo všetkým k tomu patriacim zariadením, ponímajúc prácu na dedine, remeslá, kultúru a tradíciu sviatkov. Od polovice 19 storočia sa vďaka kapitalizmu rozmáhal silný mestský modernizačný urbanizačný trend v krajine, tiahnuci od severozápadu v celej Európe. Vďaka tomuto začal rýchlim tempom zanikať tradičný vidiek. Prvý skanzen založil švédsky vedec Arthur Hazelius v roku 1891 neďaleko Štokholmu. Tu sa snažil pozbierať a zachrániť tradičnú Švédsku vidiecku kultúru bývania a života. Miesto bolo založené v mestskej časti Skansen, preto sa dnes každé takéto múzeum volá skanzen. Tento názov prebral od Švédov celý svet. Prvým maďarským skanzenom bola výstava milénia (1000 ročné jubileum príchodu Maďarov do karpatskej kotliny) v roku 1896, kde bola veľkou atrakciou takzvaná etnografická dedina s 24 kompletne zariadenými domami. Bohu žiaľ po slávnostiach sa domy zbúrali. Predmety tam vystavené sa našťastie zachovali, dodnes zdobia zbierku v Senondreji. Na ďalšie pokračovanie veľkolepého projektu skanzenu bolo treba čakať takmer 70 rokov. Dôvody boli tak finančné ako aj historické. V roku 1949, po ukončení Druhej svetovej vojny. Bol nápad skanzenu zase oživený. Spustil sa monitoring celej krajiny, vytvorili databázu objektov do ktorej bolo zahrnutých od 18 do 20 storočia viac ako 400 zachovalých objektov. Boli začlenené do systému takzvaných krajinných celkov Maďarska. V roku 1967 bolo slávnostne založené takzvané prvé etnografické múzeum, ktoré bolo začlenené do systému vidieckych múzeí. V roku 1972 sa osamostatnilo ako prírodné etnografické múzeum, so sídlom v Senondreji, v údolí potoka Staravoda, na 46 hektárovom pozemku. Cieľom tohto múzea bolo ukázať zachovalú ľudovú architektúru, kultúru bývania, spôsoby hospodárenia a životný štýl, ktorým žili obyvatelia na území Maďarska. V krajinných celkoch sú začlenené celé domy alebo časti dedín z 18-19 storočia, k tomu patriace sakrálne, hospodárske budovy, stajne alebo aj salaš. Všetko s pôvodnými zariadeniami a predmetmi denného požívania tak na osobnú, sviatkov alebo počas dennej práce, takto vytvárajú celkový ráz danej dediny alebo oblasti. Cieľom múzea nie je len konzervovať túto kultúru. Tu organizované výstavy a akcie dovoľujú nahliadnuť do každodenného života dávnej obce. Obraz obce dopĺňajú nie len domy, pivnice, mlyny, kalvárie, stajne a dielne, ale aj tradičné hospodárstvo pozemkov, na ktorých nájdeme plodiny aktuálneho regiónu. Sú to mnoho krát plodiny nadnes už zabudnuté. Výstava je doplnená dennými činnosťami okolo domov - varenie a pečenie, tradičná vidiecka zábava počas sviatkov, náboženské obrady. Počas dočasných výstav si návštevníci môžu skúsiť tradičné remeslá. Hrnčiarstvo, pletenie košíkov, môžu sa oboznámiť ako sa v minulosti stavalo, alebo ako gazdinky prali v ére bez elektriny, ako využívali prírodné zdroje na obživu alebo liečbu. Návšteva skanzenu je celodenným aktívnym programom pre celú rodinu od 5 do 95 rokov. Na prehliadku skanzenu potrebujete 8 hodín. Odporúčam zobrať si jedlo vodu a pohodlné topánky. Celková rozloha je 60 hektárov. Vystavených je 260 domov s kompletným historickým zariadením, Je zabezpečené na viacerých miestach WC. Celková dĺžka ciest je asi 5 km, chodiť je možné aj mimo ciest - od domu k domu. Pri každom dome je informačná tabuľa po nemecky anglicky a maďarsky. Pri hlavnom vstupe sa dá zakúpiť informačná knižka v cene asi 5€ po nemecky anglicky a maďarsky, kde je opísaný každý dom s ilustračnými fotkami a doplňujúcimi - vysvetľujúcimi informáciami. V celom areáli sú mapy a informačné tabule, kde sa čo dá nájsť - pozrieť. Návšteva skanzenu je ideálnym spojením poznávania a pobytu v prírode. Celý areál je začlenený do národného parku Duna - Ipoly Nemzeti park. Preto na území múzea je nutné správať sa tak ako sa v národnom parku patrí. Moje skúsenosti... Návšteva múzea pred 9 a 5 rokmi bola naozaj zaujímavá. Všetko fungovalo ako malo. Samozrejme spomínané aktivity nie sú každý deň. Majú ich počas sviatkov ako sú Veľká Noc, turice... atď, treba pozrieť rozpis programu. Počas prehliadky nás pri každom dome čakal niekto. Boli to často babičky v ľudovom kroji, ktoré vyšívali, čítali alebo len tak posedávali. Nakoľko každý dom mal majiteľa, každý dom mal svoj príbeh. Kto tam žil a ako, akú mal rodinu, ako mu plynul deň počas všedného dňa alebo sviatkov. Ako sa kto staral o dobytok alebo záhradku. Ak ste navštívili dielňu alebo dom pekára, vedeli vám presne povedať ako a čo vyrábal. Pre koho platil desiatok a či z toho vyžil alebo musel ešte obrábať svoje políčko. Všetky tieto informácie vám povedali. Dozvedeli ste sa ako a kedy bol dom postavený. Akou technológiou ho stavali. Kto financoval stavbu. Nebolo miesto kde by návštevník nedostal vyčerpávajúcu odpoveď. Čo bolo počas poslednej návštevy bolo trochu zarážajúce? Nakoľko sa skanzen rozrástol zo 46 hektárov na 60, pribudlo dva a pol krajinného celku a asi (?) peňazí je málo. Niektoré domy boli pri vchode zasklené, pozerať sa dalo, čítať sa dalo z informačného letáku ale nikoho ste nestretli. Ďalšia verzia je pobehovanie ustarostenej tetušky od domu do domu a ceduľky s nápisom „ihneď prídem”. Pri mnohých domoch boli mladý študenti (?) asi brigádnici. Áno je pravdou, že to boli muzeológovia, reštaurátori alebo archeológovia, vedeli všetko technické o dome, ale osobný príbeh domu a život v ňom nepoznali. Zaujímavé bolo sledovať aj reakcie rôznych národov z celého sveta ako útrpne čakajú kým ich jediná pokladníčka nešťastne ďobkajúca do PC obslúži s lístkom. Pribudla historická železnica. Samozrejme nie je zadarmo, nie je ani veľmi drahá. Vráti sa im investícia? Je - má význam takáto železnica tam kde sa musí behať od domu do domu? Boli zrušené konské kočiare, ktoré zastavovali tam kde si zákazník povedal. Bol ten vlak ozaj dobrým nápadom? Dovolím si tvrdiť že podobná atrakcia takéhoto charakteru a komplexnosti nie je nikde na širokom okolí, áno sú malé regionálne skanzeny, ale takýto celonárodný projekt nie je nikde. Škoda, že sa nesnažia zachovať úroveň služieb ktoré mali s pred pár rokov. Nevadilo by ani zvýšené vstupné. Hocikde vo svete zaplatíte za kvalitnú výstavu alebo aj múzeum od 8 do 15 € na osobu. Tu sa platilo len 5 € Oplatilo by sa každému priplatiť si viac? Asi áno. Spomeňme ešte jednu zaujímavosť. Počas výstavby skanzenu v areáli najväčšieho skanzenu Maďarska sa našli zachovalé základy Villa Rustica. Ide o Obytnú vilu z III. storočia. Asi z roku 230 - 330. Jej celková rozloha je 5600 m2. Základy a obvodové múry sú takmer celé zrekonštruované a prístupné pre verejnosť. Vila bola objavená pri budovaní skanzenu v rokoch 1973 - 75. Jej rozmermi 67x78 metrov a 52 miestnosťami. Je to najväčší objekt na území Maďarska z III. storočia. Vila bola vykurovaná systémom vzdušnej cirkulácie - podpodlahového vykurovania. Podlaha bola zdobená mozaikou a steny ozdobili freskami. Neďaleko od vily bol dodnes existujúci prameň, ktorý zásoboval obyvateľov vodou. Nálezy jednotlivých nástrojov poukazujú, že obyvatelia pestovali vinič a prevádzkovali hostinec. Vila bola postavená na kopci. Pred vchodom mala takzvaný portikus. Vnútorné usporiadanie budovy je vidieť na obrázku. Miesto zvané tablinum bola reprezentatívna miestnosť pre hostí. Neodmysliteľnou súčasťou bol vnútorný dvor - átrium. Vila bola nepretržite používaná až do roku 390. Portikus je stĺpová predsieň pred hlavným vchodom do budovy. Bol používaný často v antickej architektúre, potom znovu aj v novovekom staviteľstve v monumentálnych budovách.

Historik Štefan Šutaj zo Spoločenskovedného ústavu SAV

Ako fungovali v praxi Benešove dekréty

6. augusta 2011 - (Vladislava Plančíková -sme.sk)

Zdá sa, že konflikt medzi Slovákmi a Maďarmi je večný a neprekonateľný, ako slovensko-maďarský rébus sliepky a vajca alebo - kto tu bol skôr.... Pocit krivdy hnije na oboch stranách, či už ako trianonská trauma Maďarov alebo Mníchovská zrada voči Slovákom, nik nemá dnes právo hádzať kameňom. Naším temným momentom v slovenských dejinách je riešenie tzv. maďarskej otázky v povojnovom období v rámci obnoveného Československa. S tým súvisí mýtus nedotknuteľnosti Benešových dekrétov, reslovakizácia, deportácie Maďarov na povinné práce do Čiech, ale aj výmena obyvateľstva. O povojnovom období a slovensko-maďarských vzťahoch hovorí historik Štefan Šutaj zo Spoločenskovedného ústavu SAV v Košiciach.

- Mnoho ľudí rozčuľuje už len počuť slovo Felvidék, čo evokuje vám?

- Felvidék má viac významov, ale v historickom zmysle je to názov pre územie Horného Uhorska v istom historickom období. Tak ako zaniklo Uhorsko, a teda historické Maďarsko, tak zanikla aj jeho horná časť Felvidék. Stratil svoju autenticitu, lebo zem, ktorú označoval už geografického ani politického hľadiska neexistuje. Používanie pojmu Felvidék v historických kontextoch v reálnej historickej dobe považujem za oprávnené a za neadekvátne považujem jeho používanie v súvislosti so Slovenskom po roku 1918, pretože tento pojem sa historicky vyčerpal, zanikol. Za neadekvátne považujem používanie tohto pojmu v súvislosti s dnešným Slovenskom.

- V politickej rétorike sa používa v zmysle označenia súčasného územia Slovenska.

- Áno, dnešné Slovensko bolo by súčasťou tohto historického územia, ale ani v tomto kontexte Felvidék nerovná sa Slovensku.

- História - to sú fakty a dátumy používané v rôznych kontextoch a interpretáciách, ale aj príbehy ľudí uložené v kolektívnej pamäti národa, menšiny... Ako je možné, že naša spoločná minulosť má dve celkom odlišné verzie, ktoré sa učia deti v školách?

- Zase by sme sa museli vrátiť trošku dozadu. Stredná Európa sa z hľadiska etnicity formuje celé obdobia. Tu sa formujú novodobé národy, vznikajú nové koncepcie, znovu sa začínajú interpretovať pojmy a vytvárať nové, resp. reinterpretujú sa pojmy ako etnicita, etnická identita, národ a národný štát. Pohľad na svet sa vytvára cez prizmu etník. To je podľa mňa základ tých rozdielov, ktoré sú v mnohom pochopiteľné, keď sa pozrieme na historický fakt alebo historickú udalosť, ktoré ovplyvnili ďalší vývoj stredoeurópskych národov a tvorí rozdielny pohľad na dejiny. Trianon je v tomto klasickým príkladom. Konkrétne Trianon pre historické Maďarsko znamenal rozpad štátu, rozbitie. Vytvorili sa nástupnícke štáty. Pre Maďarov je to ústup od Uhorska „mocnosti“ európskeho významu, keďže Uhorsko v Habsburskej monarchii dosiahlo relatívnu samostatnosť a malo významné postavenie v stredoeurópskom regióne. Z veľkého silného štátu sa stal malý nástupnícky štát, zmenilo sa jeho postavenie, pozícia. Za jeho hranicami zostalo viac ako tri milióny Maďarov, čo je ďalšia vec, ktorá jednoznačne navádza k tomu, že pozerať na Trianon maďarskými očami je ťažko ináč, než ako na problematický a negatívny bod dejín. Trianon v historickej pamäti Slovákov nikdy nehral takú významnú úlohu ako v prípade Maďarska, pretože pre Slovákov je dôležitý iný medzník, vznik československého štátu. V komemorácii Slovákov hrá preto významnejšiu úlohu 28. októbra 1918 ako 4. jún 1920. Ale aj tak bol práve Trianon potvrdením vzniku samostatného Československa. Zmena pozície a postavenia Slovákov. Už tieto dva vedľa seba položené fakty vedú k tomu, že ináč sa na problém Trianonu pozerajú český alebo slovenský historik a inak maďarský historik. Etnická prizma nás istým spôsobom prenasleduje vo vzájomných slovensko-maďarských konfrontáciách.

- Ako pri tomto historickom momente prekonať stereotypné interpretácie?

- Liečením by bol možno pohľad z hľadiska európskej politiky. Čo by znamenalo, že by sme abstrahovali od našich etnických determinantov a tak sa pozreli na Trianon, respektíve. mierové zmluvy. Vidieť ich z hľadiska európskej politiky a európskeho vývoja, nakoľko boli prospešné alebo menej prospešné, aké mali plusy a mínusy. Možno by sme sa mohli dopracovať k istému konsenzu.

- Slováci a Maďari celé stáročia žijú doslova bok po boku na území južného Slovenska. Kde má svoje korene nevraživosť a pocit krivdy medzi týmito dvomi národmi? Je skutočne dôležité, kto tu bol prvý?

- To sú témy, ktoré sa vyťahujú umelo a robí sa z nich politikum. Problém autochtónnosti sprevádza slovensko-maďarské vzťahy od prvých snáh o pohľad na minulosť. Zdá sa, že je to v povahe človeka, že sa snaží pre svoj národ vybojovať prioritu, dokazovať, v čom boli významní, dôležití, v čom ovplyvnili historický vývoj. Nadväzujeme na hodnoty tých, čo tu boli pred nami a človek by si mal vážiť a pripomínať a poznať dejiny vlastné aj iných. Nemá však prakticky význam, kto tu bol len pred tristo rokmi a kto pred tisíc rokmi. Neznamená to, že má menšie právo alebo menší nárok na dom, na územie alebo na záhradu, lebo niekto iný tu bol skôr. Osídľovanie strednej Európy je nesmierne zaujímavá historická téma. Aj dnes historici prinášajú nové objavy a fakty nemali by sa stať predmetom boja súčasnej politiky a súčasných národov. Môžeme skúmať, pokojne sa rozprávať a s empatiou vypočuť, kto tu bol, kto kedy prišiel, dokonca aj kto mal aké koníky, ale nie je to dôvod pre nacionalistické spory. Politickí vodcovia so sklonmi k autoritárstvu vyhľadávajú priestor, keď sa dá zjednotiť, spojiť proti niekomu, vytvárať pocit ohrozenia, pretože vtedy vyniknú vodcovia, ktorí sa môžu postaviť do čela takejto „ohrozenej skupiny“.

- Na ktorých pozitívnych spoločných body nášho spolužitia sa možno zhodnúť?

- Pozitívne momenty sú v kultúre, v ľuďoch, v spolužití, stretávaní sa. Fungovalo to v minulosti, aj keď v inej podobe a funguje aj teraz. Pre publicistiku sú zaujímavejšie práve negatívne momenty, lebo viac priťahujú pozornosť. Máme však mnoho významných Slovákov, ktorí žili na území dnešného Maďarska a v maďarskom prostredí, podobne aj Maďarov v slovenskom prostredí a máme aj osobnosti, ku ktorým sa hlásia oba národy.

- Popri Trianone (4. jún 1920), Mníchovskej dohode (30. september 1938) a následnej Viedenskej arbitráži (2. november 1938) sú neprekonaným bodom sváru Benešove dekréty. Čo bolo ich podstatou z pohľadu historika?

- Pojmu Benešove dekréty publicistika za tých posledných 60 rokov vtisla istú pečať. Obyvateľ tohto regiónu si predstaví dekréty, na základe ktorých sa vyháňali Nemci a Maďari z Československa, čo je prvý veľký mýtus. Benešove dekréty boli logickým vyústením doby. Museli byť z dôvodu, že Československo nemalo riadne zvolený parlament, malo exilovú vládu a exilového prezidenta a bolo potrebné zaplátať dieru v parlamentnom systéme. Vychádzajúc z ústavy Československej republiky mohol prezident vydávať zákonné normy s mocou zákonov, ktoré vzhľadom k tomu, že ich vydával prezident Edvard Beneš už vtedajšia publicistika označila ako Benešove dekréty. To neznamená, že ich písal a vymýšľal sám Beneš, ale pripravovala a zostavovala ich československá exilová vláda. To sa dialo aj po jeho návrate domov, keď parlament stále neexistoval. Dočasné národné zhromaždenie ČSR vzniklo až 28. októbra 1945. Do tohto obdobia sa všetky zákony vydávali formou dekrétov, respektíve ústavných dekrétov prezidenta republiky. Týkali sa bežného života. To znamená, spôsob kreovania orgánov, národných výborov, vysokých škôl, sociálneho systému, všetko čo aj v súčasnosti upravujú zákony ošetrovali aj tieto dekréty. Zrušiť Benešove dekréty en bloc nie je možné, je to ďalší mýtus. Znamenalo by to právne vákuum do 28. októbra 1945. Na akom základe by potom fungovala Československá republika, alebo by sme odmietli ich existenciu? V tejto súvislosti treba povedať, že po vypuknutí Slovenského národného povstania vznikla Slovenská národná rada a tá si prisúdila výkonné a zákonné kompetencie pokiaľ ide o zákonodarstvo na Slovensku. Celoštátne dekréty prezidenta Beneša boli na Slovensku platné, len ak boli prijaté s jej súhlasom. Takže nie všetky dekréty platné v Čechách platili na Slovensku, a to sa týkalo aj dekrétov dotýkajúcich sa postavenia Nemcov a Maďarov. Zrušenie Benešovych dekrétov by znamenalo, že nariadenia SNR by zostali v platnosti a pre slovenské územie by sa prakticky nič nemenilo. No a potom sú to aj mýty, že na základe dekrétov došlo k reslovakizácii, vysídleniu Nemcov a výmene obyvateľstva. Tieto sa realizovali na základe iných zákonov prípadne medzinárodných dohôd.

- Citlivým miestom je aj aplikovanie kolektívnej viny na všetko obyvateľstvo maďarskej národnosti. Ako to vnímate z historického hľadiska?

- Kolektívna vina na etnickom alebo inom základe je v civilizovanej spoločnosti neprijateľná, bez ohľadu na vojnové udalosti, vojnový alebo povojnový stav. Niektoré dekréty a nariadenia vychádzali z princípu, že sa na etnickom základe obyvateľstvo označilo za vinné a potom sa postihnutí mohli vyviniť - dokazovať svoju nevinu.

- Pred 66 rokmi, 2. augusta 1945 bol vydaný ústavný dekrét č. 33 o úprave štátneho československého občianstva osôb nemeckej a maďarskej národnosti, na základe ktorého prišli o československé štátne občianstvo a občianske práva.

- Aj on mal svoje historické pozadie. O dekréte diskutovala exilová vláda už v roku 1943. Základné línie sa odvíjali od dvoch bodov, či všetci Nemci a Maďari majú stratiť československé štátne občianstvo, alebo či to majú byť len tí, ktorí prijali cudzie štátne občianstvo v priebehu predchádzajúcich vojnových rokov. Brali sa do úvahy aj regionálne súvislosti, pretože iné bolo obsadzovanie Sudet a iný mechanizmus fungoval po Viedenskej arbitráži na arbitrážnom území. Záverečný kontext prijímania dekrétu súvisel s Postupimskou konferenciou. Československo sa na konferencii snažilo, aby sa schválil nielen transfer Nemcov, ale aj Maďarov. Aj vzhľadom k udalostiam z roku 1945 a najmä kvôli divokému odsunu Nemcov v Čechách a atrocitám, ktoré sa tam udiali, medzinárodné spoločenstvo takýto súhlas nedalo. Československá vláda predpokladala, že opatrenia, ktoré boli prijaté vo vzťahu k Nemcom, sa budú nejakým spôsobom aplikovať aj na Maďarov. K tomu, aby Československo naplnilo svoju koncepciu národného štátu Čechov a Slovákov bez neslovanských menšín sa im zdalo vhodné, aby inonárodní obyvatelia československého štátu stratili štátne občianstvo, aby sa stali cudzincami, a potom ako cudzinci by boli ľahšie vysídlení do „materskej krajiny“. Samotná aplikácia tohto zákona bola jeho najproblematickejším bodom. Strata československého štátneho občianstva sa nikomu neoznamovala. Nikto nedostal žiadny papier, že na základe dekrétu stratil československé štátne občianstvo.

- Čo to v praxi znamenalo pre obyčajného človeka maďarskej národnosti?

- Obyvatelia postihnutí dekrétom, na základe ďalších dekrétov, zákonov a nariadení SNR nemohli voliť, boli prepustení zo štátnych a verejných služieb, bol im konfiškovaný majetok, rušené školy a spolky, stratili sociálne príspevky, penzie, nemali nárok na štátnu pomoc. Neslovanské jazyky sa mohli uplatňovať iba pri neformálnych činnostiach ako napríklad v nedeľnej škole a cirkevných obradoch, hoci oficiálne to nebolo dovolené. Na Slovensku bol istá tolerancia medzi tým, čo vyhlasoval zákon a čo bolo v reálnom živote. Najväčším problémom bola neistota. Tým, že nemali štátne občianstvo, nemali garantované vlastne nič. Priamym ohrozením boli rôzne ďalšie akcie, ktoré sprevádzali dekrét o československom štátnom občianstve.

- Aké?

- Reslovakizácia. Niektorí maďarskí kolegovia na ňu pozerajú ako na jednoznačne násilnú akciu, ktorá bola zameraná proti maďarskej národnosti. Ona však mala svoje isté reálne pozadie v tom, že jej predchádzala maďarizácia. Časť ľudí, ktorí na konci 19. a začiatku 20. storočia boli násilne pomaďarčení, sa postupne vracali k slovenskej národnosti.

- Aká bola idea reslovakizácie?

- Pôvodne mala reslovakizácia umožniť pomaďarčeným Slovákom administratívnu zmenu národnosti. Faktické pozadie bolo v tom, že po prijatí dohody o výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom začala príprava zoznamov ľudí na výmenu a úradníci sa obávali, že pomaďarčených Slovákov vyvezú do Maďarska. Na etnicky zmiešanom území sa prihlásili k reslovakizačnej akcii aj Maďari, aby sa zachránili pred represiami československých úradov. Aby nestratili štátne občianstvo, neprišli o pôdu, domy, aby ich nezaradili do výmeny obyvateľstva, aby ich neodtransportovali do Čiech. Aj Reslovakizačná komisia nakoniec o žiadostiach rozhodovala administratívne a slovenskosť podriadila tomu, či obec bude vysťahovaná do Maďarska, obyvatelia budú deportovaní do Čiech - v takých obciach sa prihlášky neakceptovali, alebo bola určená na poslovenčenie.

- Koncept národného štátu Čechov a Slovákov bez neslovanských menšín sa povýšil na úroveň vládneho programu. Ako sa v tomto zmysle snažili vyriešiť maďarskú otázku?

- Košický vládny program už z takejto idey vychádzal. Keď zlyhali základné princípy vytvárania národného štátu, nebol schválený jednostranný transfer Maďarov, výmena obyvateľstva s Maďarskom viazla, začali sa náhradné akcie zabezpečujúce poslovenčenie územia. Tých, ktorých považovali za nevhodných na poslovenčenie a bohatých, od ktorých sa dali získať majetky, domy, polia, lúky, chceli vymeniť alebo vyviezť do Čiech a na ich miesto doviesť zahraničných Slovákov, nielen z Maďarska. Do výmeny obyvateľstva s Maďarskom boli zaraďovaní kňazi, učitelia, inteligencia, čiže tí, čo boli potenciálnou hrozbou iredentizmu. Pri výbere osôb pre transporty do Čiech v čase Gottwaldovej vlády sa už uplatňoval triedny prístup - čiže vyberali sociálne slabšie situované rodiny, od ktorých si sľubovali, že ak ich vyvezú do Čiech a vytvoria im solídnejšie podmienky, dajú im domy, polia a prácu v českých podnikoch, tak postupne asimilujú s českým prostredím a slovenský juh sa zbaví časti maďarského obyvateľstva.

- Ale všetko sa vyvíjalo trochu inak.

- Ako vždy, aj „nábor“ Maďarov na práce do Čiech aj výmena obyvateľstva, sa nerealizovali podľa pripraveného scenára.

- Áno a zásadné úsilie o poslovenčenie slovenského juhu nebolo úspešné.

- Ak pozeráme na povojnové akcie, tak áno. Na reslovakizáciu sa formálne prihlásila väčšina Maďarov, aby sa zachránili pred represívnymi opatreniami československých úradov. V 50. rokoch sa reslovakizanti väčšinou opäť vrátili k maďarskej národnosti. Ani deportácie do Čiech nesplnili očakávania. Maďari sa chceli vrátiť domov. Podľa dekrétu prezidenta republiky o pracovnej povinnosti trvanie tohto pobytu bolo iba ročné, potom ho ešte o rok predĺžili, ale väčšina náboristov sa vrátila späť. Asi polovica neorganizovane, teda ušli. Policajné zložky nevedeli zastaviť 18 tisíc utekajúcich ľudí. V roku 1949 sa uskutočnila Akcia Juh, v rámci ktorej sa náboristi vrátili organizovane na Slovensko väčšinou do vlastných domov.

- Reslovakizácia a odsun Maďarov na práce do Čiech sa uskutočňovali spolu s výmenou obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom. Aký mala priebeh?

- Pozadie výmeny súvisí s Postupimskou konferenciou. Na nej mocnosti odmietli jednostranný transfer Maďarov z Československa a tlačili na československú aj maďarskú vládu, aby sa dohodli medzi sebou. Maďarsko bolo istým spôsobom donútené, aby dohodu podpísalo. Aj v ďalšom období ju zdržiavali, kým Československo ju veľmi chcelo dôsledne realizovať. Podstatné boli dva články prijatej dohody z 27. februára 1946. Článok V hovoril o recipročnej výmene obyvateľstva - koľko Čechov a Slovákov sa v Maďarsku prihlási na výmenu, toľko Maďarov môže československá vláda určiť na výmenu. Už to zakladalo prvok nerovnosti, (fakticky dôsledok rozdelenia na víťazné a porazené krajiny) Slováci sa na výmenu hlásili dobrovoľne, Maďari boli vyberaní štátnymi orgánmi. V Maďarsku sa na výmenu hlásili predovšetkým chudobní roľníci, živnostníci, študenti i intelektuáli, kým československé orgány vyberali kňazov, učiteľov, bohatých roľníkov a živnostníkov, aby sa získalo čo najviac pôdy pre prisťahovalcov. Druhým významným bodom bol článok VIII, ktorý hovoril o jednostrannom vysídlení vojnových previnilcov maďarskej národnosti. Výmena od počiatku haprovala.

- V čom?

- Maďarsko sa organizačne na výmenu nepripravilo. Nastali dopravné problémy, nevyváženosť sociálnej skladby vymieňaných. Obe strany sa nevedeli dohodnúť na charakteristike vojnového previnilca. Maďari odmietali nastupovať do transportov. Kým sa výmena začala, od podpísania dohody uplynulo vyše roka a pol. Slováci, ktorí sa prihlásili na výmenu, to nemali ľahké, strácali zamestnanie, nemohli sa podieľať na pozemkovej reforme, boli prenasledovaní políciou, úrady ich odrádzali, aby na tú výmenu nastúpili, aj preto často odvolávali prihlášky. Výsledkom bolo, že len zhruba polovica osôb z určených na presídlenie sa skutočne presídlila. Tam, kde mala byť vysťahovaná celá maďarská obec, bola vysťahovaná iba jej časť a na ich miesto prišli Slováci, ktorí mali prísť do slovenského prostredia a prišli ešte viac do maďarského v akom sa nachádzali predtým v Maďarsku.

- Aké sú dôsledky výmeny obyvateľstva?

- V konečnom dôsledku miesto poslovenčenia došlo paradoxne k čiastočnému pomaďarčeniu navrátených Slovákov v maďarskom prostredí. Oslabila sa komunita Slovákov v Maďarsku. Viac ako 10 tisíc Slovákov z Maďarska, ktorí boli v sociálnej tiesni a na Slovensku pred recipročnou výmenou nemohli byť umiestnení, bolo transportovaných na Moravu a do Čiech. Dostali sa do českého prostredia a postupne asimilovali s novým prostredím. Zákulisie popisovaných akcií skrýva množstvo životných príbehov a osudov ľudí. Neraz sa stretli v Čechách vymenení Slováci a deportovaní Maďari na jednom mieste, a stalo sa, že odsunutý Maďar a vymenená Slovenka sa zobrali v Čechách, ale potom sa vrátili na Slovensko. Tieto osudy sa tvorili na šachovnici dvoch súperov (Česko)Slovenska a Maďarska. Aj v záujme idey, ktorú presadzovali československá vláda a aj prezident, vytvorenia národného štátu Čechov a Slovákov preto, aby nasledujúce generácie sa už nikdy nedostali kvôli etnickým problémom do konfliktu s Nemcami a Maďarmi. Nuž, či sa to podarilo... zjavne nie, zase sme tam, kde sme boli predtým? Verme, že nie. Faktom je však aj dnes na jednej strane silnejúci nacionalizmus - aj romantický aj šovinistický, nepochopenie, nedôvera, nedostatok empatie, na druhej strane v ideológii a politike vzrastajúci nacionalizmus, bludné idey o obnovovaní historického Maďarska, a vytváranie rôznych fikcií za pomoci štandardných i neštandardných prvkov ako dvojaké občianstvo, pamätné dni, exkurzie na historické územia.

- Myslíte si, že keby bola eliminácia maďarskej menšiny úspešná, boli by vzťahy s Maďarskom dnes priateľskejšie? Respektíve, je idea národného štátu bez menšín spôsob ako zabezpečiť mier v stredoeurópskom regióne?

- Národný štát je nerealizovateľná fikcia, moderný európsky štát musí byť štátom občanov a nie národov. Historické stopy tu tiež nezmazateľne zostali. Kým Nemci zo Slovenska odišli a ostala len malá skupina, ktorá splynula s prostredím, Maďari tu ostali a ostali živé aj povojnové a predvojnové krivdy. Nielen povojnové udalosti mali svoje obete. Mala ich aj Viedenská arbitráž. No aj napriek tomu slovensko-maďarský vzťah neprerástol do takých extrémov, ako u Srbov a Chorvátov, alebo Srbov a Albáncov. Veľa veci z hľadiska histórie už boli povedané, ale z hľadiska politiky zo slovenskej ani maďarskej strany neboli dopovedané. Kým sa nedopovedia, zmierenie je len fikciou. Ak sa povedia len farizejsky, tak to nestojí za nič. Nové postoje a nové princípy susedskej politiky sa nedajú budovať na starých krivdách ani na historicky prekonaných štruktúrach. Ani Európska únia a schengenské princípy otvorených hraníc nič nezmenia na susedskej politike ak sa buduje na nedôvere alebo na princípe zjednocovania Maďarstva ponad hranice. Treba nové postoje, nový pohľad, a verím, že sa časom k tomu dopracujeme.

- Medziľudské vzťahy stroskotávajú na nekomunikácii rovnako ako i medzištátne...

- Základ je, aby sme sa rozprávali. Aj teraz organizujeme v rámci slovensko-maďarskej komisie historikov, ale aj na základe vzťahov medzi pracoviskami akadémii vied a vysokých škôl, stretnutia mladých historikov, aby sa poznali, vedeli o sebe, videli v sebe partnerov, a snáď aj priateľov. Nemusia vo všetko so sebou súhlasiť, základom je, aby existoval permanentný dialóg. Ak sa budeme osočovať ponad hranice, nedospejeme k ničomu, ak sa budeme stretávať, spoznávať, rozprávať a hádať sa „vo všetkej počestnosti“, bez averzií a predpojatosti, tak máme šancu.

V obci Jača vrcholia prípravy na piaty chamuľový festival

12. augusta 2011 - (tasr)

Už po piaty raz bude malebná Slovákmi obývaná maďarská obec Jača (Acsa) na hraniciach Peštianskej a Novohradskej župy dejiskom vyhľadávaného Chamuľového festivalu, ktorý bude v tomto roku spojený aj so slovenským regionálnym kultúrnym dňom. Návštevníci môžu pobyt v Jači využiť už tradične na ochutnávky miestnych gastronomických špecialít - chamule, čo je zemiaková kaša ochutená tvarohom, makom alebo dusenou kapustou, ale aj lokší plnených lekvárom a posypaných makom alebo orechmi. Ani v tomto roku nebude chýbať súťaž v príprave „ganiec”, ďalšej miestnej špeciality pripravovanej z chamule. Kultúrne menu ponúkne možnosť navštíviť výstavy v Prónayho kaštieli, ktorý je iba v deň festivalu otvorený verejnosti, ako aj prehliadku slovenských tanečných a speváckych telies nielen z blízkeho okolia, ale aj iných regiónov Maďarska. Park okolo kaštieľa bude večer dejiskom záverečného plesového vyvrcholenia festivalu.

OH2012 - Kanoistika - Segedín

Vlček venuje zlato rodine: „Nečakali sme to ani vo sne“

19. augusta 2011 - (tasr)

Slovenský dvojkajak v zložení Peter Gelle, Erik Vlček získal na MS v Segedíne (Szeged) senzačne zlatú medailu v K2 na 1000 m a vybojoval si miestenku na OH 2012 v Londýne. Strieborní medailisti na 500 m z ME v Belehrade triumfovali vo finále vďaka skvelému finišu s takmer sekundovým náskokom pred švédskym tandemom Marcus Oscarsson, Henrik Nilsson. Gelle s Vlčekom boli ešte 250 metrov pred cieľom pritom na šiestej pozícii, vďaka zdrvujúcemu záveru sa však prehnali cez svojich konkurentov a nečakane sa tešili zo zisku titulu. Vlček, ktorý v piatok vybojoval olympijskú miestenku aj v K4, po dojazde do cieľa v návale radosti trafil odhodeným pádlom Gelleho do hlavy a obaja Slováci sa vykúpali vo vode. Vlček po nečakanom zisku zlata žiaril spokojnosťou. „Ani vo sne sme nečakali, že by sme mohli získať titul majstrov sveta. Mal som dnes veľmi náročný deň a po dvoch kilákoch v K4 som si netrúfal predpovedať, ako dopadneme s Peťom vo finále K2. Dúfali sme, že skončíme do šiesteho miesta a vybojujeme si účasť na olympiáde, ale so zlatom sme vôbec nepočítali. Vedeli sme, že máme dobrý finiš. Keď som päť metrov pred cieľom videl, že sme prví, nemohol som tomu uveriť,” povedal pre TASR Vlček, ktorý na margo odhodenia vesla do hlavy svojho kolegu z lode po dojazde do cieľa s úsmevom poznamenal. „Nebol to z mojej strany žiaden zámer trafiť Peťa do hlavy, bola to taká spontánna reakcia. Peťovi som sa ospravedlnil a obaja sme to zobrali s humorom. Zlatú medailu venujem mojej rodine, dcérke Lare, priateľom a všetkým, ktorí ma podporovali a verili mi,” dodal Vlček, ktorého veľmi potešil aj úspešný výsledok káštvorky. „Konkurencia bola neskutočná, o to viac ma teší, že sa nám podarilo prebojovať do Londýna, veď pred bránami olympiády skončili Bielorusi, Francúzi, Poliaci či Portugalci.” Vedúci slovenskej výpravy v Segedíne a dlhoročný tréner káštvorky Tibor Soós označil zlato Vlčeka s Gellem v K2 za senzáciu. „Je to nečakaný, ale o to krajší výsledok. Naším cieľom bolo získať olympijskú kvótu a skončiť do šiesteho miesta. Po semifinále sme začali veriť, že by z toho mohla byť aj medaila, veď Erik s Petrom dosiahli druhý najrýchlejší čas. Nevedeli sme však, či Erik nebude unavený po náročnom semifinále K4. V závere to chlapci parádne rozbalili a výsledkom je fantastický úspech,” povedal pre TASR Soós.

V Maďarsku smetiarov a hasičov zhltla cesta

18. augusta 2011 - (tvnoviny.sk)

Kuriózny problém museli vo štvrtok (18. 8.) riešiť hasiči v maďarskom meste Kecskemét, kde sa pod smetiarskym vozidlom nečakane prepadol asfalt, ktorý pokrýva miestnu komunikáciu. Po tom, ako kolesá vozidla pohltila cesta, celý podvozok auta sa ocitol na zemi. Ten sa doslova o cestu zaprel tak, akoby auto bolo vyrobené bez kolies. Hasiči, ktorí na miesto dorazili, to nemali jednoduché a museli si dlho lámať hlavy, akým spôsobom by viactonové vozidlo naložené hromadou odpadkov, mohli vyslobodiť. A akoby toho nebolo dosť, mali ešte o problém viac - zapadlo totiž aj hasičské auto. Portál blikk.hu, ktorý správu priniesol, neuvádza, ako sa to celé skončilo. Jedno je však isté - auto so žeriavom, s ktorým by mohlo byť vyslobodzovanie nákladiakov najjednoduchšie, kvôli „nenásytnej“ ceste zatiaľ na pomoc radšej neprivolali...

V Budapešti ochrankári MHD dokopali pasažiera

17. augusta 2011 - (tvnoviny.sk)

Na jednom z internetových videoportálov sa objavilo video, ktoré zachytilo neľútostné zaobchádzanie členov bezpečnostnej služby budapeštianskej hromadnej dopravy (BKV) s nežiaducim cestujúcim. Na záberoch je vidno muža, ktorý sa síce potácajúcou chôdzou, ale v pokoji a v mieri blíži k električke, aby do nej nastúpil. Dvaja muži v reflexných vestách, ktorí stoja vo dverách dopravného prostriedku, mu však zahatajú cestu a surovo ho odstrčia. A ešte si do muža aj kopnú, ke padne na zem. Po chvíli sa podgurážený muž pokúša vstať, aby sa do električky dostal, ochrankári ho ale opäť fyzicky atakujú kopancami. Medzitým sa už k miestu pouličného incidentu zbehnú viacerí ľudia, ktorí sú evidentne na strane muža čeliaceho presile. „Akí ste to dofrasa ochranári?!“, pobúrene reaguje jeden zo svedkov. „Toto si môžete voči ľuďom dovoliť?! V takýchto prípadoch treba volať políciu, vy s ním toto robiť nemôžete!”, dohovára členom bezpečnostnej služby ďalší z prítomných. Budapeštiansky dopravný podnik pre portál blikk.hu, ktorý správu o útoku na bezbranného človeka dnes (17. 8.) priniesol, uviedol: „Prípad už začala vyšetrovať polícia, a preto nemôžeme vo veci poskytnúť žiadne informácie.“

V Británii vraždil Maďar, usvedčil ho Facebook

15. augusta 2011 - (tvnoviny.sk)

Do cely predbežného zadržania umiestnili britskí policajti 31-ročného Attilu B. z Maďarska, ktorý je podozrivý zo zavraždenia svojich dvoch kolegov. Muži zákona zo Scotland Yardu zatkli Maďara po tom, ako sa neúspešne pokúsil spáchať samovraždu. Maďar pracoval na recepcii štvorhviezdičkového hotela Radisson a je podozrivý z toho, že minulý týždeň v noci z utorka na stredu na smrť dobodal dvoch ľudí, ktorí mali zhodne 20 rokov. Jednou obeťou bola Angličanka Alice Adams a druhou muž z Maďarska Tibor V. Dvojnásobnú vraždu mal muž spáchať v dome, ktorý s hotelom susedí a je určený pre zamestnancov. Pátranie po mužovi sa rozbehlo po tom, keď po vražde ráno o 7.00 h miestneho času nenastúpil do zamestnania a neprevzal si - tak ako ako obyčajne - službu na recepcii. Motívom vraždy mohla žiarlivosť. Attila B. a Tibor V. neboli totiž iba kolegovia ale aj blízki kamaráti, pričom Tibor mal vraj s Alice bližší vzťah. Atiila vraj tesne pred vraždou údajne navštívil aj svojho homosexuálneho priateľa. „Rád by som sa z tohto zlého sna prebral,“ napísal Attila o 23 minút neskôr na Facebook a krátko na to sa pokúsil podrezať si žily na krku a zápästí. Maďarovi sa pokus o samovraždu nepodaril. Z nemocnice, kde s reznými poraneniami, ktoré si sám spôsobil skončil, putoval rovno do policajnej cely. Na spomínaný status, ktorý muž zverejnil na sociálnej sieti, prišlo viacero reakcií ľudí, ktorí obete poznali. „Ako môžeš zabiť niekoho iba preto, že si nevieš držať na uzde svoje úchylné potreby? Alice chcela len pomôcť a ty si ju zavraždil,“ napísal jeden známy zosnulej mladej ženy. Denník Daily Mail k prípadu napísal, že motívom vraždy mohla žiarlivosť. Attila B. a Tibor V. neboli totiž iba kolegovia ale aj blízki kamaráti, pričom Tibor mal vraj s Alice bližší vzťah. Atiila vraj tesne pred vraždou údajne navštívil aj svojho homosexuálneho priateľa.

Šesť ľudí v Maďarsku pochovali zaživa, od krku dole

15. augusta 2011 - (sita)

Maďarska polícia zatkla šesť podozrivých osôb v súvislosti s objavenými mŕtvymi telami na jednom z budapeštianskych ostrovov na rieke Dunaj. Podľa polície ide o gang zlodejov, medzi ktorými mali byť aj bezdomovci prebývajúci na ostrove, neďaleko miesta, kde vo štvrtok objavili šesť mŕtvol. Tie boli pochované od krku dole po tom, ako od nich páchatelia vymámili prístupy k ich bankovým účtom, uviedla polícia. Lídrom gangu má byť muž, ktorý sa označil za macedónskeho občana. Maďarska polícia vo štvrtok na budapeštianskom ostrove Csepel odkryla mŕtve telá šiestich ľudí. Podľa informácií maďarských médií boli osoby pochované zaživa a podozrivým páchateľom mal byť srbský vydierač. Polícii to údajne potvrdil svedok, ktorý mal byť Srbovou potenciálnou siedmou obeťou. Nemenovanej osobe sa údajne len so šťastím podarilo uniknúť smrti a mučeniu. Štyri mŕtve telá sa doteraz neparilo identifikovať a nejasné stále zostávajú aj okolnosti ich smrti.

Prvými dvoma známymi obeťami z Csepelu sú údajne bezdomovci

16. augusta 2011 - (tasr)

Maďarská polícia nemieni v súčasnom štádiu vyšetrovania prípadu štyroch zakopaných mŕtvol na csepelskom predmestí Budapešti komentovať rôzne mediálne informácie médií. Zásadné nové správy určené verejnosti však momentálne nemá, informovala dnes s odvolaním sa na hovoru Národnej kancelárie vyšetrovania (NNI) Lászlóa Barthu maďarská tlačová agentúra MTI. Podľa správ periodík Bors, Blikk a Népszabadság, ktoré sa odvolávajú na výpovede podozrivých, je zrejmá už príčina úmrtia dvoch zo zakopaných. Prvým z nich bol vraj bezdomovec, ktorý sa otrávil po konzumácii mraziacej zmesi a zomrel. Druhým bol iný bezdomovec, ktorý sa pokúšal vydierať kolegov s tým, že prezradí polícii osud prvého, ktorého zakopali v lokalite. Toho potom ubodali na smrť. Šéf NNI Zoltán Csizner počas uplynulého víkendu informoval, že v celách predbežného zadržania je v súvislosti s prípadom šesť ľudí. Už vtedy odznelo, že vyšetrovatelia spájajú spáchanie násilných trestných činov v okolí dejiska nálezu s komunitou bezdomovcov žijúcich v oblasti, respektíve s osobami, ktoré vedú podobný spôsob života.












.
.
.
.
.
.
.
.
......................................................................................................................................

Doplnkové informácie