Kým kostol bude stáť, musia v ňom byť slovenské omše
V Pilíšskej Čabe postavili roku 1720 rímskokatolícky kostol z ohrady. Hovorí sa, že roku 1750 cestoval cez obec následník trónu Jozef II., ktorý vyjadril nespokojnosť s výzorom objektu a tak v rokoch 1778-1781 vybudovali dnešný kostol v barokovom štýle. Slávnostná vysviacka sa konala roku 1781. Kostol Mena Preblahoslavenej Panny Márie v Pilíšskej Čabe je najväčším kostolom v Peštianskej župe. Jeho dĺžka je 45 m, šírka 19 m, výška 16 m a výška barokovej veže 40 m. Liturgia dáva narodenie Panny Márie do súvisu so svetlom: Kristus je Slnko spravodlivosti, Mária je zornica, ranná hviezda, ktorá zvestuje východ slnka.
V zakladacej listine kostola v Pilíšskej Čabe je zakotvené rozhodnutie miestneho cirkevného zboru, že kým kostol bude stáť, musia sa v ňom odbavovať slovenské sv. omše. Potomkovia tu žijúcich Slovákov sa snažia dodnes dodržiavať tento sľub, čo ani v súčasnosti nie je ľahká úloha. Našťastie aj Slovenská samospráva v Pilíšskej Čabe si pokladá za srdcovú záležitosť náboženskú oblasť a organizovanie pravidelných slovenských svätých omší. Pri kostole pôsobí dobrý cirkevný spevácky zbor, ktorý má na starosti skvelý kantor Zoltán Geszler. Zbor má vo svojom repertoári aj miestne slovenské náboženské piesne.
Podotýkam, že v pilíšskom regióne sú dlhé roky pravidelné slovenské omše iba v Pilíšskej Čabe. Inde sú iba zriedkavo a len príležitostne sa odbavuje slovenská liturgia. Nehovoriac o náboženskej výchove a vysluhovaní rôznych sviatosti v materinskom jazyku! Preto tieto slovenské omše často navštevujú aj veriaci z Čívu, Mlynkov, Santova, ale aj zo Štúrova. Žiaľbohu, z ostatných okolitých slovenských osád sem už neprichádzajú veriaci, ktorých by tu privítali s otvorenou náručou. Oni možno už nepociťujú potrebu počúvať slovenské slovo v Božom chráme. Nečudo, veď aj slovenskí katolíci žijúci v Maďarsku po 2. vatikánskom koncile (1962-65), ktorý umožnil používať pri bohoslužbách národný jazyk, sa museli naučiť liturgiu po maďarsky, keďže v týchto dedinách slúžia vyslovene maďarskí kňazi, ktorí nikdy neboli ochotní naučiť sa po slovensky. Ba, vo viacerých osadách nie sú ochotní ani len začať modlitbu po slovensky, napr. Otčenáš, Zdravas´ Mária... Takže už pomaly štyridsaťštyri rokov sa Maďarská biskupská konferencia nepostarala o pravidelnú pastoráciu pre Slovákov žijúcich v Maďarsku v materinskom jazyku.
A aká je situácia na Slovensku, v osadách, v ktorých žijú maďarskí veriaci?
Často cestujem na Slovensko, mám tam priateľov a dobrých známych. Ak sa dostane slovenský kňaz do maďarskej osady, behom roka si osvojí maďarčinu na slušnej úrovni, aby mohol slúžiť svätú omšu po maďarsky a aby mohol vysluhovať sviatosti v maďarčine! Veru, takáto je skutočnosť. Tamojším maďarským katolíkom môžeme len závidieť!
Ja som sa narodil a vyrástol v Číve, žijem v Pilíšskej Čabe. Za môjho detstva sme sa v obci zhovárali po slovensky. Na základnej škole sme mali aj ťažkosti s maďarčinou. Dnes, keď navštívim svoju rodnú obec, tak každý, kto má pod šesťdesiat rokov, hovorí po maďarsky. Žiaľbohu, v Maďarsku sa pomaly zabudne na to, že tu žijú aj národnosti!
Chvála Pánu Bohu, v Pilíšskej Čabe sa už poldruha roka pravidelne konajú každú druhú nedeľu v mesiaci o 9. hodine slovenské sv. omše, ktoré slúži predstavený Rehole lazaristov, kňaz Viktor Kunay. Príležitostne tu slúžili už aj apoštolský nuncius a slovenskí biskupi. Pochopiteľne, organizovanie slovenských bohoslužieb si vyžaduje čas i financie. My nepoznáme nemožné, aj naďalej nebudeme ľutovať námahu ani peniaze a chceme v tomto pokračovať, veď je to naša povinnosť voči našim predkom. Uvedomujeme si, že sme ako poslední mohykáni, ale sa nevzdávame.
Na záver by som vám, milí čitatelia Ľudových novín, chcel oznámiť, že slovenské sväté omše v Pilíšskej Čabe sa v roku 2009 uskutočnia 7. júna, 12. júla, 9. augusta, 13. septembra, 11. októbra, 8. novembra a 25. decembra, vždy o 9. hodine. Srdečne privítame všetkých záujemcov.
